Chlorid titánatý

chemická zlúčenina

Chlorid titánatý (TiCl2) je anorganická zlúčenina, ktorá obsahuje titán s oxidačným číslom II, teda s najmenším oxidačným číslom, v akom sa titán vyskytuje v zlúčeninách. Táto čierna kryštalická látka bola zatiaľ pomerne málo preskúmaná kvôli svojej vysokej reaktivite.[1]

Chlorid titánatý
Chlorid titánatý
Chlorid titánatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec TiCl2
Vzhľad Čierne hexagonálné kryštály
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 118,8 u
Molárna hmotnosť 118,77 g/mol
Teplota topenia 1 035 °C
Teplota varu 1 500 °C
Bezpečnosť
MSDS
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
02 - horľavá látka05- korozívna a žieravá látka07 - dráždivá látka
Vety H H250, H314
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P222, P231, P280, P305+351+338, P310, P422
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Veľmi horľavá látka Žieravina Škodlivá látka
Veľmi
horľavá
(F)
Žieravina
(C)
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R14/15, R17, R34
Vety S S16, S24, S26
Ďalšie informácie
Číslo CAS 10049-06-6
Číslo UN 3200
EINECS číslo 233-164-9
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Je to tiež silné redukčné činidlo, má vysokú afinitu ku kyslíku a s vodou reaguje za vzniku vodíka.

Príprava upraviť

Obvyklá príprava chloridu titánatého spočíva v tepelnej disproporcionácii chloridu titanitého:

2 TiCl3 → TiC2 + TiCl4

Zodpovedajúce reakcií sa tiež používa pre rozklad chloridu vanaditého na chlorid vanadnatého a vanadičitého.

Štruktúra upraviť

Chlorid titánatý kryštalizuje vo vrstevnatej štruktúre rovnako ako jodid kademnatý.[2][3]

Referencie upraviť

  1. Holleman, A. F.; Wiberg, E. "Inorganic Chemistry" Academic Press: San Diego, 2001. ISBN 0-12-352651-5.
  2. Gal'perin, E. L.; Sandler, R. A.. TiCl2. Kristallografiya, 1962, roč. 7, s. 217–19.
  3. Baenziger, N. C.; Rundle, R. E.. TiCl2. Acta Cryst., 1948, roč. 1, s. 274–274. DOI10.1107/S0365110X48000740.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid titanatý na českej Wikipédii.