Gejza Szüllő

(Presmerované z Géza Szüllő)

JUDr. Gejza Szüllő[1] (maď. Géza Szüllő) (* 5. február 1873, Budapešť – † 28. júl 1957, Kisfalud) bol maďarský právnik, statkár a politik v období medzivojnového Česko-Slovenska a neskôr aj Maďarského kráľovstva.

Gejza Szüllő
Gejza Szüllő
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Česko-slovenskej
V úrade
1925 – 1938
Poslanec Maďarského parlamentu
V úrade
1938 – 1944
Biografické údaje
Narodenie5. február 1872
Budapešť, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie28. júl 1957 (85 rokov)
Kisfalud, Maďarsko
Politická stranaKrajinská kresťansko-socialistická strana
Zjednotená maďarská strana
Profesiaprávnik, statkár
Národnosťmaďarská
Vierovyznanierímskokatolícke

Životopis upraviť

Po absolvovaní právnických štúdií sa začal venovať politike. V rokoch 1901 – 1918 bol poslancom Uhorského snemu za ľudovú stranu. Po vzniku Česko-Slovenska sa usadil na svojom majetku v obci Báč. Začal sa naplno venovať politike aj v nových pomeroch, do ktorej pretavil aj svoj kritický až negativistický postoj k novovzniknutému štátu. Patril k zakladateľom Krajinskej kresťansko-socialistickej strany a pomerne rýchlo sa vyprofiloval ako vedúca osobnosť jej radikálneho krídla. Rozdielnosť názorov na vedenie strany a jej prístup k Česko-Slovensku vyvrcholili v roku 1925, kedy dovtedajší predseda Jenő Lelley abdikoval a novým predsedom sa stal práve Szüllő.

Presadzoval dôslednú opozičnú politiku a kritický prístup k vládnej politike. Snažil sa nadviazať bližšiu spoluprácu s HSĽS pre jej boj za autonómiu Slovenska. Na rozdiel od ľudákov videl v autonómii nástroj ako Slovensko viac priblížiť k Maďarsku. Po parlamentných voľbách v roku 1925 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia. Mandát obhájil aj po parlamentných voľbách v roku 1929 a 1935. Pričom v snemovni pôsobil aj ako predseda poslaneckého klubu strany. Na poste predsedu strany zotrval do roku 1932, kedy ho vystriedal zástupca mladšej generácie, János Esterházy. Významné postavenie si zachoval aj po zjednotení maďarských strán v roku 1936. Okrem toho záujmy maďarskej menšiny sa snažil presadzovať aj na medzinárodnej úrovni v Spoločnosti národov alebo vo Vatikáne.[2]

Po Viedenskej arbitráži bol povolaný za poslanca maďarského parlamentu, ktorým zostal aj po voľbách v roku 1939. Zasadal v správnych radách viacerých podnikov, bol korešpondentom Maďarskej akadémie vied a činný bol aj publicisticky. Po skončení II. svetovej vojny sa stiahol z verejného života.[3]

Referencie upraviť

  1. SZÜLLŐ, Gejza. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7.
  2. HAEFFLER, István. Országgyűlési almanach 1884-1944. Budapešť : [s.n.], 1940. Dostupné online. S. 592-593. Archivované z originálu.
  3. Szüllő Géza [online]. Szlovákiai Magyar Adatbank, 2004-04-23, [cit. 2023-02-13]. Dostupné online.