Albatros hnedo-biely

druh vtáka rodu Diomedea

Albatros hnedo-biely (Diomedea antipodensis) je veľký morský vták z rodu Diomedea, ktorý hniezdi na malých subantarktických ostrovoch Nového Zélandu.

Albatros hnedo-biely

Albatros hnedo-biely poddruh gibsoni
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
globálne[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Diomedea antipodensis
Robertson & Warham, 1992
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Systematika

upraviť

Systematika rodu Diomedea, do ktorého patrí aj albatros hnedo-biely, nie je úplne jednoznačná. Mnoho druhov albatrosov, ktoré sú dnes považované za samostatné druhy, boli v minulosti zlúčené do jediného taxónu, ktorým bol albatros sťahovavý (Diomedea exulans). John Warham v roku 1990 navrhol Diomedea exulans rozdeliť do 5 poddruhov, okrem iného dva bližšie nepomenované druhy,[2] ktoré boli v roku 1992 pomenované ako Diomedea exulans gibsoni a Diomedea exulans antipodensis.[3] Robertson & Nunn v roku 1998 oba taxóny povýšili na samostatné druhy,[4] čo však nebolo všeobecne akceptované. Dodnes sa rôzne taxonomické autority líšia v nakladaní s týmito taxónmi a zatiaľ čo niektorí ich považujú za ten istý druh, iní za dva poddruhy alebo samostatné druhy.[5]

Nasledujúci článok pracuje s oboma taxónmi s ako poddruhmi, rovnako ako IOC World Bird List vydávaný Medzinárodnou ornitologickou úniou, alebo Novozélandský zoznam vtákov vydávaný Novozélandskou ornitologickou úniou.[6] Obe autority rozlišujú nasledujúce poddruhy s týmto rozšírením hniezdnych kolónií:[7]

Názov poddruhu gibsoni uctieva pamiatku Johna Douglasa Gibsona, významného austrálskeho amatérskeho ornitológa a experta na albatrosy.[9]

 
Poddruh gibsoni s prevažne bielym operením

Albatros hnedo-biely dorastá do dĺžky 115 cm a váži 6,5 kg. Zobák je 135–160 mm dlhý, ružový s krémovým koncom, a na rozdiel od albatrosa sépiara nemá čierne okraje pri reznej hrane hornej čeľuste. Operenie je vysoko variabilné a závisí na poddruhu a veku jedinca.[10] Pohybuje sa od hnedého sfarbenia s čiernou vrchnou stranou krídel, bielymi tvarmi a bielou spodnou stranou krídel s prevažne bielou, keď jediná čierna farba začína v prvej tretine dĺžky krídel. Poddruh gibsoni je svetlejší než poddruh antipodensis.[8]

Biológia

upraviť

Živí sa desaťramenatcami, rybami a zbytkami vyhodených naspäť do mora z rybárskych lodí.[8] Potravu zbierajú hlavne v noci. Vedľa rybárskych lodí môže niekedy prenasledovať aj veľryby.[11]

Hniezdenie

upraviť
 
Vypchatý exemplár na hniezde (zo zbierok Aucklandského múzea)

Albatros hnedobiely zahniezďuje iba raz za dva roky. V prípade neúspešného vyvedenia mláďaťa však môže zahniezdiť už nasledujúci rok. Na Aucklandových ostrovoch sú vajcia kladené od decembra do začiatku februára, na ostrovoch Protinožcov o 3 týždne neskôr. Samica kladie vždy len jedno veľké biele vajce s rozmermi 126×78 mm a s váhou 425 g. Vajce je kladené do plytkej priehlbiny na vrchole 20–50 cm vysokej hromádky z vegetácie a zeminy. Hniezdo býva umiestnené na okraji skalnej rímsy alebo útesu, kde môžu dospelé vtáky ľahko naskočiť na stúpavé vetry. Albatrosy sú síce dokonale prispôsobené na dlhé lety, avšak vzlietnutie je pre ne náročné. Na vajciach sedia oba partneri po dobu okolo 80 dní v 6–10 denných smenách. Vtáčatá sa liahnu obalené svetlo šedým prachovým perím. Rodičia ich mesiac zahrievajú v hniezde, avšak potom sú ponechané v hniezde osamote, zatiaľ čo rodičia zháňajú potravu na mori. K vyleteniu z hniezda dochádza vo veku 9–10 mesiacov. Mláďatá strávia na mori nasledujúcich niekoľko rokov, a medzi 3. a 14. rokom života sa začínajú vracať do svojej natálnej kolónie, kde si hľadajú partnera. Sú prísne monogamné, s tým istým partnerom zostávajú celý život, avšak v prípade úmrtia druha alebo družky si nájdu nového partnera. K prvému zahniezdeniu dochádza medzi 7. až 16. rokom, môžu sa dožiť aj viac než 40 rokov.[11][5]

Ohrozenie a populácia

upraviť

IUCN hodnotí albatrosa hnedo-bieleho ako ohrozený druh. Početnosť druhu bola v roku 2016 odhadnutá na 50 000 dospelých vtákov. Populácia je na pomerne dramatickom ústupe. Za hlavnú príčinu sa považuje interakcia s rybárskymi loďami loviacimi na dlhé lovné šnúry (hlavne s rybármi loviacimi tuniaky v novozélandských vodách) a tiež aj zmeny v distribúcii potravy súvisiace s globálnym otepľovaním. Umierajú hlavne samice, čo spôsobuje v populácii nevyrovnanosť pohlaví. Na Aucklandovom ostrove druh ohrozujú aj divé prasce a mačky.[12]

Referencie

upraviť
  1. IUCN Red list 2018.8 Prístup 21. septembra 2023
  2. WARHAM, J.. A checklist of the Procellariiformes (Appendix 1),. Lodnon : Academic Press Limited. S. 424 - 434. (po anglicky)
  3. ROBERTSON, C.J.R.; WARHAM, J. Nomenclature of the New Zealand wandering albatrosses Diomedea exulans [online]. 1992, [cit. 2023-09-13]. S. 74––81. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Albatross biology and conservation. Ed. G. Robertson a R. Gales. Chipping Norton, N.S.W. : Surrey Beatty & Sons, 1998. ISBN 9780949324825. Kapitola Towards a new taxonomy for albatrosses, s. 13‐19. (po anglicky)
  5. a b Antipodean Albatross [online]. Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels, [cit. 2023-09-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b c Checklist of the birds of New Zealand, Norfolk and Macquarie Islands, and the Ross Dependency, Antarctica. 5. vyd. Wellington : Ornithological Society of New Zealand, 2022. Dostupné online. S. 115-116. (po anglicky)
  7. a b c Petrels, albatrosses [online]. IOC World Bird List v13.2, 2023, [cit. 2023-09-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. a b c d ELLIOTT, G. P.; WALKER, K. J.. Antipodean albatross | Toroa [online]. New Zealand Birds Online, 2013, rev. 2022-07-22, [cit. 2023-09-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. JOBLING, J.A.. Helm Dictionary of Scientific Bird-names [online]. [Cit. 2020-06-29]. S. 173. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Heather, Robertson & Onley 2015, s. 46.
  11. a b Heather, Robertson & Onley 2015, s. 232.
  12. Diomedea antipodensis [online]. The IUCN Red List of Threatened Species, 2018, [cit. 2023-09-05]. Dostupné online. DOI:https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2018-2.RLTS.T22728318A132656045.en (po anglicky)

Literatúra

upraviť
  • The Field Guide to the Birds of New Zealand. Auckland : Penguin Books, 2015. ISBN 9780143570929. (po anglicky)
  • Kolektiv autorů. Reader's digest complete book of New Zealand birds. Ed. C. J. R. Robertson. Wellington : Reader's Digest Service Pty Limited, 2010. ISBN 0-474-00048-6. (po anglicky)
  • Handbook of Australian, New Zealand & Antarctic Birds. Volume 1, Ratites to ducks; Part A, Ratites to petrels. Zväzok 2. Melbourne : Oxford University Press, 1990. Dostupné online. ISBN 9780195530681. (po anglicky)
  • Field Guide to the Albatrosses, petrels and shearwaters of the World. London : Christopher Helm, 2007. ISBN 978-1-4081-3579-2. (po anglicky)

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Albatros jižní na českej Wikipédii.