Štiav (Rumex)

rod rastlín

Štiav (iné názvy: štiavička[1]:359, štiavec[1]:359; lat. Rumex) je rod jednoročných, dvojročných[1] alebo trvácich, dvojklíčnolistových rastlín, rozšírených asi v 200 druhochmiernych pásmach všetkých svetadielov. Sú to prevažne rastliny s byľami, které obsadili rozličné biotopy. Niektoré druhy vyžadujú vlhké pôdy, iné suché a obvykle všetkým prospieva dostatok slnka, niektoré znášajúce aj zasolenú pôdu.

štiav
20130524Ampfer Saarbrücken.jpg
štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius)
Vedecká klasifikácia
Carl Linné
Synonymá
štiavička, štiavec
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Jednoročné, dvojročné alebo trváce rastliny s zväčša s prízemnou listovou ružicou a s priamou, vystúpavou či políhavou, obvykle vetvenou byľou, ktorá vyrastá z dlhšieho koreňa alebo článkovitého podzemku. Holé alebo chlpaté listy sú jednoduché, mäsité a často sa listy bazálne líšia od listov byľových, niekedy majú stopky, bývajú rôzne veľké, po obvode bývajú celokrajné alebo zvlnené a majú blanité prilístky.

Rastliny bývajú jednodomé, dvojdomé[1], niekedy polygamické a ich drobné kvety môžu byť obojpohlavné alebo sú funkčne iba jednopohlavné. Kvety vyrastajú v praslenoch a tvoria jednoduché či rozvetvené súkvetia, terminálne alebo úžľabné metliny či klasy, bývajú sfarbené zeleno alebo spoločne so stopkami sú ružovkasté až tehlovo červené. Kvet má okvetie zložené zo šiestich plátkov rastúcich v dvoch kruhoch, vonkajšie sú drobné a opadavé, vnútorné vytvárajú okolo rastúceho plodu ochranné krovky. V obojpohlavnom kvete je šesť tyčiniek so žltými až hnedastými peľnicami, z troch plodolistov zložený semenník s jediným vajíčkom a troch čnelkov so štetôčkovitými alebo perovitými[1] bliznami, opeľované sú najčastejšie vetrom. Plody sú trojhranné, eliptické alebo vajcovité nažky obalené v krovkách.

VýznamUpraviť

Ekonomický význam štiavov nie je veľký. Niektoré druhy, napr. štiav lúčny, bývajú pestované pre veľký obsah vitamínov A i C a ako prísady do šalátov a zeleninových polievok. Rastliny však obsahujú množstvo kyseliny šťaveľovej odburávajúcej z tela vápnik a pri konzumácii väčšieho množstva škodiacej. Niektoré druhy štiavu sa skrmujú dobytkom alebo sa skúšajú ako energetické plodiny na spaľovanie či výrobu bioplynu, napr. Rumex OK 2. Listy štiavu slúžia niekedy ako požerové rastliny húseniciam motýľov.

Mnohé druhy štiavu bývajú považované za obtiažne buriny či invázne druhy, ktoré sa rýchlo šíria po krajine a sú na obhospodarovaných pôdach ničené. Kvety štiavov majú veľké množstvá drobného peľu zanášeného vetrom na veľké vzdialenosti a u citlivých ľudí môžu vyvolať alergické reakcie.

TaxonómiaUpraviť

Rod štiav je tvorený asi 200 druhmi, mnohé z nich sú variabilné a navzájom sa podobajú, ich určovanie je preto neľahké. Len v slovenskej prírode vyrastá, trvale alebo prechodne, týchto 24 druhov rodu štiav.[1]:359-457

  • štiav obyčajný (štiavička obyčajná) (Rumex acetosella L.)
  • štiav lúčny (Rumex acetosa L.)
  • štiav kytkokvetý (Rumex thyrsiflorus Fingerh.)
  • štiav áronolistý (Rumex alpestris Jacq.)
  • štiav štítnatý (Rumex scutatus L.)
  • štiav záhradný (Rumex rugosus Campd.)
  • štiav trojboký (štiavec trojboký) (Rumex triangulivalvis (Danser) Rech. f.)
  • štiav konský (Rumex hydrolapathum Huds.)
  • štiav vodný (štiavec vodný) (Rumex aquaticus L.)
  • štiav alpský (štiavec alpský) (Rumex alpinus L.)
  • štiav hustý (štiavec hustý) (Rumex confertus Willd.)
  • štiav špenátový (štiav špenátový) (Rumex patientia L.)
  • štiav kučeravý (štiavec kučeravý) (Rumex crispus L.)
  • štiav úzkolistý (štiavec úzkolistý) (Rumex stenophyllus Ledeb.)
  • štiav krvavý (štiavec krvavý) (Rumex sanguineus L.)
  • štiav klbkatý (štiavec klbkatý) (Rumex conglomeratus Murray)
  • štiav tupolistý (štiavec tupolistý) (Rumex obtusifolius L.)
  • štiav prímorský (štiavec prímorský) (Rumex maritimus L.)
  • štiav ruský (štiavec ruský) (Rumex rossicus Murb.)
  • štiav močiarny (štiavec močiarny) (Rumex palustris Sm.)
  • štiav dlholistý (štiavec dlholistý) (Rumex longifolius DC.) - očakávaný
  • štiav slaniskový (štiavec slaniskový) (Rumex pseudonatronatus (Borbás) Borbás ex Murb.) - očakávaný
  • štiav pekný (štiavec pekný) (Rumex pulcher L.) - očakávaný
  • štiav vajcovitolistý (štiavec vajcovitolistý) (Rumex obovatus Danser) - očakávaný

HybridizáciaUpraviť

V rode štiav dochádza často k hybridizácii, jej výsledkom je vznik mnohých krížencov a len niektoré z nich sú ďalej plodné. V slovenskej prírode sa objavuje stabilne alebo len príležitostne takmer 30 krížencov. Mezi nich patrí aj

  • Rumex OK 2 (Rumex patientia × R. tianschanicus) 'Uteuša', nazývaný kŕmny či energetický štiav, skúšaný v Česku ako krmná i energetická plodina.[2][3][4][5][6]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e f Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Eleonóra Michalková. 1. vyd. Zväzok VI/4, Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Caryophyllales (2. časť), Ericales. Bratislava : Veda; Botanický ústav SAV, 2016. 778 s. ISBN 978-80-224-1501-9.
  2. MOSYAKIN, Sergei L.. Flora of North America: Rumex [online]. Missouri Botanical Garden, St. Louis, MO & Harvard University Herbaria, Cambridge, MA, USA, [cit. 2015-10-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. COLEMAN, H. R.. FloraBase the Western Australian Flora: Rumex [online]. Department of Parks and Wildlife, Western Australian Herbarium, Kensington, WA, AU, rev. 2008-10-03, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. RAVENSCROFT, Dean. GardenersHQ: Rumex [online]. Gardeners HQ and Plant-Biology, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. SIMONO, Scott. The Jepson Manual, Vascular Plants of California: Rumex [online]. University of California, Oakland, CA, USA, [cit. 2015-10-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. DANIHELKA, Jiří; CHRTEK, Jindřich; KAPLAN, Zdeněk. Checklist of vascular plants of the Czech Republic. Preslia (Botanický ústav, AV ČR, Průhonice), 2012, roč. 84, čís. 3, s. 647-811. Dostupné online [cit. 2020-07-30]. ISSN 0032-7786. (po anglicky)

Iné projektyUpraviť