Zbyhnev Nišponský
Ing. Zbyhnev Nišponský (iné zápisy: Zbigniew Nišponský, Zbigniew Nišponský-Gut; * 29. jún 1936, Stary Sącz[1] – † 2019, Košice[2]) bol slovenský hutnícky inžinier, výtvarník (keramikár) a spisovateľ literatúry faktu, zrejme poľskej národnosti.
| Zbyhnev Nišponský | |
| slovenský hutnícky inžinier, výtvarník (keramikár), spisovateľ literatúry faktu | |
| Iné mená | Zbigniew Nišponský, Zbigniew Nišponský-Gut |
|---|---|
| Narodenie | 29. jún 1936 Stary Sącz, Poľsko |
| Úmrtie | 2019 (82 – 83 rokov) Košice, Slovensko |
| Bydlisko | Košice-Sever |
| Alma mater | Technická univerzita v Košiciach |
Život
upraviťOd svojich piatich rokov žil v Košiciach, kde študoval na gymnáziu na Kováčskej ulici a po zrušení gymnázia na Vyššej priemyselnej škole hutnícko-lejárskej v Tisovci. Následne – v 60. rokoch – absolvoval štúdium na Hutníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach.[1][3]
Od gymnaziálneho štúdia sa venoval kresleniu, ktorému ho učil aj grafik Ľudovít Feld.[3] Od roku 1990 sa zaoberal keramikárstvom.[1] Vyhotovil viacero keramických plastík umiestnených na verejných priestranstvách a vo verejne prístupných objektoch v Košiciach. Popri svojej výtvarníckej činnosti je autorom dvoch kníh so speleologickou tematikou.
Zomrel v novembri 2019 a 22. novembra bol spopolnený v Krematóriu v Košiciach.[4]
Výber z diela
upraviťKeramikárska tvorba
upraviť- pamätná tabuľa prvému slovenskému ekológovi F. J. Turčekovi vo vestibule Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene,[5]
- keramická fontána v hale Technickej univerzity v Košiciach (TUKE),[1]
- busta Krištofa Traugotta Deliusa v Deliusovom pavilóne Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE,[1]
- busta Elemíra Halász-Hradila na Cintoríne sv. Rozálie v Košiciach – mestskej časti Sever (2007),[1]
- plastiky rytiera Petra z Rousselu, vystavené v roku 2008 v Slovenskom technickom múzeu,[6]
- pamätník obetiam havárie električky 30. októbra 1978 na Festivalovom námestí v Košiciach (2013),[1][7]
Literárna tvorba
upraviť- NIŠPONSKÝ, Zbigniew. V zaplavených hlbinách pod Tisovským a Muránskym hradom. 1. vyd. Košice : Ing. Zbigniew Nišponský, 2006. 156 s. ISBN 8096952412.
- NIŠPONSKÝ, Zbigniew. Srdce jaskyne. 1. vyd. Liptovský Mikuláš : Slovenská speleologická spoločnosť, c2011. 101 s. ISBN 9788096696390.
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f g NITKULINCOVÁ, Andrea. ROZHOVOR - Zbigniew Nišponský - Gut: "Chyby ma posúvajú dopredu" [online]. [Košice]: Petit Press, 2008-02-19, [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Múzeum Vojtecha Löfflera, Košice - Staré Mesto. Je nám veľmi ľúto, že skvelý umelec Zbigniew Nišponský - Gut... [online]. Košice: Facebook, 2019-11-16, [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
- ↑ a b [NIŠPONSKÝ, Zbyhnev]. O mne [online]. [Košice]: znisponsky.szm.com, [2006-08-11], [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Pohreby - piatok 22. novembra. Korzár, 22. 11 2019. Dostupné online [cit. 2021-03-12].
- ↑ SAV, CSČ-VS. - Prvý slovenský ekológ má pamätnú tabuľu vo Zvolene [online]. SAV - - Prvý slovenský ekológ má pamätnú tabuľu vo Zvolene, [cit. 2023-11-07]. Dostupné online.
- ↑ IČO, Tibor. Zbyhnev Nišponský chce oživiť rytiera Roussela [online]. Košice: kosice.sk, 2008-05-14, [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
- ↑ sam. Opravil pamätník obetiam električky smrti [online]. [Košice]: Petit Press, 2011-05-28, [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |