Trstianka (prítok Oľšavy)
Trstianka[1] je potok svojou pramennou časťou v geomorfologickom celku Slanské vrchy v geomorfologickom podcelku Šimonka a svojou strednou a dolnou časťou toku v geomorfologickom celku Košická kotlina v geomorfologickom podcelku Toryská pahorkatina[2][3] v regióne Šariš v Košickom kraji v okrese Košice-okolie. Je pravostranným prítokom vodného toku Oľšava. Má dĺžku 17,8 km.[4]
| Trstianka | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Bunetice, Vtáčkovce, Kecerovce, Čižatice, Trsťany, Ďurďošík, Bidovce |
| Prameň | Bunetice |
| - poloha | Na kremeni |
| - výška | 421 m |
| - súradnice | 48°52′12″S 21°22′59″V / 48,8700°S 21,3830°V |
| Ústie | Oľšava |
| - poloha | Bidovce |
| - výška | 222 m |
| - súradnice | 48°43′49″S 21°25′23″V / 48,7304°S 21,4231°V |
| Dĺžka | 17,8 km |
| Rád toku | VI. |
| Číslo hydronyma | 4-32-05-135 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň upraviť
Pramení v 421 m n. m. v centrálnozápadnej časti územia obce Bunetice v lesnom extraviláne na západnom úpätí pasienka Na kremeni v okrese Košice-okolie v Košickom kraji.
Opis toku upraviť
Od prameňa tečie južným smerom cez lesný extravilán obce Bunetice, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, ľavým brehom obmýva pole Vyšný chotár, agrofarmu a pole Hájiky, podteká cestu Bunetice – Varhaňovce, pravým brehom obteká les Pri doloch, ľavým brehom obmýva les Na čelo, v 358 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi Buneticami a obcou Vtáčkovce. Tečie po obecnej hranici, v 348 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a tečie územím Vtáčkoviec bez zmeny smeru zo severu na juh, priteká na obecnú hranicu medzi Vtáčkovcami a obcou Kecerovce časťou obce Kecerovské Pekľany a pokračuje po tejto hranici. V 330 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok pritekajúci z poľa Konopiská a z intravilánu obce Vtáčkovce, v 316 m n. m. priberá ďalší bezmenný pravostranný prítok pritekajúci z poľa Povrazy vo Vtáčkovciach, v 307 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a preteká cez extravilán Keceroviec, pravým brehom obmýva pasienok Vrchová, v 291 m n. m. vteká na územie obce Čižatice. Preteká cez intravilán Čižatíc, v 257 m n. m. vteká na územie obce Trsťany, bez zmeny smeru preteká cez jej extravilán aj cez jej intravilán, v 237 m n. m. vteká na územie obce Ďurďošík, preteká cez extravilán aj intravilán. V 230 m n. m. opúšťa územie Ďurďošíka a vteká na územie Bidoviec kde v 223 m n. m. v extraviláne ústi do vodného toku Oľšava ako jej pravostranný prítok. Vodný tok Oľšava ďalej ústi do Hornádu.[5] Pramení a preteká na území obce Bunetice, pokračuje územím obcí Vtáčkovce, Kecerovce, Čižatice, Trsťany, Ďurďošík a ústi na území obce Bidovce v okrese Košice-okolie v Košickom kraji. Nemá dôležitejší prítok.[6]
Pôvod názvu upraviť
Názov vodného toku má pôvod v názve obce Trsťany, cez územie ktorej vrátane jej intravilánu preteká. Zo slovného základu názvu obce trsť- po rozšírení o formant -ianka bolo utvorené jednoslovné hydronymum Trstianka ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Motiváciou pomenovania názvu obce Trsťany, bol charakteristický výskyt vysokej trvácej trávy trsti obyčajnej, latinsky Phragmites australis. Vývoj názvu obce podľa dochovaných listín: 1288 Fel-Nadasd, 1773 Tresecžane, 1808 Trsťany, 1920 Trstenné, 1927 Tršťany, 1948 Trsťany.[8] Hydronymum Trstianka bolo štandardizované v roku 1975.[9] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Trstianka nie je jedinečným názvom (február 2024).
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 11, 95, 98, 99. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 416, 417. .
- ↑ Priebeh vodného toku Trstianka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-02-25].
- ↑ Geografické názvy okresov Košice-mesto a Košice-vidiek A13. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-98/1990 z 8.2.1990. Bratislava 1990. 133 s. S. 17, 22, 25, 32, 43, 44, 87, 88, 93. ISBN 80-85164-99-X.
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok III. Bratislava : Veda, 1977. 532 s. S. 198.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 133. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).