Sufragánna diecéza
Sufragánna diecéza alebo sufragánne biskupstvo je v katolíckom a anglikánskom[1] prostredí diecéza, resp. biskupstvo, ktoré sa nachádza v cirkevnej provincii, no nie je sídelnou diecézou hlavy cirkevnej provincie (metropolitu). Hlavou sufragánnej diecézy je sufragánny biskup (sufragán).[2][3] Výnimočne môže byť sufragánnou aj arcidiecéza so sídelným arcibiskupom, čoho príkladom je napr. Trnavská arcidiecéza[4]. Od sufragánnej diecézy je odlišná exemptná diecéza, ktorá je podriadená Apoštolskej stolici.[2]
Termín sa vyskytuje od 8. storočia.[5] Vo svojej diecéze môže katolícky sufragánny biskup ako diecézny biskup užívať biskupské insígnie a uplatňovať autoritu a práva vyplývajúce zo svojho úradu v plnej miere. Ak chcú iní biskupi sláviť pontifikálnu omšu, musia si od miestneho biskupa vyžiadať povolenie. Podľa súčasného práva Katolíckej cirkvi metropolitom nepatrí v sufragánnych diecézach žiadna riadiaca moc. Vykonávajú ale dozor nad riadnym zachovávaním viery a cirkevnej disciplíny. Sami o sebe ale v sufragánnej diecéze nemôžu vykonávať vizitácie.[3] Môžu však vo všetkých kostoloch, a ak ide o katedrálny kostol, po predbežnom oznámení sufragánnemu biskupovi, vykonávať posvätné obrady vo vlastnej diecéze.[6] Metropolita môže aj v sufragánnych diecézach jeho provincie pri slávení svätej omše používať katedru, berlu a pálium, a to aj bez nutnosti požiadať o povolenie od biskupa sufragánnej diecézy.
Proti rozsudku (sufragánneho) biskupa sa možno odvolať k metropolitovi alebo na Rímsku Rotu. Ak rozsudok vyniesol metropolita, odvolanie sa podáva k najstaršiemu sufragánovi.[7]
Referencie upraviť
- ↑ Pozri napr. suffragan In: Merriam-Webster.com Dictionary. Dostupné online.
- ↑ a b NEMEC, Matúš. Základy kánonického práva. Druhé, doplnené a prepracované vydanie Bratislava-Trnava : IURA EDITION, 2006. 249 s. (Učebnice.) ISBN 80-8078-130-3. S. 104.
- ↑ a b HRDINA, Antonín. Kánonické právo. Praha : Eurolex Bohemia, 2002. 436 s. ISBN 80-86432-26-2. S. 240.
- ↑ Reorganizácia slovenských diecéz [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.
- ↑ MERNARD, Felix. Suffragan. In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3., völlig neubearb. Aufl. Band Neunter. San bis Thomas. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 2000. ISBN 3-451-22009-1. S. 1093 – 1094. (po nemecky)
- ↑ Kán. 436 §3 CIC (1983). Dostupné online (la, znenie k súčasnému stavu) Dostupné online (sk, znenie k roku 2019)
- ↑ Kán. 1687 §3 CIC (1983). Dostupné online (la, znenie k súčasnému stavu) Dostupné online (sk, znenie k roku 2019)
Literatúra upraviť
- sufragán. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Praha : Grada Publishing, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-7178-6, 978-80-247-3614-3. S. 123 – 124.