Bazilika Santa Maria Gloriosa dei Frari

	Bazilika Santa Maria Gloriosa dei Frari
	bazilika minor
	Patrocínium: Panna Mária
Štát	Taliansko
Región	Benátsko
Mesto	Benátky
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- diecéza	Benátsky patriarchát
Súradnice	45°26′13″S 12°19′35″V / 45,43693°S 12,32649°V
Dĺžka	102 m
Šírka	28 m
Výška	48 m
	Taliansko s vyznačenou polohou kostola
	Wikimedia Commons: Santa Maria Gloriosa dei Frari (Venice)
	Webová stránka: www.basilicadeifrari.it/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 45°26′13″S 12°19′35″V / 45,43693°S 12,32649°V

Bazilika Santa Maria Gloriosa dei Frari (tal. Basilica di Santa Maria Gloriosa dei Frari, slov. Bazilika Oslávenej Panny Márie) je gotická sakrálna stavba v hlavnom meste talianskeho regiónu Benátsko Benátkach.

Chrám, stojaci na námestí Campo dei Frari v štvrti San Polo, je vďaka svojmu umeleckému bohatstvu a vďaka jedinečnosti štýlu svojich lomených oblúkov jednou z najslávnejších benátskych stavebných pamiatok. Kostol svojou duchovnou hodnotou je tiež tesne spätý s bohatou históriou mesta.

Stavebné dejiny upraviť

Už krátko po založení rádu františkánov sa prívrženci učenia svätého Františka z Assisi usadili v Benátkach (v roku 1222). Svoju úlohu videli v poskytovaní pomoci chudobným. Za krátky čas získali do daru opustený pozemok na okraji mesta, ktorý vznikol odvodnením niekdajšieho rybníka. Na tomto mieste 28. apríla 1250 položili základný kameň kláštora a malého kostola, podľa projektu Nikolu Pisana, ktorý sa stal predchodcom dnešného chrámu. Kostol zasvätili Oslávenej Panne Márii (Santa Maria Gloriosa). Rádovým bratom miestni obyvatelia vraveli krátko I frari (benátska forma slova frati, t. j. bratia). Spojením oboch mien vzniklo oficiálne pomenovanie kostola (dnes mu však Benátčania vravia jednoducho Frari).

Apsida baziliky

Čoskoro však už starý kostol nestačil a tak sa v roku 1340 začalo z rozširovaním pôvodnej stavby na jeden z najväčších chrámov v meste. Práce začali na strane apsíd a pokračovali loďami smerom ku kanálu. Kostol postavený podľa projektu neznámeho architekta bol dokončený až po vyše sto rokoch, v roku 1445. Pri konsekrácii nového svätostánku, 27. mája 1492, bol kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie o čom svedčí nápis v pravom transepte. Vonkajší vzhľad stavby z červených tehál s využitím ozdobných prvkov z istrijského mramoru plne korešpondoval s požiadavkou rádových bratov, že dom Boží má byť čo najskromnejší v použitom materiáli aj vo výzdobe.

Až do mája 1810 bol kostolom rádovým; vtedy ho Napoleon Bonaparte františkánom odňal a stal sa farským kostolom. V rokoch 1902 – 1912 kostol prešiel zásadnou rekonštrukciou a v roku 1926, pri príležitosti sedemstého výročia smrti svätého Františka z Assisi, pápež Pius XI. udelil kostolu titul Basilica Minor.

I keď bol kostol stavaný pomerne dlho, má dostatočne jednotný ráz a spolu s Bazilikou svätých Jána a Pavla predstavuje jedno z najúplnejších a najdokonalejších stavebných diel v štýle tzv. benátskej gotiky.

Prehliadka baziliky upraviť

Trojloďový kostol je postavený na pôdoryse latinského kríža. Kostol Frari je orientovaný hlavným oltárom na juhozápad. Táto odchýlka od bežnej orientácie vyplynula z polohy stavebného pozemku.

Hlavné, prísne symetrické priečelie zdobené hlavicami, pilastrami a troma vežičkami je vertikálne členené na tri časti. Dominuje mu nádherný portál z 15. – 16. storočia. Zdobia ho sochy z bieleho istrijského mramoru. Z rovnakého materiálu sú kružby okien a orámovania ostatných chrámových portálov.

Ľavej strane hmoty kostola dominuje sedemdesiat metrov vysoká tehlová stavba zvonice (druhá najvyššia stavba v meste po kampanile na Námestí svätého Marka), dielo Jacopa Celegu; dokončená bola v roku 1369 Celegovým synom Pierom Paolom. Vďaka byzantským oblúkom pôsobí starším dojmom. V roku 1490 ju poškodil blesk. V jej hornej časti sa nachádza vyhliadková plošina.

Interiér upraviť

Pohľad do interiéru baziliky

Tri lode kostola navzájom oddeľuje po šesť hladkých oválnych stĺpov. Vzhľadom na neveľký rozdiel vo výške hlavnej a postranných lodí, kostol získava charakter halovej stavby. Na priečnu loď, transept, nadväzuje na juhozápade sedem apsidálnych kaplniek. Strop tvorený širokou krížovou klenbou spevňujú pomaľované drevené trámy.

Bazilika Santa Maria Gloriosa dei Frari je známa svojím cenným interiérovým vybavením. Jej najväčšími umeleckými pokladmi sú tri nádherné maliarske diela – dve od Tiziana a jedno od Belliniho.

Pri vstupe je prvou kaplnkou vľavo kaplnka Ukrižovania (Cappella della Crocifissione). Dominuje jej oltár s ukrižovaným Kristom.

V ľavej lodi sa nachádza veľkolepý náhrobok dóžu Giovanniho Pesara, ktorý navrhol významný benátsky architekt Baldassare Longhena. Dóža Pesaro sa stal známym predovšetkým tým, že mu bolo dopriate vládnuť iba necelého pol druha roka.

Na severnej stene ľavej lode visí prvé z dvoch Tizianových majstrovských diel – Madona Pesarovcov z rokov 1519 – 1526.

V roku 1432 pribudla do priestoru medzi ľavou loďou a transeptom kaplnka rodu Emilianiovcov (Cappella dei Emiliani, zvaná aj kaplnkou svätého Petra). Dal ju postaviť vicenzský episkop Pietro Emiliani. Tu bol aj po svojej smrti v roku 1464 pochovaný do náhrobku, pochádzajúceho z dielne benátskeho sochára Jacobella dalle Masegne.

Náhrobok sochára Antonia Canovu v ľavej lodi

Tizianov náhrobok v pravej lodi je charakteristický kompozíciou jeho slávneho diela

Ďalšou v rade kaplniek je kaplnka Cornerovcov (Cappella dei Corneri, zvaná kaplnka svätého Marka) v ľavom transepte. Oltárny obraz Svätý Marek so svätými Jánom Krstiteľom, Hieronymom, Mikulášom a Pavlom od Bartolomea Vivariniho z roku 1474 je zasadený do zlatého rámu, nádhernej ukážky gotického rezbárstva.

Vpravo od kaplnky Cornerovcov sa nachádzajú kaplnka svätého Ambroža (Cappella di Sant'Ambrogio), kaplnka archanjela Michala (Cappella di arcangelo Michele) a kaplnka františkánov (Cappella dei Francescani).

V kaplnke svätého Ambroža (zvanej tiež kaplnka Milánčanov) je pred oltárom do podlahy zapustená kamenná náhrobná doska. Pod ňou sa nachádzajú ostatky Claudia Monteverdiho (1567 – 1643), jedného z najväčších talianskych hudobných skladateľov. Kaplnke dominuje oltárny obraz od Alviseho Vivariniho Svätý Ambrož na tróne s anjelmi a ôsmimi svätými (po Alviseho smrti obraz v roku 1503 dokončil Marco Basaiti).

Apsida je vyzdobená jemne členenými kružbovými oknami usporiadanými v dvoch poschodiach nad sebou. Na postranných stenách apsidy sa nachádzajú dva nádherné náhrobky. Na pravej strane leží hrob dóžu Francesca Foscariho (1423 – 1457), jedného z najmocnejších a najvýznamnejších vládcov benátskej histórie. Za jeho tridsaťštyriročnej vlády dosiahli Benátky najväčšiu rozlohu, ale na druhej strane vojny na pevnine veľmi vyčerpali štátnu pokladnicu, rovnako ako nákladné prestavby Dóžovho paláca. Rastúca opozícia Foscariho označovala za hrobára Benátok a v októbri 1457 ho Rada desiatich na popud miestnych vplyvných rodín prinútila odstúpiť. Po abdikácii o niekoľko dní zomrel. V tej dobe však už kolovali správy o tom, že dôvody jeho odvolania boli vykonštruované a že bol vlády zbavený neprávom. Keď ho o niekoľko dní nato v kostole pochovávali, jeho telo bolo oblečené do dóžacieho rúcha. Po jeho smrti ho republika oslavovala ako jedného z jej najväčších mužov.

Pamätník, ktorý spája gotické tvary s ranou renesanciou, vytvorili po jeho smrti v roku 1457 na objednávku jeho synovca Antonio a Paolo Bregna. Zobrazuje mŕtveho dóžu obklopeného ženskými postavami, personifikujúcimi cnosti panovníka – chytrosť, spravodlivosť, umiernenosť a silu. Naproti sa nachádza obrovský náhrobok dóžu Nicolu Trona (1471 – 1473), hlavné dielo benátskej ranej renesancie od veronského sochára Antonia Rizza.

Najvzácnejším umeleckým pokladom celého chrámu je bezpochyby Tizianova Assunta na hlavnom oltári. Obraz z rokov 1516 – 1518 bol pôvodne objednávateľmi odmietnutý no čoskoro svoj postoj zmenili a dnes je najobdivovanejším artefaktom v bazilike.

Rovnako nádherná je výzdoba s početnými umeleckými dielami a oltármi, ktoré darovali bratstvá alebo bohaté rodiny, svedčiaca o obľúbenosti františkánov. V strednej lodi, v priestore medzi poslednými stĺpmi hlavnej lode smerom k transeptu, sa dochoval mníšsky chór so vzácnymi vyrezávanými drevenými kreslami v troch radách, ohraničených mramorovou prepážkou s renesančnými reliéfmi. Tu boli bratia počas bohoslužieb oddelení od ostatného obyvateľstva a veriaci počuli iba ich spev a modlitby. Chór je jediným zachovaným architektonickým prvkom podobného druhu v celých Benátkach, z mnohých, ktoré zdobili gotické kostoly, a ktoré boli zničené v období medzi 16. a 17. storočím.

Kaplnka Florenťanov (Cappella dei Fiorentini) – vpravo vedľa presbytéria – je od 19. storočia kaplnkou Florenťanov, ktorí skôr, snáď od roku 1436, mali svoj oltár v ľavej postrannej lodi. Pre túto kaplnku bola určená aj polychrómovaná drevená socha svätého Jána Krstiteľa, od 16. storočia považovaná za dielo z posledného roku Donatellovho pobytu v Padove (1443 – 1453). Pri poslednej reštaurácii v 70-tych rokoch 20. storočia bol však na podstavci sochy objavený letopočet 1438.

V sakristii baziliky, v pravom transepte, sa nachádza ďalší skvost výtvarného umenia talianskej renesancie. Ide o Belliniho triptych Madona s dieťaťom a svätými (Trittico dei Frari) z roku 1488. Umelec vytvoril svoju oltárnu dosku (pala) pre široko rozvetvenú rodinu Pesarovcov (sakristia slúžila ako kaplnka Pesarovcov).

Na kaplnku Florenťanov vpravo nadväzujú tzv. kaplnka Svätých darov (Cappella dei Santi doni) a rodinná kaplnka Bernardovcov (Cappella dei Bernardi).

Okrem hudobného skladateľa Claudia Monteverdiho sú v Bazilike Frari pochované ďalšie významné osobnosti. Spomedzi všetkých náhrobkov sú však najvýznamnejšie dva – Tizianov a Antonia Canovu.

Tizianov hrob sa nachádza v pravej postrannej lodi v blízkosti hlavného portálu. Tizian, ktorý bol pravdepodobne jednou z obetí morovej epidémie, mal byť pochovaný v spoločnom hrobe mimo hraníc mesta. V prípade geniálneho umelca však povolili výnimku, a tak bol pochovaný v chráme Frari. O dôstojnom pamätníku pre slávneho maliara sa v Taliansku vravelo už koncom 18. storočia, ale k jeho realizácii prišlo až na popud Habsburgovcov, a to pri návšteve cisára Ferdinanda I., vtedajšieho kráľa Lombardie a Benátska, v Benátkach v tridsiatych rokoch 19. storočia. Vytvorením diela bol poverený Luigi Zandomeneghi, žiak slávneho Antonia Canovu. Stredom pamätníka je Nanebovzatie Panny Márie v kompozícii a stavbe slávneho oltárneho obrazu. Mramorová postava sediaca pred reliéfnou doskou nesie Tizianove rysy. Spojenie medzi Habsburgovcami a Benátkami mal symbolizovať benátsky lev svätého Marka na vrchole pamätníka. Dielo bolo odhalené v roku 1852 paradoxne bez akéhokoľvek záujmu miestnych obyvateľov. Tizian si údajne prial aby nad jeho hrobom bol zavesený ako epitaf jeho obraz, čo mala byť nedokončená Pieta, ktorá sa dnes nachádza v benátskej Accademii.

Druhý najvýznamnejší monument chrámu sa nachádza v ľavej postrannej lodi, priamo oproti Tizianovmu náhrobku. Je to mauzóleum klasicistického sochára Antonia Canovu, ktoré bolo vytvorené podľa návrhu žiakov umelca. V mohutnej pyramíde z carrarského mramoru však v porfýrovej nádobe spočíva iba umelcovo srdce; jeho telo bolo pochované v Canovovom rodisku Possagne, neďaleko Trevisa.

Výber z maliarskych diel v Bazilike Frari

Tizian, Nanebovzatie Panny Márie, (detail), 1516 – 1518, olej na doske, apsida

Giovanni Bellini, Madona s dieťaťom a svätými, 1488, olej na doske, sakristia

Bartolomeo Vivarini, Svätý Marek so svätými Jánom Krstiteľom, Hieronymom, Mikulášom a Pavlom, 1424, tempera na dreve, kaplnka Cornerovcov

Alvise Vivarini, Marco Basaiti, Svätý Ambrož na tróne s anjelmi a ôsmimi svätými, 1503, olej na doske, kaplnka svätého Ambroža

Tizian, Madona Pesarovcov, 1519 – 1526, olej na plátne, ľavá loď

Okolie kostola upraviť

Po pravej strane kostola Frari sa nachádza bývalá kláštorná budova, v ktorej je dnes umiestnený Štátny archív (Archivio di Stato). Sú v ňom uchovávané vzácne rukopisy, o. i. pápežské buly, významné benátske štátne akty a listiny. Archív obsahuje milióny dokumentov. Okrem obrovského štátneho archívu sú tu zhromažďované i archívy asi dvoch tisíc rodín a kláštorov. Tu sa nachádzajú skutočné tisícročné dejiny Benátok: záznamy o voľbách dóžov a štátnych orgánov, verejné i tajné zmluvy, verdikty súdov, hlásenia konfidentov, správy o sprisahaniach a rozsudkoch vykonaných v štátnom záujme. Cennou časťou archívu sú tzv. relazioni, správy posielané benátskymi vyslancami z rôznych miest Európy.

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilika Santa Maria Gloriosa dei Frari

Zdroje upraviť

Benátky, Edizioni Storti, Venezia, 1991
M. Kaminski, Umění a architektura - Benátky, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-875-0
V. Fiala, Benátky, literární toulky městem umělců, hudby a karnevalu, Paseka, Praha, Litomyšl, 2011, ISBN 978-80-7432-083-5