Wikipédia

Daniel Bútora

slovenský novinár, školiteľ v oblasti leadershipu a projektového riadenia a manažér v oblasti školstva (1967 – )

Daniel Bútora (* 1967, Bratislava)[1] je slovenský lektor, kouč a tréner v oblasti leadershipu a projektového riadenia, manažér v oblasti školstva[1][2] a od mája do októbra 2023 minister školstva SR v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora.[3]

Daniel Bútora
slovenský lektor, kouč a manažér v oblasti školstva, bývalý minister školstva SR
Daniel Bútora v roku 2019
Daniel Bútora v roku 2019
26. minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
V úrade
15. mája 2023 – 25. októbra 2023
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérĽudovít Ódor
Predchodca Ján Horecký Tomáš Drucker Nástupca
Biografické údaje
Narodenie1967 (56 alebo 57 rokov)
Bratislava, ČSSR
Alma materFakulta sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe
Rodina
RodičiaMartin Bútora
Elena Bútorová-Novomeská
PríbuzníLaco Novomeský (starý otec)
Deti5
Odkazy
Spolupracuj na CommonsDaniel Bútora
(multimediálne súbory)

Životopis

upraviť

Vyrastal v Bratislave. V polovici 80. rokov sa dal pokrstiť a zúčastňoval sa tajných bohoslužieb. Po maturite pracoval rok ako javiskový robotník, následne začal študovať knižničnú a informačnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FF UK). Prostredníctvom otca sa zoznamoval s prostredím slovenského disentu. 13. novembra 1989 sa zúčastnil demonštrácie za oslobodenie tzv. Bratislavskej päťky pred Justičným palácom v Bratislave. Počas Nežnej revolúcie bol jedným z lídrov študentského hnutia na FF UK. V roku 1990 štúdium prerušil a venoval sa žurnalistike a aktivitám v hnutí VPN.[1]

Po víťazstve Vladimíra Mečiara v parlamentných voľbách v júni 1992 sa stiahol z politiky. Presťahoval sa do Prahy, kde v rokoch 1995 – 1998 absolvoval štúdium amerikanistiky na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity. Pôsobil v českej a slovenskej pobočke Rádia Slobodná Európa, najprv ako redaktor, neskôr riaditeľ slovenského servisu a ako interný tréner viedol anglickojazyčné tréningy pre novinárov.[1][2]

Od roku 2004 žije v Bratislave, pracuje ako kouč pre vrcholových manažérov[2] a angažuje sa v práci s deťmi a mládežou. Viedol Združenie škôl C. S. Lewisa, ktoré je účelovým zariadením Cirkvi bratskej, pôsobil v správnych radách viacerých cirkevných základných škôl Narnia a bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa. Bol aktívny vo viacerých iniciatívach v oblasti regionálneho školstva. Zakladal program Akadémia riaditeľov na podporu vedúcich pracovníkov základných a stredných škôl a stál pri zrode vzdelávacieho programu Teach for Slovakia.[3]

Počas vládnej krízy na jeseň 2022 po odchode ministrov SaS z vlády Eduarda Hegera patril medzi kandidátov s ktorými sa uvažovalo na uvoľnený post ministra školstva.[4] Ministrom sa vtedy nestal, zostal však pôsobiť ako poradca ministra (a nakoniec svojho predchodcu v rezorte) Jána Horeckého. Zároveň bol spolupracovníkom tímu plánu obnovy.[3]

15. mája 2023 bol vymenovaný za ministra školstva v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora.[3] Za priority považoval zaistenie stability a predvídateľnosť v školskom vzdelávacom systéme, otázky generačnej chudoby, segregovaných komunít a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, kurikulárnu referomu a súvisiace regionálne centrá podpory učiteľov.[5]

Osobný život

upraviť

Je synom sociológa a diplomata Martina Bútoru a dcéry básnika Laca Novomeského Eleny Bútorovej-Novomeskej.[1][6] Je ženatý a s manželkou vychovávajú 5 detí.[7][8]

Bibliografia (výber)

upraviť
  • BÚTORA, Daniel. Referendum vo svete : informatívna štúdia. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 1997. 23 s. ISBN 80-967739-0-9.
  • BÚTORA, Daniel, a kol. The 1998 parliamentary elections and democratic rebirth in Slovakia. Bratislava : Institute for Public Affairs, 1999. 275 s. ISBN 80-88935-06-7.
  • BÚTORA, Daniel; ZÁLEŠÁK, Ondrej; BAKER, Bill; ŠEBEJ, František. USA, Európa a Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, 2004. 54 s. Dostupné online. ISBN 80-89121-06-3.
  • ZAJAC, Lukáš; PUKANČÍK, Milan; KUBÁNOVÁ, Martina; BÚTORA, Daniel. Analýza multikultúrnej výchovy v celoeurópskom kontexte. 1. vyd. [Bratislava] : Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť - SGI, [2010]. 108 s. ISBN 978-80-89244-72-0.

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c d e Daniel Bútora (1967). Paměť národa (Praha: Post Bellum : Český rozhlas : Ústav pro studium totalitních režimů). Dostupné online [cit. 2023-05-18].
  2. ↑ a b c Mgr. Daniel Bútora [online]. Bratislava: FBE Bratislava, 2021, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d Prezidentka vymenovala novú vládu odborníkov [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2023-05-15, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  4. ↑ HRÍB, Štefan. .pod lampou s odmietnutým ministrom školstva: Čo môžeme urobiť pre naše deti?. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2022-09-28. Dostupné online [cit. 2023-05-18]. ISSN 1336-653X.
  5. ↑ Minister Bútora chce zaistiť stabilitu v školskom systéme, zameria sa aj na znevýhodnené deti. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra). Dostupné online [cit. 2023-05-18].
  6. ↑ Jsem dítě velezdrádce, vypráví Elena Bútorová, dcera Ladislava Novomeského [online]. Praha: Český rozhlas, 2021-10-30, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  7. ↑ URBANOVÁ, Naďa. Daniel Bútora: Škola nás má pripraviť na život, nie na prácu. Eduworld.sk (Bratislava: Eduworld), [2021]. Dostupné online [cit. 2023-05-18].
  8. ↑ AKÁCSOVÁ, Elena. Daniel Bútora: Jedol som jablká a čítal. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2012-08-06. Dostupné online [cit. 2023-05-18]. ISSN 1336-653X.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daniel_Bútora&oldid=7726525“