Wikipédia

Axolotl mexický

Axolotl mexický[1] (iné názvy: staršie: axolotel[2] mexický; mimo taxonómie: axolot(e)l[3][2]; lat. Amb(l)ystoma mexicanum, ďalšie názvy pozri nižšie) je stredne veľký obojživelník z rodu axolotl (Amb(l)ystoma), vyskytujúci sa v mexických jazerách Lago de Xochimilco a Lago de Chalco. Axolotly mexické sú medzi obojživelníkmi nezvyčajné tým, že dosiahnu dospelosť bez toho, aby prešli metamorfózou.

Axolotl mexický
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Ambystoma mexicanum, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Alternatívna systematika upraviť

Poddruh upraviť

Staršie sa axolotl mexický u niektorých autorov považoval za súčasť (často poddruh) druhu axolotl škvrnitý (Amb(l)ystoma tigrinum); ako poddruh sa označoval názvom Amb(l)ystoma tigrinum mexicanum.[4][5]

Ambystoma mexicanum v širšom zmysle upraviť

Alternatívne sa vyššie spomínaný široko poňatý druh (t.j. druh, ktorému zodpovedá dnešný druh Ambystoma tigrinum vrátane niekoľkých príbuzných dnešných druhov, medzi ktorými bol aj dnešný druh Ambystoma mexicanum) niekedy označoval nie vedeckým názvom Amb(l)ystoma tigrinum, ale vedeckým názvom Amb(l)ystoma mexicanum (v širšom zmysle); jeho slovenský názov bol axolotl škvrnitý (v širšom zmysle).[6][7][8][9]

Druh Ambystoma mexicanum v širšom zmysle môže byť definovaný aj inak. Podľa niektorých autorov z druhej polovice 20. storočia totiž druh Ambystoma mexicanum (v širšom zmysle) zahŕňa to, čo iní autori považujú za samostatné druhy Ambystoma mexicanum (t.j. predmet tohto článku), Ambystoma mavortium, Ambystoma flavipiperatum, Ambystoma andersoni, Ambystoma amblycephalum a Ambystoma taylori. [10]

Nasledujúci text článku sa zaoberá len druhom Ambystoma mexicanum v užšom zmysle.

Larva ako samostatný druh upraviť

V minulosti (v 1. polovici 19. storočia) sa larva tohto druhu (resp. skôr vyššie spomínaného druhu Ambystoma tigrinum v širšom zmysle) mylne považovala za samostatný druh spravidla označovaný ako Siredon pisciformis. Rozlišovali sa teda dva druhy: Siredon pisciformis a Ambystoma tigrinum (Ambystoma mexicanum).[11][12]

Neskôr, keď už bolo jasné, že obidva údajné druhy sú len jeden druh, sa istý čas názvom axolot(e)l označovala len larva (teda bývalý "druh" Siredon pisciformis).[6]

Vedecké názvy upraviť

Vedecké názvy druhu sú:[10][12]

  • Ambystoma mexicanum
  • Amblystoma mexicanum
  • Ambystoma edule
  • Amblystoma weismanni
  • Axolotus pisciformis
  • Axolotl pisciformis
  • Axolotes guttata
  • Axoloteles guttatus
  • Stegoporus pisciformis
  • Stegoporus mexicanus
  • Stegoporus mexicanum
  • Siren axolotl
  • Siren pisciformis
  • Sirenodon pisciformis
  • Siredon pisciformis
  • Siredon mexicanus
  • Siredon mexicanum
  • Siredon alba
  • Siredon axolotl
  • Siredon edule
  • Siredon Humboldtii
  • Gyrinus mexicanus
  • Triton mexicanus
  • Philhydrus pisciformis
  • Phyllhydrus pisciformis
  • Hypochton pisciformis
  • Hemitriton mexicanum
  • Necturus axolotel[13]

Vyhubenie upraviť

V roku 2010 došlo k takmer úplnému vyhynutiu axolotlov mexických žijúcich v prírode z dôvodu urbanizácie v meste Mexiko a následnému znečisteniu vôd. V súčasnosti sa označuje ako ohrozený druh, vo voľnej prírode s klesajúcou populáciou, a je zákonom chránený.

Význam upraviť

Axolotly mexické sa vo vedeckom výskume používajú najmä pre svoju schopnosť regenerácie končatín.

Opis upraviť

Väčšinou sú tmavého sfarbenia, majú širokú hlavu, po stranách im vyčnievajú háčikovité žiabre. Na chvoste je viditeľný kožný lem. Predné končatiny majú štyri, zadné päť prstov. Majú veľkú schopnosť regenerácie. Vonkajšie žiabre sa používajú na dýchanie, hoci axolotl môže na vháňanie kyslíka do pľúc využiť aj lícnu pumpu (prehĺta vzduch z hladiny).

 
Prehľad tela a žiabričiek

Axolotly mexické majú štyri pigmentačné gény; keď mutujú, vytvárajú rôzne farebné varianty. Normálne divoké axolotly mexické sú hnedé/pálené so zlatými škvrnami a podtónmi olív. Štyri mutantné farby sú leukistická (svetloružová s čiernymi očami), albino (zlatá so zlatými očami), axantská (sivá s čiernymi očami) a melanoidná (čierny jedinec s minimálnymi tmavo-modrými škvrnami).

Axolotly mexické majú aj určitú obmedzenú schopnosť meniť svoju farbu a vylepšiť tak svoju kamufláž; robia to zmenou relatívnej veľkosti a hrúbky svojich melanoforov.

Starostlivosť v zajatí upraviť

Axolotl mexický patrí k živočíchom, ktoré sú chované v zajatí. Ideálna teplota na ich chov je 16 až 18 °C, pričom teplota vyššia ako 24 °C im môže spôsobiť zrýchlenie metabolizmu vedúce až k smrti. Nižšie teploty naopak spôsobujú pomalší metabolizmus a nezdravo zníženú chuť do jedla. Škodlivý je tiež chlór z bežného vodovodného kohútika. Vyžaduje si zhruba 40 cm vysokú nádrž s hĺbkou vody najmenej 15 cm. Axolotly mexické trávia väčšinu času v spodných častiach nádrže. Sú znášanlivé aj s inými druhmi axolotlov.

 
Axolotl mexický biely v zajatí

Majú rady skôr mäsitú stravu, napríklad mrazené patentky, menšie rybky, dážďovky, či iné červy. Najlepšie je ho kŕmiť pinzetou, aby chovateľ presne vedel, koľko toho axolotl mexický zožerie; priveľa stravy by mu mohlo privodiť zdravotné problémy. Kŕmi sa zvyčajne každý deň, hoci prežije aj dva dni bez jedla. Vhodné je, aby štrk v nádrži bol jemný, pretože axolotl mexický patrí k druhom živočíchov, ktorí zjedia všetko čo sa im hýbe pri ústach a bežný štrk v akváriu by sa im mohol ťažšie stráviť. V zajatí a za dobrých podmienok sa zvykne dožiť aj 25 rokov.

Rozmnožovanie upraviť

Pohlavne zrelé bývajú zvyčajne okolo 14 až 25 mesiacov. V období rozmnožovania samec vypustí spermatofor, ktorý následne samička nasaje do kloaky. Po vnútornom oplodnení samička kladie vajíčka na vodné rastliny.

Zvláštnosťou je, že dosiahnu sexuálnu zrelosť bez toho, aby prešli metamorfózou. Mnohé druhy sú buď úplne neotenické alebo majú neotenické populácie.

Referencie upraviť

  1. ↑ axolotl. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
  2. ↑ a b axolotel. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovník cudzích slov: A/Z. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979. 943 s.
  3. ↑ axolotel. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 138.
  4. ↑ CAGÉ, Christophe. AMBYSTOMA TIGRINUM [online]. batraciens.net, [cit. 2021-07-14]. Dostupné online.
  5. ↑ Berichte Biochemie und Biologie. [s.l.] : Springer, 1970. 598 s. Dostupné online. S. 177.
  6. ↑ a b Amblystoma. In: Masarykův slovník naučný. Zväzok 1. A – Č. Praha : Československý kompas, 1925. 1166 s. S. 127.
  7. ↑ STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965 (Poznámka: K latinskému názvu A. mexicanum je uvedený slovenský ekvivalent axolotl škvrnitý. Tým názvom sa ale nemôže myslieť A. mexicanum v užšom zmysle, pretože ten nemá škvrny.)
  8. ↑ Зубовский Н. Н.. Альбом картин по зоологии рыб, земноводных и пресмыкающихся. [s.l.] : Directmedia, 2014. 142 s. ISBN 978-5-4458-5620-7. S. 9.
  9. ↑ Axolotl. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 2. Leipzig 1905, S. 206
  10. ↑ a b Ambystoma mexicanum (Shaw and Nodder, 1798) [online]. amphibiansoftheworld.amnh.org, [cit. 2021-07-14]. Dostupné online.
  11. ↑ mloky. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  12. ↑ a b T.A. Dettlaff; VASSETZKY, Sergei G.. Animal Species For Developmental Studies (Vertebrates). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 466 s. ISBN 978-1-4615-3654-3. S. 204.
  13. ↑ Necturus. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 11. Altenburg 1860, S. 765.

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Axolotl mexický na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Axolotl_mexický&oldid=7839000“