Velký Roudný
Velký Roudný (nem. Alter Rautenberg) je kopec s dnes zalesneným vrcholom a nápadnými pruhmi drevín medzi lúkami na úbočí. Spolu s Malým Roudným tvoria dva výrazné vrcholy nad obcou Roudno (okres Bruntál) a hladinou Slezskej Harty. Sopka sa rozkladá v katastrálnom území obce Roudno, východne od jej zástavby. Sopka bola činná naposledy pred jedným až dvoma miliónmi rokov, t. j. koncom treťohôr a počiatkom štvrtohôr. Ide o najzachovalejší stratovulkán na Morave.
| Velký Roudný | |
| vrch | |
 Velký (vľavo) a Malý Roudný; pohľad z prístupovej cesty k Venušinej sopke pri Mezine
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Moravsko-sliezsky kraj |
| Okres | okres Bruntál |
| Obec | Roudno |
| Pohorie | Nízky Jeseník |
| Poloha | Nízky Jeseník |
| - výška | 780 m n. m. |
| - súradnice | 49°53′28″S 17°31′21″V / 49,891111°S 17,5225°V |
| Wikimedia Commons: Velký Roudný | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
  Velký Roudný | |
Vulkán upraviť
Velký Roudný je tiež najvyššia sopka Nízkeho Jeseníka. Na vrchole je doteraz zrejmá kráterová priehlbeň kužeľovitého tvaru. Na stavbe masívu sopky sa podieľa ako sypký vulkanický materiál, tak aj čadičová láva. Tá tvorí na úbočí Velkého Roudného aj štyri lávové prúdy, z ktorých najdlhší dosahuje 5 km dĺžky a prelieva sa cez štrkovú terasu rieky Moravice. V miestach dnešnej vodnej nádrže Slezská Harta prehradil lávový prúd tok rieky Moravice, čím vzniklo veľké jazero, do ktorého padali sopečné vyvreniny. Z nich sa vytvorili usadeniny pórovitých tufitov, ktoré sa ťažili ako dobrý stavebný materiál. Dodnes sa nachádzajú v okolí obcí Razová a Karlovec. V najdlhšom lávovom prúde, tečúcom na severovýchod, sa v katastri obce Bílčice nachádza činný lom na ťažbu čadiča.
Ochrana prírody upraviť
O prírodnej pamiatke rovnakého mena pozri Velký Roudný (národná prírodná pamiatka).Oblasť vrchou Velkého Roudného o rozlohe 81 ha bola ONV Bruntál vyhlásená dňa 26.4.1966 národnou prírodnou pamiatkou.
Okolie upraviť
Na vrcholku je malá murovaná kaplnka, ktorá bola postavená v roku 1933 a z neutešeného stavu obnovená po roku 1989. Pri kaplnke je ukrytá železná schránka s vrcholovou knihou. Za kaplnkou je na stojanoch umiestnených 15 obrázkov krížovej cesty. Pri výstupe na vrchol, ktorý je obľúbeným pútnickým a turistickým cieľom, sa otvára nádherná panoráma krajiny s ďalekým horizontálnym výhľadom na tri svetové strany. Na úbočí kopca sa nachádzajú dve kamenné mohyly s krížom, venované obetiam 1. svetovej vojny.
Rozhľadňa upraviť
Dňa 27. októbra 2007 bola na vrchole Velkého Roudného otvorená drevená rozhľadňa. Hlavným investorom stavby bola obec Roudno a mikroregión Slezská Harta. Ide o 20 metrov vysokú šesťposchodovú drevenú konštrukciu na betónových základoch s krytou vyhliadkovou plošinou vo výške 17 m. Z tej sa môže naraz rozhliadať až 16 ľudí tu môžeme vidieť okrem iného panorámu najvyšších vrcholov Hrubého aj Nízkeho Jeseníka, Krnovsko, Opavsko alebo tiež Oderské vrchy. Na výstavbu rozhľadne bolo použitých asi 18 ton smrekovcového dreva a stavba stála približne 1,3 mil. korún.[1]
Rozhľadňa je voľne prístupná po celý rok a vstupné sa neplatí. Z obce Roudno vedie na vrchol zelená turistická značka.
Po Bruntálskych sopkách upraviť
Už niekoľko desiatok rokov Klub Českých turistov v Bruntále usporadúva poslednú aprílovú nedeľu pochod nazvaný "Po sopkách Bruntálska". Najkratšia trasa vedie na Uhlířsky vrch (7 km), ďalšia na Venušinu sopku (17 km), ďalšia 25 km cez Uhlířský vrch a Venušinu sopku a najdlhšia trasa vedie na Velký Roudný (50 km). Na tieto trasy tiež nadväzujú cyklistické preteky Memoriál Petra Hábla.
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Velký Roudný
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velký Roudný na českej Wikipédii.