Vavrinec Tóth
Vavrinec Tóth (maď. Tóth Lőrinc, * 17. december 1814, Komárno – † 17. marec 1903, Budapešť) bol právnik, spisovateľ, člen Uhorskej akadémie vied, Kisfaludyho spoločnosti, Petőfiho spoločnosti a virilistickým členom Legislatívneho výboru hlavného mesta Budapešti.
| Vavrinec Tóth | |
| uhorský politik, právnik, spisovateľ | |
 Portrét z Nedeľných novín (Vasárnapi ujság) 1857 | |
| Narodenie | 17. december 1814 Komárno, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 17. máj 1903 (88 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko) |
| Odkazy | |
| Commons |  Vavrinec Tóth |
Životopis upraviť
Bol synom evanjelického duchovného Jána Tótha a Evy Szabóovej. Štúdiá absolvoval v Komárne, nemčinu študoval na Kráľovskej akadémii v Bratislave a právo na Univerzite v Pešti. Ovládal aj francúzštinu a angličtinu. V roku 1838 zložil právnické skúšky. Špecializoval sa na právo kráľovského dvora a pracoval ako právnik pre šľachtické rodiny. Na jar roku 1839 sa spolu s priateľom Štefanom Gorove (budúcim ministrom uhorskej vlády) vydal na dlhú cestu po západnej Európe, na ktorej študovali súdne a väzenské systémy a navštevovali zasadnutia parlamentov.
Svojou vynikajúcou právnickou prípravou čoskoro upútal pozornosť svojich súčasníkov. V rokoch 1840 – 1841 a 1843-45 bol účastníkom bratislavských zasadnutí uhorského snemu ako právny poradca grófa Kazimíra Baťána, ako zástupca neprítomných členov hornej komory snemu a parlamentný korešpondent novín Pesti Hírlap. Zároveň bol tajomníkom Uhorského obranného spolku a členom mnohých humanitárnych a kultúrnych spolkov.
V roku 1847 ho mesto Brezno vyslalo ako svojho vyslanca na bratislavské rokovanie uhorského snemu, na ktorom niekoľkokrát vystúpil v radikálne liberálnom duchu podporujúc volebné práva kráľovských miest. Na jar 1848 bol členom delegácie vo Viedni, ktorá dosiahla veľké reformy: zrušenie poddanstva, zriadenie zodpovedného uhorského ministerstva, premiestnenie snemu do Pešti.
Po zriadení zodpovedného maďarského ministerstva ho mesto Komárno zvolilo za svojho zástupcu v sneme. František Deák ho poveril funkciou tajomníka predsedu snemu, ktorým zostal do sťahovania snemu do Debrecína v apríli 1848. Počas uhorskej revolúcie pracoval na Povereníctve pre národnú obranu.
Po jej porážke ho zatkli a odsúdili na smrť. Neskôr bol amnestovaný a prepustený na slobodu, ale neustále bol pod policajným dohľadom. Stal sa pokladníkom akadémie a redigoval časopisy. Bol jedným zo zakladateľov Maďarského pozemkového úverového inštitútu a zakladateľ a právny poradca prvej maďarskej všeobecnej poisťovne. V roku 1867 bol zvolený za poslanca snemu a v tom istom roku sa stal ministerským radcom a riaditeľom kodifikačného oddelenia. Po vymenovaní za sudcu sa vzdal poslaneckého mandátu.
V roku 1894 odišiel do dôchodku pre svoj zhoršujúci sa zrak. V roku 1895 bol vymenovaný za doživotného člena hornej komory snemu.
Popri právnickej činnosti napísal množstvo básní, poviedok, cestopisov, životopisov a divadelných hier. Jeho články a publikácie sú uvedené v Almanachu Uhorskej akadémie vied (1896. s. 166 – 174.).
Od roku 1912 je v XII. v obvode Budapešti po ňom pomenovaná ulica.
Na jeho rodnom dome v Komárne (na ulici Františkánov) je od roku 1904 pamätná tabuľa, ktorá zároveň pripomína aj ďalšie dve osobnosti spojené s týmto domom (otca a syna Jozefov Péczelyovcov).[1]
Referencie upraviť
- ↑ Péczely József ifj. és Tóth Lőrincz-emléktábla – kozterkep.hu
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vavrinec Tóth
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tóth Lőrinc na maďarskej Wikipédii.