Viktor Ravasz

JUDr. Viktor Ravasz (* 5. máj 1887, Kunov – † 12. september 1957, Petrova Ves) bol slovenský právnik, notár, osvetový pracovník a politik HSĽS v medzivojnovom období a v období Slovenského štátu.

Viktor Ravasz
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1925 – 1935
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1935 – 1939
Prvý predseda Štátnej rady Slovenskej republiky
V úrade 1940 – 1943
Prezidenti	Jozef Tiso
Premiér	Vojtech Tuka
Ján Drobný
Biografické údaje
Narodenie	5. máj 1887 Kunov, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	12. september 1957 (70 rokov) Petrova Ves, Československo
Politická strana	HSĽS
Profesia	notár
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Rodina
Rodičia	Ignác Ravasz a Helena, rod. Krutá
Príbuzní	manželka Mária, rod. Tomašovičová
Politický portál  Biografický portál

Životopis

Viktor Ravasz (celkom vľavo) počas ustanovujúcej schôdze Štátnej rady SR v roku 1940. V popredí prezident SR Jozef Tiso v rozhovore s biskupom Jánom Vojtaššákom a predsedom vlády Vojtechom Tukom.

Po absolvovaní ľudovej školy v Borskom Svätom Mikuláši pokračoval štúdiom na gymnáziu v Skalici, Trnave a v Nitre. Štúdium práva začal na Právnickej akadémii v Bratislave a ukončil na právnickej fakulte v Budapešti. Po dosiahnutí vysokoškolského vzdelania začínal ako advokátsky koncipient v Bratislave a neskôr v Pezinku a Šaštíne. Zúčastnil sa bojov I. svetovej vojny. Ako vojak rakúsko-uhorskej armády padol do ruského zajatia a bol väznený v táboroch Astrachán a Volgograd. V roku 1917 bol vymenený ako invalid. Odvtedy pôsobil na ministerstve národnej obrany a neskôr na najvyšší generálny štáb v meste Baden, kde zotrval do konca vojny.

Krátko po vzniku Československa bol v roku 1919 vymenovaný tekovským a nitrianskym županom Martinom Mičurom za vládneho komisára a hlavného slúžneho v meste Levice. Politicky sa krátko angažoval v Slovenskej národnej strane a neskôr v Slovenskej ľudovej strane. Od roku 1923 bol jedným zo štyroch podpredsedov strany a v roku 1926 bol zastúpený v päťčlennom direktóriu, ktoré riadilo stranu po dobu neprítomnosti Andreja Hlinku.

Od roku 1922 bol v Leviciach advokátom a od roku 1927 verejným notárom. Od roku 1938 bol verejným notárom v Trnave.

V parlamentných voľbách v roku 1925 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za HSĽS. Zvolený bol v XVIII. (banskobystrickom) volebnom kraji. V snemovni pôsobil v brannom, imunitnom a inkompatibilnom výbore. Po vstupe HSĽS do koalície bol jedným z kandidátov strany na post ministra unifikácie. Mandát obhájil aj v parlamentných voľbách v roku 1929, pričom v tomto volebnom období pôsobil aj v iniciatívnom výbore.

V parlamentných voľbách v roku 1935 bol tretíkrát zvolený za HSĽS, resp. Autonomistický blok, no tento raz do senátu. V tomto volebnom období zasadal v brannom, imunitnom a zahraničnom výbore senátu. Krátko po voľbách vypukla aféra ohľadom vydania brožúry, ktorá bola kritická k politike HSĽS a jej predsedovi Andrejovi Hlinkovi. Senátor Ravasz sa priznal, že mal veľký podiel na jej vzniku. Preto bol 12. septembra 1935 zo strany vylúčený a strana sa obrátila na volebný súd so žiadosťou o odobratie mandátu. Ten mu bol však ponechaný a dokonca v roku 1937 bol po priznaní si prehrešku voči strane opäť prijatý za jej člena.

V období Slovenského štátu bol v rokoch 1940 – 1943 predsedom Štátnej rady.

Po skončení vojny bol v roku 1945 zbavený notárskeho úradu. V apríli 1945 bol orgánmi štátnej bezpečnosti zaistený a vo väzbe strávil vyše 8 mesiacov. V roku 1948 bolo trestné konanie voči jeho osobe zastavené.