Stoličný Belehrad

	Stoličný Belehrad
	Székesfehérvár
	mesto
	Stoličný Belehrad
Vlajka	Erb
Štát	Maďarsko
Župa	Stoličnobelehradská
Okres	Stoličnobelehradský
Nadmorská výška	118 m n. m.
Súradnice	47°11′19″S 18°24′49″V / 47,18861°S 18,41361°V
Rozloha	170,89 km² (17 089 ha)
Obyvateľstvo	96 940 (1.1.2019)
Hustota	574,68 obyv./km²
Založenie	972
- Udelenie mest. práv	1222
Primátor	András Cser-Palkovics (FIDESZ-KDNP)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	8000
Telefónna prevoľba	(+96) 22
	Poloha mesta v rámci Maďarska
	Wikimedia Commons: Székesfehérvár
	Webová stránka: www.szekesfehervar.hu
	Geografický portál

O rovnomennnej župe pozri Stoličnobelehradská župa.

Súradnice: 47°11′19″S 18°24′49″V / 47,18861°S 18,41361°V

Stoličný Belehrad^[1] (staršie: Stolný Belohrad; maď. Székesfehérvár, lat. Alba Regia, nem. Stuhlweißenburg) je mesto v Maďarsku. Je to staré župné sídlo s bohatou minulosťou. Má rozlohu 170,89 km² a žije tu okolo 100 tisíc obyvateľov.

EtymológiaUpraviť

„Székesfehérvár“ doslova znamená „Stoličný Biely hrad/Stoličný Belehrad“. Zo stredoveku sú doložené tak maďarské (1055: feheruuvaru), slovenské/južnoslovanské (1147 a 1192: Belegrad) aj nemecké názvy (Weissenburg). Nie je jasné, ktorý názov (slovanský, maďarský, nemecký) je pôvodný, a ktorý je len doslovným prekladom ostatných, ale vysoká frekvencia slovanského „Belegrad“ (len v dnešnom Maďarsku 4-krát) azda naznačuje vyššiu pravdepodobnosť slovanského pôvodu názvu.

DejinyUpraviť

Zo začiatku rímske mestečko Herculia, potom málo významná osada a od panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. sídlo kráľov. Ako prvé v Uhorsku povýšené na slobodné kráľovské mesto výsadou kráľa Ondreja II. z roku 1222. Miesto korunovácie 36 kráľov až do roku 1543, keď mesto obsadili Turci a držali ho až do roku 1688. Korunovácie sa konali v trojloďovej bazilike postavenej v 10. storočí, v jednej z najbohatších stavieb svojej doby, ktorú turecké vojská zničili a zrovnali so zemou, podobne ako aj ostatné stavby v meste.

V polovici 18. storočia sa začal nový rozvoj mesta, súčasný obraz starého mesta vytvárajú barokové a klasicistické stavby. Rozvoj pokračoval aj v 19. storočí, keď pribudli prvé továrne. Najväčšia zmena vo vývoji mesta nastala po roku 1945, počet obyvateľov sa zvýšil z 35 000 na vyše 110 000 a staré mesto obklopili nové panelové sídliská.

SúčasnosťUpraviť

Mesto je významná cestná a železničná križovatka, rozvinutý priemysel (najmä elektronický – známa továreň na výrobu televízorov a rádií). Staré mesto bolo po rokoch chátrania zrekonštruované, rozmáhajú sa služby a cestovný ruch.

ZaujímavostiUpraviť

V Parku zrúcanín zvyšky historických stavieb z 10. a 11. storočia, najmä kráľovskej baziliky
Gotická kaplnka sv. Anny z 15. storočia, pri nej katedrála sv. Štefana s dvoma vežami, pôvodne gotický kostol, prestavaný v rokoch 1758 – 1778
Biskupský palác s bohatou knižnicou z rokov 1790 – 1801
Múzeum kráľa Štefana s bohatými zbierkami rímskeho a stredovekého osídlenia
Socha kráľa Štefana I. na koni z roku 1938
Cisterciánsky kostol z polovice 18. storočia, zaujímavá vnútorná výzdoba
Pravoslávny chrám z 18. storočia s ikonovou výzdobou
Bory vár – hrad v rôznych štýloch, množstvo obrazov a sôch