Príkra

Príkra (rusín. Прикра, do roku 1927 Prikré) je (z hľadiska počtu obyvateľov) najmenšia obec na Slovensku v okrese Svidník. K 31. decembru 2022 mala len 11 obyvateľov.

Príkra
obec
Chrám sv. Michala archanjela
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Šariš
Vodný tok	Príkranský potok
Nadmorská výška	434 m n. m.
Súradnice	49°21′42″S 21°44′22″V
Rozloha	9,29 km² (929 ha)
Obyvateľstvo	11 (31. 12. 2024)
Hustota	1,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1618
Starosta	Miroslav Goldir (HLAS-SD)
PSČ	090 05 (pošta Krajná Poľana)
ŠÚJ	527734
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Príkra
Webová stránka: obecprikra.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Obec leží v hornatej oblasti Laboreckej vrchoviny, v severnej časti Nízkych Beskýd v kotline pri štátnej hranici s Poľskom. Mierne členitý povrch katastra tvoria flyšové vrstvy.

V okolí obce prevláda súvislý les s porastom buka a jedle. V katastrálnom území obce s výmerou 74,7 ha, je vzácny, zachovalý relikt prirodzených pralesovitých jedľo-bučín Východných Karpát s veľmi výraznou hrúbkovou a vekovou diferenciáciou. Niektoré výberové stromy a porasty boli uznané na zber semien. Najstaršie stromy majú vyše 300 rokov. Tento lesný porast je európskou zvláštnosťou a vláda Slovenskej republiky tu vyhlásila 5. stupeň ochrany.

Nadmorská výška v strede obce je 430 m, v katastri sa pohybuje medzi 410 m a 613 m.

Obec bola historicky súčasťou Šarišskej župy a svidníckeho okresu. V medzivojnovom Česko-Slovensku bola medzi rokmi 1923 a 1928 zaradená do Košickej župy, počas existencie vojnového slovenského štátu patrila do Šarišsko-zemplínskej župy vytvorenej v roku 1940 .

V rámci povojnového Česko-Slovenska bola medzi rokmi 1949 a 1960 súčasťou Prešovského kraja a svidníckeho okresu, no v roku 1960 bola začlenená do väčšieho Východoslovenského kraja, v rámci ktorého patrila do okresu Bardejov, od ktorého sa však v roku 1968 odčlenil okres Svidník, ktorého sa obec opätovne stala súčasťou.

Od roku 1996 je súčasťou dnešného svidníckeho okresu v rámci Prešovského kraja.

Prírodné podmienky

Vodné toky

Cez obec preteká 4 km dlhý horský potok Prikrianka. Potok pramení v juhovýchodnej časti chotára v bukovom poraste na území CHKO Východné Karpaty, 1 km od hranice s Poľskom, v nadmorskej výške 580 m.

Symboly obce

Erb a vlajka

V modrom štíte na zelenom návrší preloženom striebornými skríženými sekerami so zlatými poriskami strieborný trojitý kríž so skrátenými spodnými ramenami.

Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 29. júla 2006, OZ č. 3/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou P – 211/2006.

Nový erb so zamestnaneckým, drevorubačským motívom je doplnený o sakrálny motív pripomínajúci gréckokatolícke tradície v obci.

Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.

Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/6), modrej (1/9), žltej (1/9), bielej (3/9), žltej (1/9), zelenej (1/9) a modrej (1/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Názov

Vývin názvu obce

• 1618 - Prikra
• 1773 – 1808 – Prikra
• 1808 – 1863 – Prikra, Příkrá, Břikwa
• 1863 – 1907 – Prikra
• 1907 – 1920 – Meredély
• 1920 – 1927 – Prikré
• od 1927 – Príkra

Dejiny

Obec založili v rokoch 1573 – 1598, v dokumentoch patriacich k makovickému panstvu sa spomína rok 1618. V rokoch 1715 – 1720 sa obec pre zlé hospodárske podmienky vyľudnila. Jej obyvatelia odišli za možnosťami obživy do úrodnejších, južnejších krajov, kde bol po odchode Turkov nedostatok pracovných síl.

V 19. storočí tu mali majetok Dobrianskovci a rytier Kolbassa. V polovici 19. storočia v Príkrej svoju činnosť začala rozvíjať sklárska huta. V roku 1787 sa v obci nachádzalo 11 domov, v ktorých žilo 78 obyvateľov, v roku 1828 to bolo bolo 19 domov s 143 obyvateľmi, v roku 1940 až 28 domov a 160 obyvateľov, ktorí sa živili roľníctvom a pracovali v lesoch.

Na začiatku 20. storočia v obci bola píla, ktorá bola 1. svetovou vojnou značne poškodená. Po vojne spracovanie dreva už nebolo obnovené. V období Československej republiky obec postihlo vysťahovalectvo. V roku 1922 bol v obci štrajk drevorobotníkov.

Dňa 4. septembra 1939, v katastri obce Príkra pôsobili jednotky pešieho pluku 21 (Slovenského štátu). Tieto jednotky pod zámienkou korekcie sporných úsekov slovensko-poľských hraníc napadli Poľsko. Slovenskí vojaci podporujúci Hitlerovu agresiu voči Poľsku, rozvinuli útočnú operáciu v smere poľskej osady Czeremcha.

K značným materiálnym škodám došlo počas oslobodzovania obce v novembri 1944, keď na území Príkrej prebiehali ťažké boje medzi postupujúcou Červenou armádou a ustupujúcou nemeckou armádou.

Obyvateľstvo

Príkra mala v roku 1869 122 obyvateľov, v roku 1880 106 obyvateľov, v roku 1890 114 obyvateľov, v roku 1910 107 obyvateľov, v roku 1921 131 obyvateľov, v roku 1930 146 obyvateľov, v roku 1940 160 obyvateľov, v roku 1948 143 obyvateľov, v roku 1961 113 obyvateľov a v roku 1970 spolu 73 obyvateľov.

Po oslobodení sa časť obyvateľstva odsťahovala do českých krajov, kde obsadzovali vysídlené pohraničie. V roku 1947 sa značná časť obyvateľov vysťahovala do ZSSR.

Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch v Košiciach, Svidníku a Krajnej Poľane. Dnes v obci žijú len starí obyvatelia.

Pri sčítaní obyvateľstva v 80. rokoch 20. storočia boli v obci zastúpené priezviská rodín Bilá, Blicha, Brenišin, Derco, Goldir, Grešlík, Hrib, Hrinko, Hromoho, Malinčak, Mitruška, Sluk, Suvák a Volčko.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela, drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1777. Obnovou prešiel v roku 1902. V 30. rokoch 20. storočia bol rozobraný a premiestnený o niekoľko desiatok metrov. Ďalšou obnovou prešiel v rokoch 1946 – 1947 a zatiaľ poslednou v rokoch 2001 – 2002. Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca, nad ktorým sa vypína veža. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke. V interiéri sa nachádza štvoretážový barokový ikonostas z druhej polovice 18. storočia, ktorý obsahuje aj staršie ikony zo 16. a 17. storočia. V prvom, hlavnom rade ikon, sú ikony svätého biskupa Mikuláša zo 16. storočia, Bohorodičky Hodegetrie, Ježiša Krista Učiteľa a sv. archanjela Michala. V ostení diakonských dverí nie sú osadené krídla. Cárske dvojkrídlové dvere obsahujú šesť medailónov, na ktorých sú štyria evanjelisti a dva výjavy Zvestovania. V druhom rade sú na ikonách vyobrazenia hlavných sviatkov gréckokatolíckej cirkvi v strede s ikonou Poslednej večere. Tretí rad tvoria ikony apoštolov v strede s ikonou Krista Pantokrata. Štvrtý rad pozostáva z desiatich medailónov s vyobrazením prorokov. Vrch ikonostasu tvorí ikona Ukrižovania. Po stranách kríža pri ukrižovanom Kristovi, sú postavy Bohorodičky a sv. evanjelistu Jána. Na oltári zdobenom zľudoveným rokajom je skriňový bohostánok a ikona Ukrižovania. Fasády sú členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Vstup do chrámu je zo západnej strany. Zaujímavosťou je prepojenie strešných priestorov veže s loďou a medzi loďou a svätyňou sedlovou strechou. Štvorcové okná majú dekoratívne šambrány. Strechy sú ukončené trojetážovými stanovými strechami pokrytými šindľom s cibuľami s kovanými železnými krížmi. Veža je taktiež ukončená stanovou strechou so šindľovou cibuľou. Nachádza sa tu zvon z roku 1759.

• 
  Chrám sv. Michala archanjela
• 
• 
• 
• 
• 
  Zmenšený model chrámu. Miniskanzen Ľutina.

Doprava

Autobusové spojenie SAD Humenné, a.s., len počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august, jeden deň v týždni – v stredu, ráno, aj popoludní.

Osobnosti obce

Rodáci

• Ivan Skljarský – Juhasevič (* 1741 - † 1814), rusínsky učiteľ a básnik
• Ján Capko (* 1927), hrdina socialistickej práce. Od roku 1950 pracoval vo VSŽ v Košiciach ako strojný zámočník. Pracoval na rôznych stavbách ako vedúci montér, vedúci stavby, zlepšovateľ, priekopník nových foriem práce, vynikajúci organizátor. Nositeľ Radu práce Maďarskej ľudovej republiky 1956, Radu práce 1964 a hrdina socialistickej práce 1976.
• Michal Blicha (* 1930), prodekan pedagogickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Pôsobil na katedre slovenského jazyka a literatúry, PhDr., Doc., CSc.

Pôsobili tu

• Štefan Capko (* 1970), klaun, mím, herec, choreograf, režisér a divadelný autor. Narodili sa tu jeho rodičia Štefan Capko a Helena Blichová a trávil tu s nimi pravidelne prázdniny.

Literatúra

• Encyklopédia Slovenska I. zväzok A-D, Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1977, str. 300
• Pedagogická encyklopédia Slovenska 2/ P-Ž, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1985, str. 663

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Príkra

Externé odkazy

• Neoficiálna stránka obce