Byzantský obrad
Byzantský obrad alebo grécky obrad je jeden zo siedmich východných obradov. Používajú ho východné pravoslávne cirkvi a gréckokatolícke cirkvi.
.jpg)
Vyznačuje sa značným dôrazom na slávnostnosť slúženia. Spev má pri slávení prednosť pred jednoduchým recitovaním bohoslužobných textov. Špecifikom byzantského obradu je, že pri bohoslužbách nepoužíva hudobné nástroje a využíva iba ľudský hlas. Usporiadanie chrámu v byzantskom obrade je tiež špecifické. Dominantným prvkom je v ňom ikonostas. K ďalším osobitnostiam byzantského obradu patria aj sviatky počas liturgického roku a pôstna disciplína. Dôležitým je aj prvok mníšstva.
Byzantský obrad je jedným zo siedmich východných obradov. Ďalšie sú: arménsky, východosýrsky, etiópsky, koptský, maronitský a západosýrsky.
Svoju prítomnosť na slovenskom území odvodzuje od pôsobenia byzantsko-slovanskej misie (863-886) vedenej svätými Cyrilom a Metodom.[1]
Bohoslužby v byzantskom obrade upraviť
.jpg)
Eucharistické bohoslužby (liturgie):
- Liturgia sv. Jána Zlatoústeho
- Liturgia sv. Bazila Veľkého
- Liturgia vopredposvätených darov
- Liturgia sv. Jakuba, Pánovho brata
Denný okruh bohoslužieb (časoslov):
- Večiereň
- Povečerie
- Polnočnica
- Utiereň
- Prvá hodinka
- Tretia hodinka
- Šiesta hodinka
- Deviata hodinka
- Obednica
Ďalšie bohoslužby:
Bohoslužobné rúcha upraviť
Referencie upraviť
- ↑ MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 313.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Byzantský ritus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- niektoré informácie sú z článku Časoslov