Zámok Židlochovice

Zámok Židlochovice je barokový zámok v Židlochoviciach v okrese Brno-venkov. Je chránený ako kultúrna pamiatka Českej republiky.[1]

Zámok Židlochovice
zámok
zámok - hlavné priečelie
Štát Česko Česko
Kraj Juhomoravský kraj
Okres okres Brno-venkov
Obec Židlochovice
Ulica Tyršova 1
Súradnice 49°2′8.03″S 16°36′48.21″V / 49,0355639°S 16,6133917°V / 49.0355639; 16.6133917
Autor Žerotínovci
Štýl barok, empír
Vznik 70. roky 16. storočia
Prestavba 1720 – 1729, 1844 – 1845
Správa Český štát, v správe LČR
Poloha v rámci Česka
Poloha v rámci Česka
Wikimedia Commons: Židlochovice Castle
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dejiny zámku

upraviť

Zámok sa nachádza v juhozápadnej časti mesta Židlochovice, prináleží k nemu aj priľahlá obora. Zámok stojí na mieste bývalej vodnej tvrdze, vybudovanej pred rokom 1349.[2] Roku 1353 získal tvrdzu aj dedinu Židlochovice moravský markgróf Jan Jindřich a po jeho smrti markgróf Jošt. Po roku 1407 sa v držaní tvrdze vystriedalo viacero rodov, mimo iné Valdštejnovci a Pernštejnovci. V roku 1567 pripadol židlochovický statok a tvrdza Žerotínovcom.

V 70. rokoch 16. storočia Fridrich zo Žerotína nechal prestavať tvrdzu na renesančný zámok s kaplnkou.[3] V roku 1616 kúpil zámok aj s panstvom Adam mladší z Valdštejna. Na konci 17. storočia získal panstvo Filip Ludvík Václav gróf zo Sinzendorfu, ktorý potom v rokoch 1720 – 1729 prebudoval zámok v barokovom slohu. Staviteľské práce vtedy vykonával viedenský staviteľ Ludvík Kaltner.

V roku 1743 kúpili zámok aj panstvo Ditrichštejnovci, v ich držaní zostal do roku 1819, kedy zámok predali habsbursko-lotrinskej cisárskej rodine, a to potomkom Leopolda II.[4] Tí potom zámok vlastnili až do jeho zoštátnenia Česko-slovenskou republikou v roku 1919.

Od roku 1822 prebiehali stavebné úpravy zámku, predovšetkým zbúranie hradieb a zrušenie násypov a padacích mostov[4]. V rokoch 1844 – 1845 boli vykonané empírové úpravy a zámok tak nadobudol dnešnú podobu. V roku 1858 sa na zámku narodila neskoršia španielska kráľovná Mária Kristína Španielska, v roku 1874 tu zomrel jej otec, arcivojvoda Karol Ferdinand Habsburský. Posledným majiteľom zámku bol arcivojvoda Fridrich.

Roku 1919 pripadol zámok česko-slovenskému štátu. Medzi vojnami slúžil ako letné sídlo prezidenta T. G. Masaryka – pobyty pripomína pamätná tabuľa pri vchode do zámockého parku. V súčasnosti je zámok miestom konania rôznych stretnutí politikov. Mimo iné sa tu tiež natáčal jeden z dielov seriálu Četnické humoresky. Z boku zámku sídli riaditeľstvo Lesného závodu Židlochovice, samotný zámok je využívaný ako hotel a konajú sa tu aj svadby. Vždy prvý víkend v septembri je zámok jeden deň v roku otvorený aj verejnosti k prehliadke.

Zámocký park

upraviť

Park o rozlohe 23 ha je ukážkou krajinárskeho parku v anglickom štýle. Rastie tu 25 druhov ihličnatých a cez 80 druhov listnatých drevín.

Plán parku vypracoval francúzsky záhradný architekt Arnošt August Charbonier asi v roku 1708. Výsadbu realizoval záhradník Josef Hatzl, ktorý sa neskôr stal správcom Schönbrunnských záhrad potom, čo jeho prácu v roku 1746 zhliadla v Židlochoviciach Mária Terézia. Park bol postupom doby prebudovaný do súčasného anglického štýlu.

Zámocký park je celoročne a zdarma verejnosti prístupný.

Zaujímavosti

upraviť
  • Z mnohých exotických stromov je v odbornej literatúre pripomínaná najväčšia juhomoravská maklura oranžová, pôvodom severoamerický strom asi 20 m vysoký so šiestimi kmeňmi.
  • Na počesť prezidenta T. G. Masaryka bola roku 1930 v západnej časti parku vysadená pamätná lipa.
  • Park si obľúbil básnik Petr Bezruč, na jednej lavičke je umiestená tabuľka s jeho básňou o židlochovickom zámku.

Zámocká kaplnka sv. Kríža

upraviť

Bola už súčasťou pôvodného zámku. Nechal ju opraviť Leopold z Ditrichštejna v polovici 18. storočia. Mimo hlavný oltár sú v kaplnke dve sochy: P. Mária Tomská a sv. František Xaver. Na pravej strane tiež socha sv. Kataríny z kararského mramoru.

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Zámek [online]. Praha: Národný pamiatkový ústav, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. (česky)
  2. ZEMEK, Metoděj; HOSÁK, Ladislav. Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Moravě a ve Slezsku I - Jižní Morava. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1981. 364 s. S. 279. [Ďalej len: Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Moravě a ve Slezsku.]
  3. Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. s. 279
  4. a b Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. s. 280

Literatúra

upraviť
  • ZEMEK, Metoděj; HOSÁK, Ladislav. Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Moravě a ve Slezsku I - Jižní Morava. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1981. 364 s.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť