Východoslovenské drevené kostoly

Východoslovenské drevené kostoly/kostolíky/chrámy/cerkvi sú drevené stavby sakrálneho charakteru tvoriace osobitnú skupinu v pamiatkovom fonde Slovenska. Do tohto súboru oficiálne patrí pod uvedeným názvom 27 objektov, ktoré sú zapísané medzi národné kultúrne pamiatky.

Súbor kostolov bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku uznesením predsedníctva SNR číslo 234 v roku 1968. Oznámenie o tomto uznesení bolo uverejnené v Zbierke zákonov v čiastke 45/1968 na strane 425.

Ich ojedinelosť spočíva najmä v ich architektúre a technológii výstavby. Stavali ich na území, ktoré vždy oplývalo dostatkom dreva z bohatých lesov karpatského oblúka. Druhým špecifikom východnej oblasti Slovenska je kultúrna a konfesijná spätosť s byzantským prostredím, ktorá určila osobitné črty mnohých kultúrnych prejavov tunajšieho ľudu a podpísala sa aj na tvorbe drevenej sakrálnej architektúry (po náboženskej stránke), formovanej pod vplyvom východného náboženského rítu. Drevené chrámy, ktoré boli zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok sú objekty gréckokatolícke, okrem chrámu v Ruskom Potoku, ktorý je pravoslávny a kostola v Hervartove, ktorý je rímskokatolícky. Veľká väčšina z týchto chrámov je teda byzantského obradu a používa sa pre nich označenie cerkev. Prevažne sú to trojpriestorové stavby so štvorcovým alebo polygonálnym presbytériom, s pozdĺžnou loďou krytou presahujúcou kupolou a predsieňou (tzv. babincom). Veža vyrastá z konštrukcie predsiene, s ktorou má nad prízemím spoločnú strechu. Pozemok, na ktorom viaceré chrámy ležali, býval ohradený zrubovou alebo murovanou ohradou a jeho organickou súčasťou bol často i miestny cintorín.

Základná konštrukcia všetkých týchto objektov je zrubová. Krytinou stavieb je drevený šindeľ. Najpoužívanejším stavebným materiálom býval červený smrek, ktorý remeselníci opracovávali sekerou (pílou až v 19. storočí). Stavitelia pravidelne spájali drevené hranoly dubovými klinmi. Stavba spočívala na jednoduchej kamennej podmurovke bez maltového spojiva.

Väčšina východoslovenských drevených chrámov pochádza z 18. storočia (najstarší a súčasne najhodnotnejší je kostol v Hervartove pochádzajúci z obdobia okolo roku 1500) a vykazuje konštrukčnú, dispozičnú a umeleckú príbuznosť. Mnohé interiéry boli pôvodne vyzdobené nástennými a stropnými maľbami, opierajúcimi sa o byzantské vzory. Tvorili protiváhu ikonostasu, ktorý bol výtvarným i funkčným jadrom celej stavby. Priestory bývali často dotvárané rezbárskymi prácami.

Súbor východoslovenských drevených chrámov predstavuje jednu z najvýraznejších pamiatkových skupín na Slovensku. Originalitou, krásou a malebnosťou i spätosťou s prostredím, v ktorom vznikli sú prejavom tvorivého génia prostého ľudu, jeho kultúrnej a duchovnej vyspelosti a remeselnej zručnosti domácich majstrov tesárov.

Súbor tvorí 27 sakrálnych objektov, ktoré ako celok boli vyhlásené národnými kultúrnymi pamiatkami. Súčasne súbor ašpiruje na zápis do fondu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Štyri z nich tam už boli zapísané ako Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka. Okrem dvoch – chrámy v Inovciach a Ruskej Bystrej nachádzajúce sa v okrese Sobrance v Košickom kraji – všetky ostatné sú na území Prešovského kraja v okresoch Svidník (desať objektov), Bardejov (7), Snina (5), Prešov, Stará Ľubovňa a Stropkov (po jednom objekte).

Zoznam drevených chrámov

Obec	Kostol	Cirkev
Bodružal	Chrám svätého Mikuláša	gréckokatolícky
Brežany	Chrám svätého Lukáša Evanjelistu	gréckokatolícky
Dobroslava	Chrám svätej Paraskevy	gréckokatolícky
Frička	Chrám svätého Michala archanjela	gréckokatolícky
Hervartov	Kostol svätého Františka z Assisi	rímskokatolícky
Hrabová Roztoka	Chrám svätého Bazila Veľkého	gréckokatolícky
Hraničné	Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie	rímskokatolícky
Hunkovce	Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky	gréckokatolícky
Inovce	Chrám svätého Michala archanjela	gréckokatolícky
Jedlinka	Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky	gréckokatolícky
Kalná Roztoka	Chrám svätého Jána Krstiteľa	gréckokatolícky
Korejovce	Chrám Ochrany Bohorodičky	gréckokatolícky
Kožany	Chrám Stretnutia Pána so Simeonom	gréckokatolícky
Krajné Čierno	Chrám svätého Bazila Veľkého	gréckokatolícky
Krivé	Chrám svätého evanjelistu Lukáša	gréckokatolícky
Ladomirová	Chrám svätého Michala archanjela	gréckokatolícky
Lukov-Venécia	Chrám svätého Kozmu a Damiána	gréckokatolícky
Miroľa	Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky	gréckokatolícky
Nižný Komárnik	Cerkov Ochrany Presvätej Bohorodičky	gréckokatolícky
Potoky	Chrám svätej Paraskevy	gréckokatolícky
Príkra	Chrám svätého Michala archanjela	gréckokatolícky
Ruská Bystrá	Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša	gréckokatolícky
Ruský Potok	Chrám svätého Michala archanjela	pravoslávny
Šemetkovce	Chrám svätého Michala archanjela	gréckokatolícky
Topoľa	Chrám svätého Michala archanjela	gréckokatolícky
Tročany	Chrám svätého evanjelistu Lukáša	gréckokatolícky
Uličské Krivé	Chrám svätého Michala archanjela	gréckokatolícky

Pozri aj

Drevená sakrálna architektúra na Slovensku

Externé odkazy

http://drevenechramy.sk/ – stránka venovaná propagácii drevených chrámov
Umiestnenie chrámov

Literatúra

Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Bardejov a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007. 152 s. ISBN 978-80-8099-009-1
Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Svidník a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007. 160 s. ISBN 978-80-8099-010-7
Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Humenné, okolie a iné. Prešov : PETRA n. o., 2008. 144 s. ISBN 978-80-8099-032-9
Kosť, Michal – Ivan Marko – Jaroslav Popovec: KARPATSKÁ DREVENÁ CESTA SLOVAKIA. Úvod do karpatoturistiky 21. storočia. Záchrana a obnova NKP – DREVENÉ CHRÁMY POD DUKLOU n. o.. 102 s. ISBN 80-968832-4-0