Wikipédia

Roráty

Roráty (iné názvy: rorátna [svätá] omša[1][2] alebo rorátová [svätá] omša[2], skôr ľudovo: anjelská omša[3]) je v západnej liturgickej tradícii forma rannej votívnej mariánskej omše v adventnom období. Ide o bohoslužbu slávenú najmä pred východom Slnka, len za svetla sviečok a s úvodnou antifónou Rorate caeli desuper. Neslávia sa počas nediel.[4]

Roráty v Katedrále svätého Víta v Prahe.

Termín roráty označuje aj spevy počas týchto bohoslužieb. V českom prostredí sa zachovali staré rorátne spevy typické archaickými hudobnými prvkami.[5][6]

Roráty majú pripomínať Izaiášovo proroctvo[7] o mesiášovi, započaté zvestovaním archanjela Gabriela Panne Márii.[6]

Názov upraviť

 
Rorate caeli latinský text

Označenie „roráty“ (lat. rorate[8], z roro – rosiť, kvapkať[9]) pochádza z piesne Rorate coeli desuper[10][11] (Roste, nebesia, z výsosti / Roste, nebesia, z hora / Dajte rosu ó nebesá[4], ktorá bola ako introit predpísaná na štvrtú adventnú nedeľu.[9])[1][12].

Pôvodne nadviazali na omšu zvanú „zlatá omša“ (lat. Missa Aurea) a takto bývajú niekedy označované aj dnes.[13] Ďalšie latinské pomenovanie je missa de missis[13]. Na základe evanjelia zo sviatku Zvestovania Pána (Lk 1,26 – 38) sa niekedy nazývajú aj ako anjelská omša.[3][14][15]

História upraviť

Na území strednej Európy siaha tradícia rorátov do 13. storočia.[13] Deväť dní pred Narodením Pána sa slávil sviatok Zvestovania Pána. V tento deň sa pred východom Slnka konala tzv. zlatá omša (lat. Missa Aurea), o ktorej prvé zmienky pochádzajú z Kláštora svätého Gotharda z Hildesheimu.[10][13] Táto omša však nemala charakter rorátnej omše.[13]

Neskôr bolo ranné slávenie rozšírené na celé adventné obdobie, pričom mariánsky charakter adventu sa v Európe rozšíril asi z hispánskej cirkvi a ambroziánskeho rítu.[13] Formulár a čítania v zimné kántrové dni boli prevzaté zo štvrtej adventnej nedele, ktorej úvodný spev začína: „Rorate coeli desuper…“ Spočiatku sa konali prevažne v adventné soboty, avšak zvyk sa rozšíril aj na iné dni.[15] Rozšírené boli najmä v Čechách a v Nemecku, no postupne sa rozšírili aj do Poľska.[13]

K omšiam sa v Česku pripojila tradícia liturgického spevu, zvlášť v prostredí kališníctva (t .j. umiernených husitov). Rorátne spevy slávili najmä literátske bratstvá. Ustálila sa aj forma rorátov, ktoré tvoril introit (Rorate coeli desuper), modlitba (Deus qui de Beatae Mariae), biblických čítaní (Iz 7,10 – 15 alebo Iz 2,1 – 5), graduál (Ž. 23,7 alebo 18,6; 144,18), sekvencia (Mittit ad Virginem) a evanjelium (Lk 1,26 – 38), ofertórium (Ave Maria), modlitba nad darmi, antifóna na prijímanie a po ňom.[13]

Rozkvet rorátov nastal v 16. storočí, keď dochádzalo k zakladaniu literátskych bratstiev, resp. tzv. roratistov.[10] Slávené boli roráty ako votívne (zásľubné omše) k cti a sláve Panny Márie, ako missae votivae solemnis alebo ako súkromné missae votivae privatae.[16] Rušenie bratstiev v roku 1783 za jozefínskych reforiem, znamenalo úpadok rorátov ako takých. Od 20. storočia existujú snahy o obnovu tradície rorátov, hoci liturgické predpisy po Druhom vatikánskom koncile neumožňujú plnú kontinuitu so staršou formou. Podľa Všeobecných smerníc k Rímskemu misálu sa ako votívne omše povoľujú vo všedné dni až do 16. decembra vrátane (t. j. v prvej časti adventu), najlepšie s čítaniami z dní v týždni.[15] Okrem toho však termín niekedy označuje aj iné ranné omše.[17]

Symbolika upraviť

Roráty pre katolíkov symbolizujú, že kým Kristus neprišiel na túto Zem, ľudstvo kráčalo v tmách a práve Kristus priniesol svetlo vykúpenia. V tomto diele mala zohrať svoju úlohu aj Panna Mária, skrze ktorú prišiel Kristus na Zem. Postavu Panny Márie tu Cirkev velebí ako radosť Izraela a vznešenú dcéru Siona.[1]

Pred začiatkom rorátnej omše si môže veriaci zapáliť svoju sviecu od pripravenej sviece. Počas odpaľovania môže potichu povedať slová „Sum paratus ad adventum Dei“ – Som pripravený na príchod Boha.

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c DIAN, Daniel. Roráty - historické pozadie [online]. Bratislava: TK KBS, 2020-11-26, [cit. 2021-10-31]. Dostupné online.
  2. ↑ a b roráty. In: Pravidlá slovenského pravopisu. 4. nezmenené vyd. Bratislava : Veda, 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1331-2.
  3. ↑ a b Mše andělská. In: BURGER, Rupert. Liturgický slovník. Praha : Vyšehrad, 1999. ISBN 978-80-7021-965-2. S. 297 – 298.
  4. ↑ a b roráty. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 332.
  5. ↑ roráty. In: Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích. Sv. 6. p/r. Praha : Diderot, 1999. ISBN 80-902555-8-2. S. 429.
  6. ↑ a b roráty. In: Malá československá encyklopedie. Sv. Pom – S. Praha : Academia, 1987. S. 366.
  7. ↑ Iz 45,8. Dostupné online [cit. 2021-11-1]
  8. ↑ Roráty. In: Nový velký ilustrovaný slovník naučný. Svazek XVI. Renk Ant – Šorm Fr. Praha : Gutenberg Verlag, 1932. S. 30.
  9. ↑ a b FILIPEK, Andrej. roráty, rorátna sv. omša. In: Stručný katolícky teologický slovník. Ed. Ján Ďurica. Trnava : Dobrá kniha pre Teologickú fakultu Trnavskej univerzity, 2015. ISBN 978-80-7141-955-6. S. 812.
  10. ↑ a b c ŠALAMON, Kristián. Roráty – História a liturgické usmernenie [online]. Rehoľa dominikánov na Slovensku, 2017-12-10, [cit. 2021-10-31]. Dostupné online.
  11. ↑ HENRY, H. T. Rorate Coeli. In: The Catholic Encyclopedia. Vol. 13. Revelation – Simon Stock. New York : Robert Appleton Company; The Encyclopedia Press, 1913. [Cit. 2023-12-12]. Dostupné online. S. 183.
  12. ↑ VATRTOVÁ, Lenka. Tradícia rorátov je na Slovensku stále živá. Katolícke noviny (Bratislava: Spolok svätého Vojtecha), 09.12.2020. Dostupné online [cit. 2021-11-01].
  13. ↑ a b c d e f g h KONIECZNY, Mariusz. RORATY. In: Encyklopedia katolicka. Tom XVII. Repulika – Serbia. Lublin : Towarzystwo Naukowe Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego, 2012. ISBN 978-83-7306-567-3. S. 292 – 293.
  14. ↑ MIKSZÁTH, Kálmán. Príbeh mladého Nostického s Marou Tóthovou. Preklad Karol Wlachovský. Bratislava : Marenčin PT, 2017. ISBN 978-80-8114-377-9. S. 453.
  15. ↑ a b c Roráty. In: BURGER, Rupert. Liturgický slovník. Praha : Vyšehrad, 1999. ISBN 978-80-7021-965-2. S. 430.
  16. ↑ Roráty. In: VAVŘINOVÁ, Valburga. Malá encyklopedie Vánoc. Praha : Libri, 2000. ISBN 80-85983-81-8. S. 34.
  17. ↑ MAAS-EWERD, Theodor. Rorate. In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3., völlig neubearb. Aufl. Band 8. Pearson bis Samuel. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 1999. ISBN 3-451-22008-3. S. 1296.

Ďalšia literatúra upraviť

  • VOIT, Petr. Roráty. In: Encyklopedie knihy: starší knihtisk a příbuzné obory mezi polovinou 15. a počátkem 19. století. Praha : Libri ve spolupráci s Královskou kanonií premonstrátů na Strahově, 2006. Dostupné online. S. 756.
  • RADLINSKÝ, Andrej Ľudovít. Náboženské výlevy: poučná a obradná modlitebná kniha s jednotným cirkevným spevníkom pre katolíckeho kresťana na používanie v kostole i doma. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1945. S. 271 a nasl. (staršia liturgická úprava rorátov)
  • OREL, Dobroslav; HORNOF, Vladimír; VOSYKA, Václav. Staročeské roráty. Praha : Školní nakladatelství, 1940. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Roráty&oldid=7760706“