Roráty (iné názvy: rorátna (svätá) omša[1][2] alebo rorátová (svätá) omša[2], lat. rorate[3]) je forma rannej katolíckej mariánskej pobožnosti[4][5] (= bohoslužby[6], omše[2]) v adventnom období. Ide o bohoslužbu slávenú najmä pred východom Slnka, za svetla sviečok a s úvodnou antifónou Rorate caeli. Neslávia sa počas nediel.[6] Roráty majú pripomínať Izaiášovo proroctvo[7] o mesiášovi, započaté zvestovaním archanjela Gabriela Panne Márii.[5]

Rorate caeli latinský text

Termín roráty označuje aj spevy počas týchto bohoslužieb. V českom prostredí sa zachovali staré rorátne spevy typické archaickými hudobnými prvkami.[4][5]

HistóriaUpraviť

Označenie roráty pochádza z adventnej votívnej omše o Panne Márii, ktorá začína sa slovami: Rorate coeli desuper[8][9] (Roste, nebesia, z výsosti / Roste, nebesia, z hora / Dajte rosu ó nebesá[6])[1][10]. Na území strednej Európy siaha táto tradícia do 13. – 14. storočia, rozkvet však nastáva až v 16. storočí, kedy dochádza k zakladaniu bratstiev, tzv. roratistov.[8] Pôvod rorátnych omší možno hľadať v dobe panovania Karola IV. Panovník zaviedol prax celoročných votívnych omší o Panne Márii. K týmto omšiam sa pripojila tradícia liturgického spevu, zvlášť v prostredí utrakvistickom (t.j. umiernenom husitskom). Rorátne spevy slávili najmä literátske bratstvá. Rušenie bratstiev v roku 1783 za jozefínskych reforiem, znamenalo úpadok rorátov ako takých. Od 20. storočia existujú snahy o obnovu tradície rorátov.[chýba zdroj]

Slávenie v súčasnostiUpraviť

V rímskokatolíckej cirkvi po druhom Vatikánskom koncile:[8]

  • Rorátne omše sú odlišné od omše zo dňa a neslúžia sa v nedele a prikázané sviatky.
  • Pred začiatkom omše si veriaci môže zapáliť svoju sviecu od pripravenej sviece. Počas odpaľovania môže potichu povedať slová „Sum paratus ad adventum Dei“ – Som pripravený na príchod Pána[8]. (pozn. doslovný preklad je: Som pripravený na Boží príchod/príchod Boha)

SymbolikaUpraviť

Roráty symbolizujú, že kým Kristus neprišiel na túto Zem, ľudstvo kráčalo v tmách. On priniesol svetlo vykúpenia. V tomto má svoju úlohu aj Panna Mária, skrze ktorú Kristus prišiel na Zem. Postavu Panny Márie tu Cirkev velebí ako radosť Izraela a vznešenú dcéru Siona.[1]

ReferencieUpraviť

  1. a b c DIAN, Daniel. Roráty - historické pozadie [online]. Bratislava: TK KBS, 2020-11-26, [cit. 2021-10-31]. Dostupné online.
  2. a b c roráty. In: Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava : Veda, 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1331-2.
  3. Roráty. In: Nový velký ilustrovaný slovník naučný. Svazek XVI. Renk Ant – Šorm Fr. Praha : Gutenberg Verlag, 1932. S. 30.
  4. a b roráty. In: Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích. Sv. 6. p/r. Praha : Diderot, 1999. ISBN 80-902555-8-2. S. 429.
  5. a b c roráty. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok Pom – S. Praha : Academia, 1987. S. 366.
  6. a b c roráty. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 332.
  7. Iz 45,8. Dostupné online [cit. 2021-11-1]
  8. a b c d ŠALAMON, Kristián. Roráty – História a liturgické usmernenie [online]. Rehoľa dominikánov na Slovensku, 2017-12-10, [cit. 2021-10-31]. Dostupné online.
  9. Herbermann, Charles, ed. Rorate Coeli. In: Catholic Encyclopedia. New York: Robert Appleton Company, 1913 (po anglicky)
  10. VATRTOVÁ, Lenka. Tradícia rorátov je na Slovensku stále živá. Katolícke noviny (Bratislava: Spolok svätého Vojtecha), 09.12.2020. Dostupné online [cit. 2021-11-01].

Pozri ajUpraviť