Svalbard
Svalbard[1] je jeden z dvoch arktických regiónov Nórskeho kráľovstva. Geograficky je zhodná so súostrovím Špicbergy[2]. Leží v Severnom ľadovom oceáne na krajnom severe Európy.
| Svalbard | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | – | ||||
| • krátky | Svalbard | ||||
| Hlavné mesto | Longyearbyen 78°22′ s.š. 15°65′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Longyearbyen | ||||
| Úradné jazyky | Nórčina
| ||||
| Štátne zriadenie Guvernér |
Konštitučná monarchia Kjerstin Askholt | ||||
| Vznik | 1906 | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
61 022 km² (?.) ? km² (? %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2012) • hustota (2012) |
2642 0.0433 obyv./km² | ||||
| Mena | Nórska koruna (NOK) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2) | ||||
| Internetová doména | .no, .sj | ||||
| Smerové telefónne číslo | +47 | ||||
.svg)
Súradnice: 78°09′25″S 15°51′51″V / 78,15706°S 15,86426°V
Názov
upraviťZatiaľ čo v slovenčine majú časť Nórska a súostrovie rozdielne názvy (Svalbard a Špicbergy), v dnešnej nórčine sa táto časť Nórska aj súostrovie nazýva len Svalbard. Pôvodne sa však súostrovie po nórsky volalo len Spitsbergen (doslova: Špicbergy), pretože názov Svalbard bol novo vytvorený až v 20. rokoch 20. storočia, keď sa súostrovie stalo súčasťou Nórska. Dnes (od polovice 20. storočia) sa názvom Spitsbergen v nórčine naopak označuje už len hlavný ostrov súostrovia, ktorý sa po slovensky volá Západný Špicberg (pozri nižšie).[3]
Geografia
upraviťRozloha súostrovia je 62 050 km². Najväčšími ostrovmi sú Západný Špicberg (po nórsky dnes: Spitsbergen, do polovice 20. storočia: Vest Spitsbergen alebo Vestspitsbergen; 39 000 km²), Severovýchodná zem (po nórsky Nordaustlandet; 14 600 km²) a Edgeov ostrov (nórsky Edgeøya; 5 000 km²). Tri z ostrovov sú obývané: Západný Špicberg, Hopen a Medvedí ostrov (Bjørnøya). Hlavné mesto a jediné väčšie sídlo súostrovia je Longyearbyen.
60 % územia Svalbardu pokrývajú ľadovce a snežné polia. Názov Svalbard doslova znamená „chladné pobrežie“. Teplé, severoatlantické prúdy, prúdiace okolo západného a severného pobrežia Špicbergov, však udržujú more okolo súostrovia nezamrznuté a schopné plavby po väčšinu roka; letá sú teplé a zimy chladné. V lete sú západné pobrežie a fjordy bez ľadovej pokrývky. Svalbard leží za severným polárnym kruhom. V Longyearbyene trvá polárny deň od 20. apríla do 23. augusta a polárna noc od 26. októbra do 15. februára.
Najvyšším vrchom je Newtontoppen s výškou 1 717 m n. m.
Svalbard (spolu s Grónskom a Novou Zemou v Rusku) slúži aj ako liaheň pre divé husy (Branta leucopsis) a ďalšie druhy vtákov. Na ostrove žijú štyri druhy cicavcov: svalbardská poľná myš (Microtus epiroticus), arktická líška, svalbardský sob a polárny medveď. Odkedy sú však medvede na Svalbarde bežne rozšírené, ľudia sú pre svoju bezpečnosť nútení chodiť ozbrojení. Napriek tomu sú však polárne medvede na súostroví chránené pred lovom či akýmkoľvek rušením.
Sídla v súostroví (súčasné a nedávno opustené):
- Barentsburg (rus. Баренцбург – Barencburg) (455 obyvateľov) - ruská osada
- Grumant (rus. Грумант – Grumant) - ruská osada opustená v 60. rokoch 20. storočia
- stanica na ostrove Hopen (4 obyvatelia)
- stanica Hornsund (8 obyvateľov) – poľská stanica
- Isfjord Radio (0 stálych obyvateľov) – hotel a rádiová stanica, od roku 1999 bez obyvateľov (okrem hotela)
- Longyearbyen (vyše 2 000 obyvateľov)
- stanica na Medveďom ostrove (9 obyvateľov)
- Ny-Ålesund (40 obyvateľov)
- Pyramiden (rus. Пирамида – Piramida) – ruská osada opustená v roku 2000, dnes už len hotel s 10-12 pracovníkmi
- Sveagruva (310 obyvateľov)
Dejiny
upraviťVikingskí a/alebo ruskí rybári možno objavili Svalbard už v 12. storočí (1194). Starí Nóri rozprávali o krajine známej ako Svalbard – chladný okraj; nie je však jasné, na ktoré konkrétne územie Zeme sa tento názov vtedy vzťahoval. Ostrovy teda zaručene objavil až v roku 1596 holandský objaviteľ Viliam Barents. Súostrovie slúžilo ako veľrybárska základňa v 17. a 18. storočí. Ostrovy od konca 19. storočia až do súčasnosti slúžia ako základný tábor pri polárnych expedíciách.
Ostrovy boli po stáročia neutrálnym územím nepatriacim žiadnemu konkrétnemu štátu. Až 9. februára 1920 bola uznaná nórska suverenita nad ostrovmi (Svalbardská zmluva), ktorá nadobudla účinnosť v roku 1925. V zmluve sa Nórsko zaručilo dovoliť zmluvným štátom na ostrovoch ťažiť nerastné bohatstvo (medzi 41 zmluvnými štátmi bolo aj Česko-Slovensko). Napriek tomu, že v minulosti na ostrovoch ťažili uhlie americké, britské, holandské či švédske spoločnosti, dnes tam sú popri Nóroch už len Rusi. Svalbard však podľa zmluvy musí zostať demilitarizovaný. V rokoch 1942 – 1943 boli ostrovy, podobne ako celé Nórsko, okupované Nemeckom. Podrobný geologický prieskum súostrovia vykonal tím Cambridgeskej univerzity a ďalších univerzít, vedený W. Brian Harlandom medzi 40-tymi a 80-tymi rokmi 20. storočia.
Politika
upraviťSvalbard je spravovaný ako súčasť Nórska. Oficiálnym predstaviteľom Svalbardu je guvernér – sysselmann, sídliaci v Longyearbyene. Guvernéra vymenúva nórska vláda.
Ekonomika
upraviťEkonomická činnosť súostrovia je sústredená okolo baníctva (691 640 ton uhlia v roku 1993), zvyšok je tvorený rybárstvom a lovom. V poslednej dekáde 20. storočia začal významne narastať podiel turizmu, výskumu, vzdelávania a HT technológií. Nórsko, tak ako mu to umožňujú medzinárodné zmluvy, vyhlásilo okolo ostrovov 200-míľovú rybársku zónu, ktorú však neuznáva Rusko.
Svalbardský podmorský káblový systém, spustený od januára 2004, spravuje 1 440 km optických káblov zo Svalbardu do Harstadu (cez Andøy) v severnom Nórsku, ktoré sa využívajú na komunikáciu so stanicami orbitálnych satelitov na Svalbarde, z ktorých niektoré patria americkým NASA a NOAA.
Takmer 60 % nórskej populácie súostrovia pracuje v nórskym štátom vlastnenom baníckom priemysle, službách a miestnej správe.
Doprava
upraviťMedzi osadami nie sú žiadne cesty. Na dopravu sa používajú člny, aeroplány, helikoptéry a snežné skútre. Na Svalbarde sú štyri prístavy: Barentsburg, Longyearbyen, Ny-Alesund, Pyramiden a 4 letiská, ale len 2 majú spevnenú pristávaciu plochu (Longyearbyen).
Demografia
upraviťNa Svalbarde žije asi 2 800 obyvateľov. 55,4% z nich sú Nóri, 44,3% Rusi a Ukrajinci a 0,3% tvoria iné národnosti. Úradnou rečou na Svalbarde je nórčina, ale Rusi a Ukrajinci používajú ruštinu.
Referencie
upraviť- ↑ http://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/norsko.pdf
- ↑ http://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf
- ↑ UMBREIT, Andreas. Spitsbergen. [s.l.] : Bradt Travel Guides, 2009. 246 s. ISBN 978-1-84162-240-8. S. IX.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svalbard
Externé odkazy
upraviť- Vláda Svalbardu Archivované 2007-07-02 na Wayback Machine – oficiálna stránka
- The Svalbard Project Archivované 2005-04-04 na Wayback Machine
- CIA world factbook o Svalbarde Archivované 2005-05-07 na Wayback Machine
- Obrázky zo Svalbardu