Spondej (gréc. spondé - obeť) je stopa, ktorá sa vyskytuje v časomiere a pozostáva zo štyroch mór ako daktyl alebo anapest. Tvoria ju dve dlhé slabiky. Významnú funkciu plní v hexametri a pentameri, kde sa strieda s daktylom.[1]

Dvojslabičné
ᐡ ¯jamb
¯ ᐡtrochej
¯ ¯spondej
Trojslabičné
ᐡ ᐡ ᐡtribrachys
¯ ᐡ ᐡdaktyl
ᐡ ¯ ᐡamfibrach
ᐡ ᐡ ¯anapest
Kombinované
¯ ᐡ ᐡ ¯choriamb
¯ ᐡ ᐡ ¯ ᐡdaktylotrochej
Legenda
¯dlhá, prízvučná slabika
krátká, neprízvučná slabika

ReferencieUpraviť

  1. Tibor žilka – Viliam Obert - Maria Ivanová: Teória literatúry pre gymnázia a stredné školy, Bratislava 1996, 56. s, ISBN 80-85452-52-9