Zdravotnícky odpad je všetok odpad vznikajúci pri poskytovaní zdravotných služieb. Môžeme ho rozdeliť na dve skupiny:

  • nerizikový (ostatný) odpad
  • rizikový (nebezpečný) odpad[1]

Hlavnými zdrojmi odpadu zo zdravotnej starostlivosti sú:[2]

  • nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia
  • laboratóriá a výskumné centrá
  • márnice a pitevné strediská
  • výskumné a testovacie laboratóriá na zvieratách
  • krvné banky a odberové služby
  • opatrovateľské domy pre seniorov

Nerizikový odpad upraviť

 
Odpad v nemocnici

Nerizikový alebo ostatný odpad je odpad, ktorý nemá vlastnosti nebezpečného odpadu. Tvoria ho rovnaké odpadové materiály ako komunálny odpad. Nakladanie týchto dvoch odpadov sa nerozlišuje.[1] Z celkového množstva odpadov vznikajúcich pri zdravotníckych činnostiach je asi 85% bežného, nerizikového odpadu, pozostávajúceho z  kuchynského, administratívneho odpadu, obalových materiálov, ktoré nie sú kontaminované a produktov zdravotníckych služieb.[2][1] Patria sem papierové alebo plastové odpadky, rukavice a plášte, obaly a obväzy, na ktorých nie je krv alebo potenciálne infekčné materiály.[3]

Rizikový odpad upraviť

 
Sharpsmart opakovane použiteľná nádoba na ostré predmety

Rizikové alebo nebezpečné odpady svojím pôvodom, zložením alebo koncentráciou nebezpečných látok môžu spôsobiť nebezpečenstvo pre životné prostredie a zdravie ľudí. Taktiež majú aspoň jednu z nebezpečných vlastností identifikovaných špeciálnymi predpismi, vrátane obalu, v ktorom bol alebo je nebezpečný odpad zabalený.

Do skupiny rizikového odpadu patria nasledujúce druhy odpadov:[2]

  • Infekčný odpad (biohazard) – ide o odpad, ktorý je kontaminovaný látkami, ktoré by mohli nakaziť ľudí alebo iné živé organizmy. Patria sem: materiály, v ktorých alebo na ktorých sa nachádza krv alebo iné telesné tekutiny, mikrobiálne kultúry a infekčné agens z diagnostických a výskumných laboratórií a predmety nimi kontaminované – tie predstavujú najväčšie riziko šírenia infekčných chorôb; odpad od pacientov s infekciami, ako sú obväzy alebo jednorazový zdravotnícky materiál.[3]
  • Ostrý odpad – môže byť infekčný alebo neinfekčný.[1] Tento typ odpadu predstavuje najväčšie riziko úrazu. Pochádza zo zdravotníckych pomôcok, ktoré majú ostré hroty alebo hrany, ktoré môžu prepichnúť alebo porezať pokožku. Patria sem injekčné striekačky, ihly a jednorazové skalpely. Voľné ostré predmety sú nebezpečné, pretože by mohli niekoho náhodne bodnúť a viesť k nebezpečnej infekcii.[3]
  • Anatomický odpad - tvoria ho ľudské tkanivá, orgány, tekutiny alebo časti tiel a kontaminované telá zvierat.[2]
  • Chemický odpad – patria sem rozpúšťadlá a činidlá používané na laboratórne prípravky, dezinfekčné prostriedky, sterilizačné prostriedky a ťažké kovy obsiahnuté v lekárskych prístrojoch (napr. ortuť v rozbitých teplomeroch) a batériách.[2]
  • Farmaceutický odpad – expirované a nepoužité kontaminované lieky a vakcíny.[2]
  • Rádioaktívny odpad – vzniká na rádiologických oddeleniach, kde sa ošetrujú pacienti s rakovinou, v niektorých laboratóriách alebo pri diagnostických činnostiach.[1]
  • Obaly od sprejov – sú to tlakové nádoby, ktoré obsahujú plyny a aerosóly. Potrebná je opatrnosť, lebo môžu vybuchnúť z dôvodu nečakaného prepichnutia alebo vystavenia vysokej teplote.[1]

Vplyv na životné prostredie upraviť

Globálne je odpadové hospodárstvo v zdravotníctve nedostatočne financované a zle implementované. Kombinované toxické infekčné a iné nebezpečné vlastnosti zdravotníckeho odpadu predstavujú významnú hrozbu pre životné prostredie a verejné zdravie. Na rozdiel od mnohých iných nebezpečných odpadov v súčasnosti neexistuje žiadny medzinárodný dohovor, ktorý by priamo pokrýval nakladanie so zdravotníckym odpadom, takže kategorizačné systémy sa v jednotlivých krajinách líšia. Odpad sa však zvyčajne kategorizuje podľa rizika, ktorý so sebou nesie. Väčšina medicínskeho odpadu – približne 75 až 85% – ​​je podobná bežnému komunálnemu odpadu a predstavuje nízke riziko, pokiaľ sa nespáli. Zvyšok tvoria nebezpečnejšie typy medicínskeho odpadu, vrátane infekčného a ostrého odpadu, chemického a rádioaktívneho odpadu a nemocničných odpadových vôd.[4]

 
Medzinárodný symbol pre biologické nebezpečenstvo
  • Likvidácia neupraveného odpadu zo zdravotnej starostlivosti na skládkach môže viesť ku kontaminácii pitných, povrchových a podzemných vôd, ak tieto skládky nie sú správne vybudované.
  • Nakladanie s odpadmi zo zdravotnej starostlivosti chemickými dezinfekčnými prostriedkami môže mať za následok uvoľnenie chemických látok do životného prostredia, ak sa s týmito látkami nezaobchádza, neskladujú a nelikvidujú sa spôsobom šetrným k životnému prostrediu.
  • Spaľovanie odpadu sa široko používa, ale nedostatočné spaľovanie alebo spaľovanie nevhodných materiálov má za následok uvoľňovanie znečisťujúcich látok do ovzdušia a vytváranie zvyškov popola. Spálené materiály obsahujúce alebo upravené chlórom môžu vytvárať dioxíny a furány, ktoré sú ľudskými karcinogénmi a sú spájané s celým radom nepriaznivých účinkov na zdravie. Spaľovanie ťažkých kovov alebo materiálov s vysokým obsahom kovov (najmä olova, ortuti a kadmia) môže viesť k šíreniu toxických kovov do životného prostredia.
  • Iba moderné spaľovne pracujúce pri 850 – 1 100 °C a vybavené špeciálnym zariadením na čistenie plynov sú schopné spĺňať medzinárodné emisné normy pre dioxíny a furány.
  • Alternatívy k spaľovaniu, ako je autoklávovanie, mikrovlnná rúra, úprava parou integrovaná s vnútorným miešaním, ktoré minimalizujú tvorbu a uvoľňovanie chemikálií alebo nebezpečných emisií, by sa mali zvážiť v prostrediach, kde sú dostatočné zdroje na prevádzku a údržbu takýchto systémov a likvidáciu upraveného odpadu.[2]

Znížením a separovaním odpadu zo zdravotnej starostlivosti môžu zdravotnícke zariadenia znížiť svoje prevádzkové náklady, eliminovať riziká pre svojich zamestnancov, zlepšiť miestne prostredie a zlepšiť vzťahy s komunitou.[4]

Nakladanie s odpadmi na Slovensku upraviť

Zo zdravotníckej legislatívy nebezpečný odpad upravuje vyhláška MZ SR č. 553/2007 Z. z. v § 9 nasledovne:

  • Odpad z pracoviska zariadenia sa zbiera denne a oddelene. Biologicky kontaminovaný odpad sa skladuje vo vyhradenom priestore najviac sedem dní, v priestore vybavenom chladiacim zariadením najviac 14 dní, o tom sa vedie písomná evidencia. Biologicky kontaminovaný odpad sa môže skladovať aj zmrazovaním najviac na tri mesiace.
  • Nebezpečný odpad sa ukladá do oddelených, uzatvárateľných, nepriepustných a mechanicky odolných, podľa možnosti spáliteľných nádob alebo do uzatvárateľných plastikových vakov na jednorazové použitie.
  • Ostrý odpad, pri ktorom hrozí riziko poranenia, sa ukladá do spáliteľných hrubostenných nepriepustných obalov.
  • Triedenie zhromaždeného odpadu sa zabezpečí tak, aby nedochádzalo k jeho zneužitiu, odcudzeniu a aby k nemu nemali prístup nepovolané osoby, zvieratá a hmyz. S odpadom sa zaobchádza tak, aby neprišlo k porušeniu jeho obalu.
  • S odpadom, ktorý tvoria odňaté časti orgánov a tela pacienta, sa nakladá ako s nebezpečným odpadom.
  • Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení sa vypúšťajú do verejnej kanalizácie. V prípade, že nezodpovedajú podmienkam podľa kanalizačného poriadku, musia sa prečistiť v samostatných zariadeniach. Ak nie je vybudovaná verejná kanalizácia, postupuje sa podľa osobitných predpisov.[5]

Referencie upraviť

  1. a b c d e f Ako je to s odpadmi v zdravotníckych zariadeniach [online]. Odpady portal, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g Health-care waste [online]. www.who.int, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c STARKMAN, Evan. What Is Medical Waste? [online]. WebMD, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b Why Health Care Waste Management [online]. Health Care Without Harm, 2018-06-25, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 553/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2007-08-15, [cit. 2022-05-17]. Dostupné online.