Otvoriť hlavné menu

Staurolit je minerál zo skupiny nesosilikátov. Chemicky je to zásaditý hlinitokremičitan železa, horčíka a zinku - (Fe2+,Mg)2Al9(Si,Al)4O20(O,OH)4.

Staurolit
Staurolite-37001.jpg
Klasifikácia
Strunzova klasifikáciaVIII/B.03 (8.vyd.)
9.AF.30 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia9.AF.30 (10.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaMonoklinická sústava
Zoznam minerálov
Staurolit na Commons

Názov staurolit má pôvod v gréckom slove stauros - kríž, kvôli častým krížovým zrastom.

Na kobalt bohatá odroda staurolitu je označovaná ako lusakit.

CharakteristikaUpraviť

Tento minerál obyčajne tvorí krátko alebo dlhostĺpcovité kryštály červenkastohonedej alebo hnedočiernej farby. Často vytvára typické krížové zrasty kryštálov. Tvar kríža môže byť pravouhlý alebo šikmý. Je to nepriehľadný minerál so skleným až voskovým leskom[1].

VznikUpraviť

Vzniká predovšetkým v metamorfovaných horninách ako sú svory a ruly pri stredných až vyšších teplotách a tlakoch. Je indikátorom strednoteplotnej časti amfibolitovej fácie. Spolu s kremeňom vzniká pri reakciách chloritoidu s kyanitom, alebo spolu s biotitom pri reakciách granátu a chloritoidu[2]. Je preto významným indexovým minerálom, na základe ktorého možno určiť podmienky premeny. Často asociuje s almandínom a kyanitom[3]. Často vzniká v horninách pri regionálnej metamorfóze sedimentov, predovšetkým ílovitých, ktoré sú bohaté na hliník[4]. Ako minerál odolný zvetrávaniu často prechádza do ťažkej frakcie a môže sa hromadiť v sedimentoch, hlavne v naplaveninách. Veľmi zriedkavo sa vyskytuje v pegmatitoch a žulách alebo kontaktne premenených horninách[1].

Diagnostické vlastnostiUpraviť

Netaví sa a nie je rozpustný v kyselinách. Charakteristické sú krížové kryštálové zrasty. V polarizačnom mikroskope má (svetlo- i tmavo-) žltý pleochroizmus, výrazný reliéf. Má rovnobežné zhášanie[5]. Na rozdiel od podobného andaluzitu, ktorý má štvorcové prierezy kryštálov, staurolit tvorí kryštály s obdĺžnikovým prierezom[3].

LokalityUpraviť

Známy je z oblasti Monte Campione a Pizzo Forno vo Švajčiarsku. Vo Francúzsu je častý v Bretónskom departmente Morbihan. Vyskytuje sa tiež v Škótsku, Španielsku, Portugalsku a na polostrove Kola v Rusku[6]. Známy je aj z Hrubého Jeseníku v Česku. V Severnej Amerike je známy z Maine, Severnej Karolíny, Georgie, Tennessee, Virgínie, Nového Mexika a Montany[3].

Na SlovenskuUpraviť

Staurolity možno nájsť na viacerých lokalitách v metamorfitoch Malých Karpát, napríklad v Bratislavskej Dúbravke a Slnečnom údolí pri Limbachu. Pri Dubovej sa nachádza v kontaktne metamorfovaných horninách. Ďalšie výskyty sú z Vysokých (napr. Jalovecká dolina) a Západných Tatier, Braniska, Čiernej hory a veporického kryštalinika[1].

Ekonomický významUpraviť

Nemá veľký ekonomický význam. Jeho prerastlice sú niekedy predávané ako talizmany a šperky, väčšina z nich však zvyknú byť falzifikáty, vyrezané z iných materiálov a zafarbené na tmavo hnedo[3]. Niekde sa tiež využíval ako abrazívum a leštiaci materiál, tiež na prípravu zlievarenských foriem a ako plnidlo[6].

ReferencieUpraviť

  1. a b c http://www.mineraly.sk prístup: 26.8.2008
  2. Putiš, M.; Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 2004, 131 s.
  3. a b c d Klein, C., 2006. Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  4. http://www.geology.cz prístup: 26.8.2008
  5. http://www.sci.muni.cz prístup: 26.8.2008
  6. a b http://www.velebil.net prístup: 26.8.2008

Ďalšie zdrojeUpraviť

  • Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému staurolit

Externé odkazyUpraviť