Šúrovský kanál[1] je kanál v regióne Dolné Považie, na území obce Dvorníky v okrese Hlohovec a obce Šúrovce v okrese Trnava v Trnavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickej oblasti Podunajská nížina v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina. Ústi do Váhu. Má dĺžku 1,9 km. Rád toku III.

Šúrovský kanál
kanál
Štát Slovensko Slovensko
kraj Trnavský kraj
Okres Hlohovec, Trnava
Obce Dvorníky, Šúrovce
začiatok Dvorníky
 - poloha Podbanské
 - výška 133 m
 - súradnice 48°21′00″S 17°44′05″V / 48,3501°S 17,7348°V / 48.3501; 17.7348
Ústie Váh
 - poloha Šúrovce
 - výška 128 m
 - súradnice 48°20′36″S 17°44′22″V / 48,3434°S 17,7394°V / 48.3434; 17.7394
Dĺžka 1,9 km
Rád toku III.
Číslo hydronyma 4-21-10-1386
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Začiatok upraviť

Začína sa v 133 m n. m. v poľnohospodárskom extraviláne v juhozápadnej časti územia obce Dvorníky, východne od cesty Siladice - Šúrovce, na východnom okraji poľa Podbanské.

Opis toku upraviť

Šúrovský kanál tečie od začiatku južným smerom v krátkom úseku cez poľnohospodársky extravilán obce Dvorníky, po 300 m úseku pretína obecnú a zároveň aj okresnú hranicu medzi obcou Dvorníky v okrese Hlohovec a obcou Šúrovce v okrese Trnava, vteká na územie obce Šúrovce v katastrálnom území Varov Šúr, mení smer na juhozápad, veľkým oblúkom sa stáča na juh až východ, ľavým brehom obmýva pole Horné Vrbiny, v 128 m n. m. ústi do Váhu ako jeho pravostranný prítok. Väčšiu časť svojho toku sleduje pôvodné rameno Váhu z obdobia pred vybudovaním jeho pravostrannej hrádze.[2]

Šúrovský kanál patrí do okresu Trnava a v malom rozsahu aj do okresu Hlohovec v Trnavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina v geomorfologickom podcelku Dolnovážska niva.[3][4] Nemá prítoky.[5]

Pôvod názvu upraviť

Názov vodného toku Šúrovský kanál má pôvod v názve obce Šúrovce. Z toponyma Šúrovce bolo po pridaní formantu -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Šúrovský kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6].

Názov obce Šúrovce, ktorá vznikla 1944 zlúčením Veľkých Šúroviec a Zemianskych Šúroviec, s písomne doloženými záznamami 1241 Sur, 1272 Suur, 1311 Maior Sur, 1786 Surovce, 1808 Welký Súr, 1927 Veľké Šúrovce má pôvod v charakteristickom výskyte šúru prípadne i viacerých šúrov vo význame močarisko, vlhká močaristá lúka, úpätná mokraďová zníženina po obvode Malých Karpát v priestore obce s rozšírením podľa analógie rodinnej prípony -ovci-ovce.[7][8][9][10] Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1978 v podobe Šúrovský kanál[11]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Šúrovský kanál je jedinečným hydronymom (október 2022).

Referencie upraviť

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-10-15.
  2. Geografické názvy okresu Trnava A3 Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-261/1984 z 28.9.1984. 97 s. S. 63, 77, 85. 79-901-85 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-10-15
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Šúrovského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-10-15]
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 3 zv. (532 s.) 71-071-77 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). S. 146.
  8. Štefan Peciar. Slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok IV. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. 6 zv. (759 (IV. diel) s.) 71-077-64 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). S. 473.
  9. Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava : VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 293.
  10. Vladimír Hajko. Encyklopédia Slovenska. Redakcia Emil Mazúr. 1. vyd. Zväzok 5. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1981. 6 zv. (5. zv. 790 s.) 71-065-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). S. 783.
  11. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 103. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).