Misia STS-133 bola posledný štart raketoplánu Discovery. Štart bol plánovaný na november 2010, no po odkladoch bol realizovaný až 24. februára 2011. Hlavnou úlohou misie bolo pripojenie ExPRESS Logistics Carrier 4 a doručenie viacúčelového logistického modulu "Leonardo" a náhradných dielov k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).

STS-133
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: STS-133
COSPAR ID:2011-008A
Raketoplán:Discovery
Posádka:6
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko (39-A)
Štart: 24. február 2011
Pristátie: 9. marec 2011
Trvanie: 12 dní, 19 hodín
04 minút 50 sekúnd
Doba obehu:91 minút
Inklinácia:51,6°
Vzdialenosť:8 536 190 km
Hmotnosť:2 052 605 kg (pri štarte)
92 867 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Zľava doprava: Benjamin Drew, Nicole Stottová, Eric Boe, Steven Lindsey, Michael Barratt a Steve Bowen
Zľava doprava: Benjamin Drew, Nicole Stottová, Eric Boe, Steven Lindsey, Michael Barratt a Steve Bowen
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
STS-132 STS-134

Počas misie bol na palubu ISS dopravený aj americký robot nazvaný Robonaut 2 pre testovanie v stave beztiaže. Namiesto zvyčajných 3 (a viac) výstupov do otvoreného vesmíru prebehli pri tejto misii len dva výstupy a tiež počet členov posádky bol len 6 (toľko, ako vtedajší počet členov posádky na ISS) namiesto zvyčajných 7.

Posádka upraviť

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Predštartové prípravy upraviť

Na zasadnutí manažérov bolo rozhodnuté preložiť misiu STS-133 na november, pretože sa nestihnú dorobiť niektoré zariadenia potrebné pre štart. Medzi nimi je aj viacúčelový logistický MPLM modul Leonardo. Ten bol na ISS privezený a ponechaný, a preto jeho technici vylepšujú plášť, aby bol odolnejší voči kozmickému odpadu. Štart sa napokon uskutočnil až v treťom termíne a spôsobil odklad misie STS-134 s raketoplánom Endeavour na 19. apríla 2011.

15. novembra 2010 prebehlo skúšobné odpočítavanie TCDT, (Terminal Countdown Demonstration Test). Krátko po jeho skončení technici spozorovali únik paliva hydrazínu z motorovej sekcie raketoplánu. Pri následnej inšpekcii sa podarilo únik paliva zastaviť, príčina jeho unikania však zostala neodhalená. Vedenie a preto rozhodli vymeniť oba ventily podozrivé z úniku. Z tohto dôvodu sa palivo začalo z potrubia odčerpávať. Nakoľko je však hydrazín toxický, z bezpečnostných dôvodov rampu musela opustiť väčšina personálu pripravujúceho stroj na štart. Problémy s ventilmi napokon viedli k odkladu štartu na 2. november namiesto pôvodne plánovaného 1. novembra. 30. novembra nastalo ďalšie odloženie štartu o jeden deň (na 3. novembra) kvôli potrebe dokončenia testov pri výmene ventilu. Na tento termín bolo 30. novembra začaté ostré odpočítavanie.

2. novembra nastal ďalší odklad, tentoraz kvôli problémom s napájaním záložného riadiaceho počítača jedného z motorov SSME. 4. novembra však kvôli nevyhovujúcemu počasiu nezačal personál ani napúšťať palivom nádrž ET a štart bol preložený na 5. november. 5. novembra sa už ET začala napúšťať, ale bol spozorovaný únik plynného vodíka z jej odvetrávacieho systému. To viedlo k piatemu odloženiu štartu. Vyprázdnenie ET a oprava poruchy mala trvať minimálne 2 dni. V penovej izolácii ET sa však našla trhlina a kvôli tejto poruche bol dátum štartu odsunutý na "nie skôr ako 3. február" 2011. Neskôr bol tento termín spresnený na 24. február. V tento deň raketoplán skutočne odštartoval, hoci počas posledného prerušenia (v čase T-9 minút) sa objavil problém s počítačom bezpečnostných technikov v oblasti kozmodrómu.

Priebeh letu upraviť

 
Posledný štart Discovery. Stroj práve míňa obslužnú vežu.

Zážih motorov SRB (Solid Rocket Booster), ktorý je nezvratným začiatkom štartu raketoplánu, nastal 24. februára v čase 21:53:23.980 UT. V čase 21:55:34 UT boli podľa plánu tieto motory odhodené a stroj pokračoval v lete poháňaný už len motormi SSME (Space Shuttle Main Engines), ktoré získavajú palivo z nádrže ET. 3 minúty a 51 sekúnd po štarte z izolácie nádrže ET odpadol úlomok, ktorý narazil do orbitera v blízkosti dverí šachty predného podvozku. Na tomto mieste je tepelná ochrana tvorená čiernymi keramickými platničkami. Celkove boli počas letu zaznamenané 4 úlomky, čo však na priebeh vzletu nemalo vplyv. V čase 22:01:56 UT došlo k vypojeniu motorov SSME a o osemnásť sekúnd neskôr sa Discovery oddelil od už nepotrebnej nádrže ET. Stroj sa pohyboval po suborbitálnej dráhe až do 22:30:54 UT, kedy ju 63-sekundovým zážihom motorov OMS (Orbital Maneuvering System) zmenil na obežnú dráhu. Okolo 23:26 UT sa otvorili dvere do nákladového priestoru raketoplánu, pričom bolo spozorovaných niekoľko objektov vzďaľujúcich sa od raketoplánu. Približne o polnoci sa z nákladového priestoru vyklopila anténa pre spojenie v pásme Ku.

Obežná doba raketoplánu bola spočiatku približne 89 minút a postupne sa zväčšovala tak, ako pozvoľna stúpala aj výška raketoplánu nad povrchom Zeme. Približovanie k ISS trvalo tradične dva dni. Počas nich došlo k oživeniu manipulátoru RMS (Remote Manipulator System), ktorý potom v spojení s predlžovacou tyčou OBSS skontroloval celistvosť tepelného štítu. Posádka zatiaľ pripravila náklad na obytnej palube na jeho preloženie do stanice a vybalila a skontrolovala skafandre EMU (Extravehicular Mobility Unit), čo sú skafandre pre výstup do otvoreného vesmíru.

Vlastné pripojenie k ISS (k modulu PMA-2) nastalo v čase 19:14 UT, pritiahnutie skrutiek a dokončenie pevného spojenia po utlmení kmitania sa uskutočnilo v čase 20:04 UT. Už niekoľko minút na to sa posádky oboch telies stretli. Prvé výsledky z kontroly tepelného štítu raketoplánu nezistili žiadne poškodenie. 27. februára riadiace stredisko oznámilo posádke, že podľa všetkých dostupných údajov je tepelná ochrana Discovery v poriadku a nie je potrebné vykonávať ani jej takzvanú "cielenú inšpekciu".

Manipulátory raketoplánu a stanice 27. februára preniesli plošinu ELC-4 z nákladového priestoru raketoplánu na pravobočnú priehradkovú konštrukciu ITS-S3. Kvôli časovému sklzu, ktorý nastal pri dokončovaní pevného spojenia medzi stanicou a raketoplánom, bol začiatok odpočinku posádky o pol hodinu posunutý. Po skončení odpočinku sa astronauti venovali prenášaniu nákladu z raketoplánu na stanicu a prečerpávaniu kyslíka do zásobných kompresorov stanice. Prebiehali tiež prípravy na prvý výstup do otvoreného vesmíru: štúdium aktualizovaného plánu, príprava náradia aj prechodovej komory Quest. V tento deň sa tiež všetci americkí astronauti zúčastnili videokonferencie.

 
Steve Bowen a Alvin Drew sa pripravujú na prvý výstup do kozmu. Medzi nimi je Michael Barratt.

EVA-1 upraviť

28. februára začali Drew a Bowen, čiže dvojica astronautov pripravujúca sa na výstup do otvoreného vesmíru, dýchanie kyslíka z kyslíkových masiek. Výstup sa začal oficiálne v čase 15:46 UT. Začiatok výstupu ohraničuje prepojenie skafandrov na vlastné zdroje energie. Dvojica najprv úspešne inštalovala záložný napájací kábel medzi modulmi Unity a Tranquility. Potom sa rozdelili a začali pracovať na premiestnení chybného modulu čerpadla amoniaku. Za týmto účelom si Bowen pripevnil nohy o podnožku na konci staničného manipulátoru. Manipulátor ovládali astronauti na ISS. Keď dopravili Bowena k chybnému čerpadlu, došlo k výpadku ovládania manipulátoru a posádka musela prejsť na záložné ovládanie z iného modulu. V čase okolo 18:05 UT sa staničný manipulátor zase pohol a nefunkčné čerpadlo sa úspešne podarilo presunúť na skladovú plošinu ESP-2. Tam Bowen zasunul čerpadlo do tepelného a protemeteortického krytu. Medzitým sa podarilo opraviť aj ovládanie staničného manipulátoru z jeho pôvodnej pozície (v module Cupola), ale posádka pokračovala v ovládaní manipulátoru z náhradného stanoviska.

Kým Bowen dokončoval práce na čerpadle, Drew zatiaľ prenášal náradie pre pokračovanie výstupu. Potom Bowen zostúpil z podložky na konci manipulátoru a Drew si v prechodovej komore doplnil zásobu kyslíka. Následne sa obaja astronauti presunuli k priehradkovej konštrukcii ITS-S3, kde premiestnili stojan jednej externej kamery tak, aby kamera nebola príliš blízko novonainštalovanej plošiny ELC-4. Skúšky kamery v novej polohe prebehli úspešne. Napokon dvojica začala inštalovať koncové zarážky na koľajniciach vedúcich po povrchu nosníku ITS-S3. Po skončení tejto poslednej pracovnej úlohy sa Drew ešte venoval japonskému propagačnému experimentu: "Naplnil" kovovú termosku, ktorá bude neskôr dopravená na Zem, kozmickým vákuom. Potom sa obaja astronauti vrátili do komory Quest. Zahájením napúšťania jej atmosféry (v čase 22:20 UT) sa výstup s celkovou dĺžkou trvania 6 hodín 34 minút skončil.

Po zvyšok dňa pokračovali obojsmerné prenosy nákladu medzi oboma strojmi. Tím manažérov oznámil, že misia raketoplánu sa predlžuje o jeden deň oproti pôvodnému plánu. Discovery teda zostane v spojení s ISS až do 6. marca a pristane 8. marca.

1. marca prebiehalo ošetrovanie skafandrov po ukončenom výstupe a ich príprava na ďalší výstup (dobíjanie batérií, dopĺňanie vody do klimatizačného systému skafandrov), premiestnenie modulu Leonardo na modul Unity, mikrogravitačné merania.

Zvažovalo sa snímkovanie komplexu stanice s pripojeným raketoplánom z transportnej lode Sojuz TMA-M, ktorá by za týmto účelom od stanice odletela a potom sa k nej vrátila. Niečo podobné sa uskutočnilo v roku 1995, kedy dočasne oddelená loď Sojuz TM-21 fotografovala raketoplán Atlantis počas jeho odpájnia od ruskej kozmickej stanice Mir. Vtedajší experiment však takmer skončil katastrofou – keď stanica ostala bez posádky, jej hlavný počítač zlyhal a spolu s ním aj stabilizačný a orientačný systém. Rusko oznámilo, že snímkovanie ISS s pripojeným raketoplánom Discovery sa neuskutoční.

2. marca sa otvorili prielezy medzi Unity a Leonarom. Posádka zároveň začala študovať plán pre druhý výstup. Pokračovali tiež aktívne prípravy na výstup: zníženie tlaku v komore Quest, dýchanie kyslíka z masiek vystupujúcou dvojicou Drew a Bowen. Okolo 12:40 UT si zmienená dvojica začala obliekať skafandre. Kvôli problémom s netesnosťou Bowenovho skafandra sa prípravy na výstup predĺžili. Po výmene tesniaceho prúžku v klimatizačnej jednotke skafandra už kontrola hermetickosti Bowenovho skafandra dopadla dobre.

EVA-2 upraviť

 
Bowen na podložke APFR na konci manipulátoru SSRMS

Drew a Bowen začali druhý výstup 2. marca v čase 15:42 UT. Drewova prvá úloha bolo vypustenie zvyšku amoniaku z nefunkčného čerpadla PM ORU (Pump Module Orbital Replacement Unit). Okolo 16:22 UT bol amoniak vypustený a Drew odmontoval odvetrávacie zariadenie, ktoré odložil na plošinu ESP-2. Bowen si medzitým pripravil podložku na nohy APFR na konci manipulátoru SSRMS a potom na ňu nastúpil. Následne demontoval plošinku LWAPA z nosníku na vonkajšej strane modulu Columbus. Barratt a Kelly ovládajúci staničný manipulátor potom presunuli Bowena s plošinkou LWAPA do nákladového priestoru raketoplánu. V nákladovom priestore bola plošinka upevnená a pripravená na prepravu na Zem. Drew zatiaľ úspešne opravil slnečnú clonu na objektíve televíznej kamery na nosníku ITS-S1. Po skončení tejto činnosti sa premiestnil na jeden vozík CETA (Crew and Equipment Transfer Aid), na ktorý nainštaloval reflektor. Potom sa nakrátko vrátil do prechodovej komory, kde si doplnil zásoby kyslíka a pokračoval v montáži kamery aj na druhý vozík CETA. Bowen medzičasom odstraňoval už nepotrebnú tepelnú ochrannú obšívku na robotickom adaptéri "Dextre" (SPDM = Special Purpose Dexterous Manipulator). Následne zostúpil zo staničného manipulátoru, odmontoval z neho podložku na nohy a upevnil ju na hornú stranu modulu Columbus pre budúce použitie. Jeho kolega zatiaľ prepojil konektory prívodu prúdu do vozíka CETA, potom upravil tepelnú ochranu na priehradkovej konštrukcii ITS-P1. Pokúsil sa tiež upevniť držiak na staničný radiátor vonkajšieho termoregulačného systému. Mal však problém s veľkým odporom skrutiek. Napokon sa mu však skrutky oboch držiakov na nosníku P1 podarilo utiahnuť. Bowen v tom čase dával kryty na objektívy kamier na rôznych častiach povrchu stanice. Okolo 20:57 UT sa na prilbe Drewovho skafandru pokazilo osvetlenie, kvôli čomu už nemohol v tieni Zeme pracovať. V dôsledku toho bolo rozhodnuté výstup čo najrýchlejšie ukončiť. Drew sa vrátil do prechodovej komory, kam odniesol aj svoje vybavenie. O niečo neskôr ho nasledoval Bowen. Výstup skončil v čase 21:56 UT a trval 6 hodín a 14 minút.

Nasledujúceho dňa, 3. marca, pokračovali práce po ukončení výstupu (fotodokumentácia skafandrov a vybavenia). Tím manažérov na Zemi zatiaľ rozhodol o predĺžení misie raketoplánu o jeden deň. Pokračovalo prenášanie nákladu a raketoplán zážihom motorov trvajúcim necelú polhodinu zväčšil výšku, v ktorej stanica obieha okolo Zeme. Obe posádky tiež hovorili s americkým prezidentom Barackom Obamom. V druhej polovici dňa mali tiež trochu osobného voľna. 4. marca prebiehalo hlavne dopĺňanie dusíka a kyslíka do atmosféry stanice zo zásob raketoplánu Discovery a príprava vnútorných priestorov modulu Leonardo na prevádzku. Podobne prebiehal aj 5. marec, kedy navyše došlo k naplneniu troch nádržiek vodou vznikajúcou ako produkt vodíkovo-kyslíkových nádrží raketoplánu a ich prenesenie na palubu stanice.

6. marca došlo k rozlúčeniu posádok a hermetickému uzavretiu prielezov medzi raketoplánom a stanicou, ale obe telesá zostali až do konca dňa spojené. Tomuto predchádzalo prenesenie skafandrov pre výstup do otvoreného vesmíru a náradia z modulu Quest na palubu raketoplánu, prenášanie nákladu určeného na prepravu na Zem na palubu raketoplánu, príprava a kontrola navigačného vybavenia pre let v blízkosti stanice, demontáž systému na prečerpávanie kyslíku z raketoplánu na stanicu a tiež krátke osobné voľno posádky. Prielezy sa uzavreli v čase 21:11 UT a skontrolovala sa ich hermetickosť.

7. marca v čase 11:59 UT bolo začaté odomykanie zámkov spájajúcich raketoplán so stanicou. O minútu neskôr sa raketoplán od stanice oddelil. Boe začal inšpekčný oblet stanice vo vzdialenosti zhruba 160 metrov od nej. Medzi jednou a druhou hodinou popoludní stroj vykonal postupne dva úhybné manévre, ktorými sa od stanice vzdialil. Nasledovala opäť kontrola tepelného štítu prístrojmi OBSS na konci manipulátora raketoplánu.

 
Discovery po finálnom dosadnutí na dráhu. V pozadí je dobre viditeľná hala VAB.

Nasledujúceho dňa (8. marca) prebiehali prípravy na pristátie zahŕňajúce kontrolu riadiaceho systému raketoplánu, nácvik pristávacieho manévru pilotmi, upratovanie vnútorných priestorov raketoplánu, previerka spojenia s Kennedyho strediskom v pásme UHF a videokonferencie.

9. marca krátko pred poludním boli začaté vlastné prípravy na pristátie. Tie zahŕňali uzavretie dverí do nákladového priestoru raketoplánu a ich uzamknutie. Brzdiaci manéver motormi OMS trval 147 sekúnd a rýchlosť stroja vďaka nemu poklesla o 84,1 m/s. Manéver prebehol hneď v prvom plánovanom termíne. Brzdenie vo vrchných vrstvách atmosféry prebiehalo nad Tichým oceánom, neskôr stroj preletel nad Strednou Amerikou. V čase 16:57:17 UT dosadli na pristávaciu dráhu 15 hlavné kolesá podvozku Discovery a o jedenásť sekúnd na to predné koleso. O 16:58:14 UT sa stroj definitívne zastavil.

Galéria upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-133

Zdroje upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku STS-133 na českej Wikipédii.