Friedrich Wöhler

Friedrich Wöhler (* 31. júl 1800, Eschersheim, Nemecko – † 23. september 1882, Göttingen) bol významný nemecký chemik, známy hlavne svojou syntézou močoviny.

Friedrich Woehler
nemecký chemik
Narodenie	31. júl 1800 Eschersheim, Nemecko
Úmrtie	23. september 1882 (82 rokov) Göttingen, Nemecko
Alma mater	Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg
Odkazy
Commons	Friedrich Wöhler
Chemický portál  Biografický portál

Životopis

V roku 1823 dokončil pod vedením profesora Leopolda Gmelina štúdium medicíny na Univerzite v Heidelbergu. Neskôr pôsobil pod Jönsom Jakobom Berzeliom v Štokholme. V rokoch 1823 – 1831 pracoval a vyučoval chémiu na polytechnike v Berlíne. Následne bol až do roku 1836 preradený na Vyššiu polytechnickú školu v Cassele. Stal profesorom chémie na Univerzite v Göttingene (Georgia Augusta University of Göttingen), kde pracoval až do svojej smrti.

Syntéza močoviny

Najväčší význam má Wöhlerova práca v oblasti organickej chémie. V roku 1828 sa mu podarilo reakciou známou dnes ako Wöhlerova syntéza zahrievaním kyanatanu amónneho pripraviť močovinu, látku pomocou ktorej cicavce vylučujú zo svojho tela nepotrebný dusík.

NH₄OCN = (NH₂)₂CO

Dnes táto syntéza považuje za míľnik konca vitalistických predstáv o tom, že na vznik organických látok je potrebná akási životná sila (vis vitalis) a preto sa nedajú pripraviť v laboratóriu.

Izoméria

Zistením, že kyanatan amónny sa môže vnútornou zmenou štruktúry atómov bez zmeny hmotnosti premeniť na močovinu, Wöhler preukázal jeden z prvých a najlepších príkladov izomérie. V roku 1830, dva roky po syntéze močoviny, Wöhler publikoval spoločne s Justem von Liebigem výsledky výskumu kyseliny kyanúrovej, kyanatej a močoviny. Berzelius ju vo svojej správe pre Kráľovskú švédsku akadémiu vied označil za najvýznamnejší výskum toho roku. Výsledky boli na vtedajšiu dobu trochu nečakané a práca naznačovala ďalšie dôkazy v prospech izomérie.

Ďalšie veľké objavy

Wöhler bol tiež spoluobjaviteľom berýlia, kremíka, karbidu vápnika a mnohých ďalších prvkov. Za zmienku stojí jeho objav hliníka. Wöhler ho získal z oxidu hlinitého, pred ním sa o to isté pokúšali Humphry Davy, Hans Christian Ørsted a Jöns Jakob Berzelius. Ďalej sa mu podarilo izolovať ytrium. Zistil, že kremík dokáže izolovať vo forme kryštálov. V ďalších rokoch prispel svojimi pokusmi k objaveniu titánu, vanádu, nióbu, tantalu a uránu. Ďalej uspel pri pokuse získať čistý nikel. S dvomi svojimi priateľmi založil v Cassele továreň na jeho výrobu. Študoval tiež chinóny, alkaloidy a acetylén.

Wöhler sa ešte zaoberal výskumom meteoritov. Uskutočnil analýzu mnohých meteoritov a zistil, že niektoré z nich obsahujú organické látky. Vlastnil veľmi rozsiahlu súkromnú zbierku a mnoho rokov písal pre odborný časopis Jahresbericht der Chemie.

Spolu s Liebigom skúmal tiež benzolové zlúčeniny. Ich práca objasnila teóriu radikálov a substitúciu v chemických zlúčeninách.

Práce

Medzi jeho najvýznamnejšie odborné diela patria:

• Lehrbuch der Chemie, Dresden, 1825, 4 diely
• Grundriss der Anorganischen Chemie, Berlin, 1830
• Grundriss der Organischen Chemie, Berlin, 1840
• Praktischen Uebringen der Chemischen Analyse, Berlin, 1854.

Pozri aj

• Vitalizmus (biológia)