Békešská župa (Uhorsko)
Békešská župa resp. Békešská stolica resp. Békešský komitát (namiesto slova Békešská/-ý môže byť slovo Békéšska/-y alebo Bíkešská/-ý; iný názov: Békeš, Békéš; maď. Békés vármegye) bola uhorská župa resp. stolica resp. komitát na území dnešného juhovýchodného Maďarska. Územie Békešskej župy bolo menšie ako rozloha súčasnej maďarskej župy (pozri Békešská župa (Maďarsko)).
| Békešská župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Maďarsko | |
| Sídlo župy | Gyula | |
| Rozloha | 3 671 km² | |
| Obyvateľstvo | 298 710 (1910) [1] | |
| - | 229 757 (1880) [2] | |
| Hustota | 81,4 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 22,3 % Maďari 73,4 % Rumuni 2,1 % Nemci 2 % | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 66,54 % Nemci 2,88 % Slováci 23,29 % Rumuni 2,33 % Rusíni 0,02 % Srbi a Chorváti 0,02 % Ostatní 0,09 % | |
| Náboženské zloženie (1910)[4] |
Reformovaná k. c. 35,4 % Evanjelické a. v. 33 % Rímskokatolícke 25,4 % Gréckokatolícke 11,4 % Pravoslávni 2,8 % Židovské 2,5 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Békés County (Kingdom of Hungary) | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
.svg)
Charakteristika upraviť
Békešská župa susedila s týmito župami: Čongrádskou, Jasovsko-veľkokumánsko-solnockou, Hajduckou, Bihárskou, Aradskou a Čanadskou župou. Rieka Körös pretínala župu z východu na západ.
Centrum upraviť
Od začiatku 13. storočia bolo centrom Békešskej župy mesto Békeš, na začiatku 15. storočia, kedy sa mesto Békeš dostalo do vlastníctva rodiny Maróthi (1403) a pomaly začalo upadať, to bolo mesto Gyula. Nová železničná trať medzi Pešťou a Békešskou Čabou, dokončená v roku 1858 a Trianonská mierová zmluva zvýšili význam a počet obyvateľov Békešskej Čaby, ktorá sa pri reorganizácii v roku 1950, stala sídlom súčasnej Békešskej župy.
Dejiny upraviť
Békešský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku v 11. storočí. Na prelome 13. a 14. storočia sa tento komitát, podobne ako ostatné v Uhorsku, zmenil na šľachtickú stolicu. V roku 1566 obsadili mesto Gyula Turci. Pod ich nadvládou sa Békešská župa pomaly vyľudnila a upadla. Po vyhnaní Turkov 3. mája 1723 prepožičal kráľ Karol Habsburský celú župu bývalému zásobovaciemu komisárovi svojich vojsk Jánovi Jurajovi Harruckernovi, ktorý ju opäť zaľudnil a to nielen Maďarmi, ale aj Nemcami, Rumunmi a najmä Slovákmi (mestá: Békéscsaba/Békešská Čaba, Endrőd, Szarvas/Sarvaš, Tótkomlós/Slovenský Komlóš).[5] Slováci ešte aj po silnej maďarizácii v rokoch 1868 - 1918 tvorili podľa sčítania obyvateľstva v roku 1910 väčšinu v Békešskočabianskom okrese (62 %) a silné zastúpenie mali aj v okresoch Sarvaš (43 %) a Orosháza (18 %). Po prvej svetovej vojne sa územie stalo súčasťou Maďarska a asimilácia Slovákov pokračovala. Po druhej svetovej vojne sa tisíce z nich presťahovali na Slovensko a v súčasnosti žije na území Békešskej župy približne 7 000 Slovákov. Územie súčasnej Békešskej župy sa však po rozpade Uhorska a tiež po druhej svetovej vojne zväčšilo o časti územia Aradskej župy, Čanádskej župy a Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej župy.
Národnosti upraviť
V roku 1880[6] z 229 757 obyvateľov župy bolo 152 877 Maďarov (66,54%), 53 517 Slovákov (23,29%), 6 611 Nemcov (2,88%), 5 347 Rumunov (2,33%) a 4,96% iných národností. Národnostné zloženie jednotlivých okresov Békešskej župy bolo nasledovné:
| Okres | Počet obyvateľov | Slováci | Maďari | Nemci | Rumuni | Iní |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Gyula | 10 087 | 5,70 % | 65,99 % | 1,05 % | 21,84 % | 5,42 % |
| Békešský | 39 132 | 11,50 % | 76,29 % | 7,33 % | 0,25 % | 4,63 % |
| Čabiansky | 36 116 | 67,39 % | 25,34 % | 1,27 % | 0,75 % | 5,25 % |
| Sarvašský | 37 922 | 39,07 % | 55,77 % | 0,46 % | 0,04 % | 4,66 % |
| Szeghalmský | 26 612 | 0,74 % | 94,53 % | 0,44 % | 0,09 % | 4,20 % |
| Orosháza | 42 310 | 20,32 % | 73,03 % | 0,50 % | 0,29 % | 5,86 % |
| Gyoma | 19 532 | 0,47 % | 91,66 % | 2,83 % | 0,05 % | 4,99 % |
| Békešská Gyula (mesto so z.m.) | 18 046 | 2,22 % | 67,07 % | 11,77 % | 14,45 % | 4,49 % |
| SPOLU | 229 757 | 23,29 % | 66,54 % | 2,88 % | 2,33 % | 4,96 % |
Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach[6]:
- Gerla Póstelek: 701 obyvateľov / Slováci 46,50% (obec po povodniach v roku 1888 zanikla a jej chotár bol roku 1889 pripojený k obci Doboz[7])
- Mezőberény (Poľný Berinčok): 11 368 / 37,54 %
- Békešská Čaba: 32 616 / 73,81 %
- Sarvaš: 22 504 / 59,11 %
- Slovenský Komlóš: 8 416 / 85,12 %
Iné významné obce:
- Veľký Kondoróš: 2 120 / 21,65 %
- Svätý Ondrej: 6 195 / 15,00 %
- Földvár: 1 692 / 8,22 %
- Nový Kiďóš: 3 500 / 7,60 %
- Veľký Sénáš: 2 325 / 20,65 %
- Puszta Szent Tornya: 2 404 / 7,36 % (od roku 1902 súčasť obce Orosháza)
V roku 1910[8] bolo národnostné zloženie jednotlivých okresov Békešskej župy nasledovné:
| Okres | Počet obyvateľov | Slováci | Maďari | Nemci | Rumuni | Iní |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Gyula | 14 790 | 6,42 % | 72,39 % | 0,57 % | 20,06 % | 0,56 % |
| Békešský | 45 810 | 12,75 % | 79,98 % | 7,03 % | 0,19 % | 0,05 % |
| Békešskočabiansky | 46 930 | 61,66 % | 36,87 % | 0,61 % | 0,67 % | 0,19 % |
| Sarvašský | 46 255 | 43,02 % | 56,58 % | 0,17 % | 0,08 % | 0,15 % |
| Szeghalmský | 36 064 | 0,26 % | 99,28 % | 0,16 % | 0,12 % | 0,18 % |
| Orosháza | 59 364 | 17,75 % | 81,60 % | 0,23 % | 0,22 % | 0,20 % |
| Gyoma | 25 213 | 0,79 % | 96,70 % | 2,38 % | 0,04 % | 0,09 % |
| Békešská Gyula (mesto so z.m.) | 24 284 | 1,29 % | 81,57 % | 6,51 % | 10,46 % | 0,17 % |
Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach[6]:
- Mezőberény (Poľný Berinčok): 13 285 / 37,03 %
- Békešská Čaba: 42 599 / 67,33 %
- Sarvaš: 25 879 / 62,84 %
- Slovenský Komlóš: 10 502 / 88,58 %
- Veľký Kondoróš: 5 225 / 41,88 %
Iné významné obce:
- Békeš: 26 875 / 3,18 %
- Doboz: 6 885 / 12,65 %
- Békešský Samson: 4 374 / 4,25 %
- Csorvás: 5 686 / 9,62 %
- Békešský Svätý Ondrej: 7 137 / 19,99 %
- Nový Kiďóš: 4 331 / 5,86 %
- Veľký Sénáš: 4 670 / 6,01 %
Slúžnovské okresy upraviť
V roku 1910 sa župa delila na tieto slúžnovské okresy:
- Békés/Békeš
- Békéscsaba/Békešská Čaba
- Gyoma
- Gyula
- Orosháza
- Szarvas/Sarvaš
- Szeghalom
- Mesto so zriadeným magistrátom
- Békešská Gyula
Referencie upraviť
- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
- ↑ SIRÁCKY, Ján. Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966. 297 s. (Edícia Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV; zv. 11.)
- ↑ a b c http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html
- ↑ http://www.wenckheim.hu/postelek.htm
- ↑ http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?konyvtar/kt06042201/0_0_4_pg_279.html[nefunkčný odkaz]
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Békešská župa (Uhorsko)
