Abeceda (jazykoveda)

Abeceda alebo zastarano alfabeta^[1] môže byť:

sústava znakov niektorej písmovej sústavy (napr. tibetská abeceda)^[2]
sústava znakov abecedného písma (pozri nižšie), v užšom zmysle len takáto sústava v pevne stanovenom (tradičnom) poradí znakov^[3]
abecedné písmo (alfabetické písmo) [pozri aj článok typ písma (jazykoveda) ], teda:
- v užšom zmysle: pravé hláskové písmo (teda len spoluhláskovo-samohláskové písmo),
- v širšom zmysle: pravé hláskové písmo a spoluhláskové písmo, čiže hláskové písmo
- v ešte širšom zmysle: pravé hláskové písmo a spoluhláskové písmo a abugida (alebo len pravé hláskové písmo a abugida)
- v najširšom zmysle: pravé hláskové písmo a spoluhláskové písmo a abugida a ostatné slabičné písmo, čiže fonetické písmo^[4]
stanovené (tradičné) poradie všetkých znakov písma

Pozri aj rozlišovaciu stránku abeceda. Tento článok je o abecede ako abecednom písme alebo sústave znakov abecedného písma.

Názvy pre abecedu upraviť

Slovo abeceda je odvodené z názvov prvých štyroch písmen latinskej abecedy A, B (bé), C (cé), a D (dé).^[5]
Pre grécku abecedu sa v slovenčine používa slovo alfabeta odvodené z názvov prvých dvoch symbolov gréckej abecedy α (alfa) a β (beta). Varianty slova alfabeta sa v mnohých cudzích jazykoch používajú tak, ako v slovenčine používame slovo "abeceda".^[5]
Pre cyrilskú abecedu sa v slovenčine používa názov azbuka (азбука) odvodený z názvov prvých dvoch symbolov hlaholskej abecedy (az) a (buki).^[5]
Pre arabskú abecedu sa v arabčine používa názov abdžadía (أبجدية) podľa historického poradia prvých štyroch arabských písmen ا (alif), ب (bá), ج (džím), د (dál).

Druhy abecedných písiem upraviť

Je sporné, čo presne patrí a čo už nepatrí pod pojem abecedné písmo (pozri vyššie). V skôr širšom ponímaní abecedné písmo zahŕňa:

Úplné hláskové písmo (t.j. abeceda v užšom zmysle) má samostatné symboly (písmená) pre spoluhlásky aj samohlásky. Príkladom je latinská abeceda, grécka abeceda alebo cyrilská abeceda (cyrilika).
Spoluhláskové písmo má symboly len pre spoluhlásky. Takzvané nepravé spoluhláskové písmo má okrem toho symboly aj pre niektoré samohlásky. Príkladom nepravého spoluhláskového písma je arabská abeceda.
Abugida má symboly len pre spoluhlásky so štandardnou samohláskou. Iné samohlásky nemajú samostatné písmeno, ale sú naznačené úpravou týchto symbolov. Napríklad v abugide dévanágarí, ktorá sa používa na zápis niekoľkých jazykov v Indii a Nepále, písmeno प je symbolom slabiky pa. Ak sa k nemu pripíše znamienko zvané viráma, dostaneme spoluhlásku प् (p). Inou modifikáciou štandardného písmena sa zapíšu slabiky पु (pu), पे (pe) atď.

Rozšírená rada latinskych písmen (latinky)

I i, Í í, Y y, Ý ý, E e, É é, A a, Á á, O o, Ó ó, U u, Ú ú ů, M m, N n, Ń ń, Ň ň, Ṅ ṅ, Ŋ ŋ, R r, Ř ř, Ṙ ṙ, L l, Ĺ ĺ, Ľ ľ, Ŀ ŀ, J j, P p, B b, T t, D d, Ť ť, Ď ď, Ṫ ṫ, Ḋ ḋ, K k, G g, C c, Ć ć, Dz dz, Č č, Dž dž, Ċ ċ, Ġ ġ, F f, V v, W w, S s, Z z, Ś ś, Ź ź, Š š, Ž ž, Ṡ ṡ, Ż ż, Ch ch (Ȟ ȟ), Ḣ ḣ, H h, Ě ě, Ǎ ǎ, Ǒ ǒ, Ǔ ǔ, Į į, Ę ę, Ą ą, Ǫ ǫ, Ų ų, Q q, X x.

Základná rada gréckych písmen (alfabety)

Ι ι, Υ υ, Ε ε, Η η, Α α, Ο ο, Ω ω, Μ μ, Ν ν, Ρ ρ, Λ λ, Π π, Β β, Τ τ, Δ δ, Θ θ, Κ κ, Γ γ, Ζ ζ, Φ φ, Σ σ, Χ χ, Ψ ψ, Ξ ξ.

Základná rada ruskych písmen (azbuky)

Ь ь, Ъ ъ, И и, Ы ы, Э э, А а, О о, У у, М м, Н н, Р р, Л л, Й й, П п, Б б, Т т, Д д, К к, Г г, Ц ц, Ч ч, Ф ф, В в, С с, З з, Ш ш, Ж ж, Х х, Е е, Я я, Ё ё, Ю ю, Щ щ.

Rozšírená rada anglickych písmen (Alphabet)

I i, (Ee ee), Y y, E e, A a, (Æ æ), O o, U u, (Oo oo), M m, N n, R r, L l, J j, P p, B b, T t, D d, Th th, (Dh dh), K k, G g, C c, Ch ch, F f, V v, W w, S s, Z z, Sh sh, (Zh zh), (Kh kh), H h, Q q, X x.

Rozšírená rada nemeckych písmen (d. Alfabet)

I i, Y y, Ü ü, E e, Ë ë, A a, Ä ä, Ö ö, O o, U u, M m, N n, R r, L l, J j, P p, B b, T t, D d, K k, G g, C c, Z z, Tsch tsch, Dsch dsch, F f, V v, W w, S s, ß β, Sch sch, Ch ch, H h, Q q, X x.

Rozšírená rada esperantskych písmen (alfabeto)

I i, (Y y), E e, A a, O o, U u ŭ, M m, N n, R r, L l, J j, P p, B b, T t, D d, K k, G g, C c, (ǲ dz), Ĉ ĉ, Ĝ ĝ, F f, V v, (W w), S s, Z z, Ŝ ŝ, Ĵ ĵ, Ĥ ĥ, H h, (Q q), (X x).

Radenie písmen v abecede upraviť

Jednotlivé písmená v konkrétnej abecede majú obyčajne pevne stanovené poradie (tzv. abecedné poradie), v akom nasledujú za sebou. Vďaka tomu môže abeceda slúžiť na vytvorenie poradia položiek, ktoré obsahujú písmená. Toto poradie sa používa na radenie rôznych zoznamov.^[5] Poradie písmen v dvoch jazykoch sa môže líšiť, aj keď používajú tú istú abecedu. Napríklad španielsky jazyk aj slovenský jazyk používajú rozšírenú latinskú abecedu, ale digraf CH sa v španielskej abecede radí C–CH–D a v slovenskej abecede H–CH–I.

V posledných rokoch vznikla iniciatíva Unicode, ktorej snahou je zoradiť väčšinu systémov zápisu používaných vo svete do jednej kódovej tabuľky.

Dejiny upraviť

Pozri aj: Dejiny písma

Vznik prvého abecedného písma nemožno presne datovať. Odhaduje sa, že prvá, tzv. severosemitská abeceda, vznikla v období 1700 – 1500 rokov pred Kr. v oblasti východného pobrežia Stredozemného mora. Politický, vojenský a obchodný význam národov v tomto období viedol k vzniku 4 typov abecied: kanaanskej, aramejskej, juhosemitskej (sábskej) a gréckej. Európske abecedy sú odvodené od gréckeho typu (latinské a cyrilské písmo).^[5]

Vzťah fonémy a grafémy upraviť

V každom jazyku môžu existovať všeobecné pravidlá, ktorými sa riadi vzťah medzi písmenami (grafémami) a zvukmi (fonémami), ale v závislosti od jazyka nemusia byť tieto pravidlá absolútne dodržiavané. V dokonalej fonologickej abecede zodpovedá jedna graféma práve jednej fonéme a naopak. Pisateľ vie napísať slovo podľa toho, ako sa vyslovuje a naopak čitateľ vie prečítať slovo podľa toho, ako je zapísané.

Jazyky sa však často vyvíjajú nezávisle od systémov ich zápisu a mnohé jazyky používajú systém zápisu, ktorý vznikol na zápis úplne iného jazyka. Súvis medzi písmenami a zvukmi býva porušený rôznymi spôsobmi:

Jazyk zapisuje fonému kombináciou viacerých grafém, nie len jednou. Vznikajú tak spojenia dvoch písmen zvané digrafy (napr. v slovenčine c+h → 〈ch〉; IPA: [x]) a spojenia troch písmen zvané trigrafy (napr. v nemčine s+c+h → 〈š〉; IPA: [ʃ]).
Jazyk zapisuje tú istú fonému dvomi rozličnými grafémami, alebo kombináciami grafém.
Jazyk zapisuje v slovách aj grafémy, ktorým vo vyslovenom slove nezodpovedá žiadna fonéma.
Výslovnosť jednotlivých slov sa môže meniť podľa prítomnosti okolitých slov vo vete.
Rozličné nárečia jazyka môžu vyslovovať rozlične fonémy v tom istom slove.

Zaujímavosti upraviť

Zvuky reči všetkých jazykov sveta sa dajú zapísať pomerne malou univerzálnou sadou písmen. Štandardnou verziou takejto sady je medzinárodná fonetická abeceda, ktorá vznikla koncom 19. storočia.^[5]

Referencie upraviť

↑ Ale prídavné meno alfabetický nie je zastarané.
↑ Coulmans, F.: Writing systems - An introduction to their linguistic analysis, 2003 - citát: As for the term alphabet, it is difficult to restrict its use to a single sense. First of all it refers to a great variety of Semitic writings and their various Greek and Latin descendants. Another meaning is as the signary of a written language, that is, the inventory of basic signs of any writing system, for example, ‘the Tibetan alphabet consists of 30 letters’.
↑ Encyclopaedia Britannica; abeceda in: Encyclopaedia Beliana (citát: abeceda - sústava písomných znakov (pozri písmo) s pevne stanoveným poriadkom znázorňujúca zvukovú podobu hlások..., termín abeceda sa niekedy používa aj pre slabičnú abecedu); abeceda. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 51. ; KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 337.
↑ pozri článok typ písma (jazykoveda) a napr. Coulmans, F.: Writing systems - An introduction to their linguistic analysis, 2003 (pozri aj citát v predchádzajúcej poznámka pod čiarou); Omniglot: Types of writing system, Infoplease: Alphabet
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f abeceda. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).