Stoličný Belehrad

mesto v Maďarsku
(Presmerované z Székesfehérvár)
O rovnomennnej župe pozri Stoličnobelehradská župa.

Stoličný Belehrad[1] (staršie: Stolný Belohrad; maď. Székesfehérvár, lat. Alba Regia, nem. Stuhlweißenburg) je mesto v Maďarsku. Je to staré župné sídlo s bohatou minulosťou. Má rozlohu 170,89 km² a žije tu okolo 100 tisíc obyvateľov.

Stoličný Belehrad
Székesfehérvár
mesto
Székesfehérvár montage 2.png
Stoličný Belehrad
Flag of Székesfehérvár.svg
Vlajka
HUN Székesfehérvár Címer.svg
Erb
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Stoličnobelehradská
Okres Stoličnobelehradský
Nadmorská výška 118 m n. m.
Súradnice 47°11′19″S 18°24′49″V / 47,18861°S 18,41361°V / 47.18861; 18.41361
Rozloha 170,89 km² (17 089 ha)
Obyvateľstvo 96 940 (1.1.2019)
Hustota 574,68 obyv./km²
Založenie 972
 - Udelenie mest. práv 1222
Primátor András Cser-Palkovics (FIDESZ-KDNP)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 8000
Telefónna prevoľba (+96) 22
Poloha mesta v rámci Maďarska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Maďarska
Wikimedia Commons: Székesfehérvár
Webová stránka: www.szekesfehervar.hu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

EtymológiaUpraviť

„Székesfehérvár“ doslova znamená „Stoličný Biely hrad/Stoličný Belehrad“. Zo stredoveku sú doložené tak maďarské (1055: feheruuvaru), slovenské/južnoslovanské (1147 a 1192: Belegrad) aj nemecké názvy (Weissenburg). Nie je jasné, ktorý názov (slovanský, maďarský, nemecký) je pôvodný, a ktorý je len doslovným prekladom ostatných, ale vysoká frekvencia slovanského „Belegrad“ (len v dnešnom Maďarsku 4-krát) azda naznačuje vyššiu pravdepodobnosť slovanského pôvodu názvu.

DejinyUpraviť

Zo začiatku rímske mestečko Herculia, potom málo významná osada a od panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. sídlo kráľov. Ako prvé v Uhorsku povýšené na slobodné kráľovské mesto výsadou kráľa Ondreja II. z roku 1222. Miesto korunovácie 36 kráľov až do roku 1543, keď mesto obsadili Turci a držali ho až do roku 1688. Korunovácie sa konali v trojloďovej bazilike postavenej v 10. storočí, v jednej z najbohatších stavieb svojej doby, ktorú turecké vojská zničili a zrovnali so zemou, podobne ako aj ostatné stavby v meste.

V polovici 18. storočia sa začal nový rozvoj mesta, súčasný obraz starého mesta vytvárajú barokové a klasicistické stavby. Rozvoj pokračoval aj v 19. storočí, keď pribudli prvé továrne. Najväčšia zmena vo vývoji mesta nastala po roku 1945, počet obyvateľov sa zvýšil z 35 000 na vyše 110 000 a staré mesto obklopili nové panelové sídliská.

SúčasnosťUpraviť

Mesto je významná cestná a železničná križovatka, rozvinutý priemysel (najmä elektronický – známa továreň na výrobu televízorov a rádií). Staré mesto bolo po rokoch chátrania zrekonštruované, rozmáhajú sa služby a cestovný ruch.

ZaujímavostiUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Exonymá obcí [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť