Gemini 11

Gemini 11 (oficiálne Gemini XI) bol deviaty americký pilotovaný kozmický let v rámci programu Gemini, ktorý sa uskutočnil od 12. do 15. septembra 1966. Astronauti Pete Conrad a Dick Gordon uskutočnili prvé rendezvous na prvom oblete Zeme, keď sa s cieľovým telesom Agena spojili už 1 hodinu a 34 minút po štarte. Pomocou raketového motora Ageny potom dosiahli rekordne vysoké apogeum na obežnej dráhe Zeme a otáčaním Gemini a Ageny spojených lanom vytvorili slabú umelú gravitáciu. Gordon tiež vykonal dva výstupy do otvoreného vesmíru v celkovom trvaní 2 hodiny a 41 minút.

Gemini XI

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	Gemini XI
COSPAR ID:	1966-081A
Kozmická loď:	Gemini SC11
Nosná raketa:	Titan II GLV (výr. č. 62-12566)
Volací znak:	Gemini 11
Posádka:	2
Kozmodróm (rampa):	Cape Kennedy (LC-19)
Štart:	12. september 1966, 14:42:26,546 UTC
Pristátie:	15. september 1966, 13:59:35 UTC severná oblasť Atlantického oceánu; 320 km severovýchodne od ostrova Grand Turk 24°15′24″S 70°00′00″Z
Trvanie:	2 dni, 23 hodín, 17 minút, 8 sekúnd
Počet obehov:	44
Apogeum:	279,1 km (po štarte) 1 374 km (po zážihu Ageny)
Perigeum:	160,6 km
Doba obehu:	88,89 minút
Inklinácia:	28,83°
Hmotnosť:	3 798,4 kg (kozmická loď pri štarte) 1 920 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Gordon (vľavo) a Conrad (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Gemini 10 Gemini 12
Kozmonautický portál

Posádka

• Charles „Pete“ Conrad, Jr. (2), veliaci pilot
• Richard F. Gordon, Jr. (1), pilot

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Neil A. Armstrong, veliaci pilot
• William A. Anders, pilot

Podporná posádka

• Clifton C. Williams, Jr. (Cape CAPCOM)
• John W. Young (Houston CAPCOM)
• Alan L. Bean (Houston CAPCOM)

Prípravy na let

Zloženie posádky tohto letu NASA oznámila 21. marca 1966. Veliteľom hlavnej posádky bol Charles „Pete“ Conrad, veľmi schopný, súčasne tiež uvoľnený veterán letu Gemini 5. Jeho kolegom na palube Gemini 11 sa stal Richard „Dick“ Gordon, Conradov dávny kamarát a člen tretieho náboru astronautov. Záložnú posádku tvorila dvojica Neil Armstrong a nováčik Bill Anders.

Misia Gemini 11 mala pôvodne odštartovať 9. septembra 1966, ale štartu v ten deň zabránil bodový únik okysličovadla z prvého stupňa nosnej rakety Titan. Po náprave pomocou roztoku kremičitanu sodného a hliníkovej záplaty dopadli ďalšie previerky tesnosti nádrže dobre a nový dátum štartu bol stanovený na 10. septembra. Ani v tento deň sa nikam neletelo. Conrad a Gordon už boli na ceste k svojej rakete Titan, keď začala mať problémy zostava Atlas-Agena na rampe 14. Operátori dostávali zvláštne hodnoty od autopilota rakety. Začalo horúčkovité hľadanie príčin s tým, že možno bude nutné vymeniť niektoré súčasti autopilota. Keď sa čakanie na vyriešenie problému natiahlo na hodinu, riaditeľ štartu rozhodol o dvojdňovom odklade. Nakoniec sa ukázalo, že problém nie je v autopilotovi, ale v kombinácii vonkajších faktorov a limitov pozemného vybavenia.

Priebeh letu

V pondelok 12. septembra 1966 vstávali astronauti Pete Conrad a Dick Gordon dlho pred svitaním. Osprchovali sa, absolvovali lekársku prehliadku a so šéfastronautom Alanom Shepardom si sadli k raňajkám, ku ktorým sa tradične podával steak a vajíčka. Potom vyšli z Budovy pilotovaných letov (Manned Spacecraft Operations Building) a presunuli sa na štartovaciu rampu 16, kde si v špeciálne upravenom obytnom prívese obliekli skafandre. Nasledovala jazda špeciálne upravenou dodávkou na štartovací komplex 19, odkiaľ mali vyštartovať. O 07:25 prišli Conrad a Gordon do tzv. bielej miestnosti na vrchole rakety Titan. Od svojich náhradníkov Armstronga a Andersa, ktorí boli na štartovacej rampe už niekoľko hodín, dostali inštrukcie o prípravách na štart a nastúpili do kabíny kozmickej lode. Keď boli Conrad s Gordonom usadení vo svojich sedadlách a technici uzavreli ich poklopy, uskutočnila sa tradičná výmena atmosféry v kabíne za čisto kyslíkovú. Asi dve minúty nato však vyšlo najavo, že niekde okolo ľavého poklopu uniká z kabíny kyslík. Odpočet štartu Ageny aj Gemini zastavili a tím Guentera Wendta otvoril Conradov poklop, aby zistil, v čom je problém. Chyba bola len v zabudnutej položke checklistu a po opätovnom uzavretí nebol zaznamenaný žiaden únik. Vzniknuté oneskorenie 16 minút nebolo prekážkou.

Štart misie Gemini 11, 12. september 1966

Najprv odštartovala o 08:05:01 miestneho času (13:05:01 svetového času) zo štartovacieho komplexu 14 zostava Atlas-Agena. Navedenie na orbitu bolo úplne bezproblémové. Všetko prebiehalo hladko a misia Gemini 11 úspešne odštartovala hneď na začiatku dvojsekundového štartovacieho okna 12. septembra 1966 o 09:42:26,546 miestneho času (14:42:26,546 svetového času) pomocou nosnej rakety Titan II GLV zo štartovacieho komplexu 19 na Cape Kennedy. Od začiatku bolo evidentné, že dvaja starí kamaráti Conrad a Gordon si let veľmi užívajú. Keď sa po štarte začal Titan otáčať podľa programu okolo pozdĺžnej osi, Pete nehlásil klasické „program náklonu začal!“ Namiesto toho povedal: „To bol ale nádherný náklon!“ Dick svojho kolegu dopĺňal komentármi o tom, aký je krásny výhľad z okna. O 340 sekúnd neskôr sa vypol motor druhého stupňa a za ďalších 21 sekúnd malé pyrotechnické nálože oddelili loď od nosiča. Pre posádku začalo niekoľko desiatok minút horúčkovitej aktivity, ktoré mali vyvrcholiť stretnutím s cieľovým telesom Agena, vtedy vzdialeným 430 km. Počas svojho rýchleho rendezvous boli astronauti odkázaní väčšinu času iba na seba a palubný počítač. Hneď počas necelých dvoch minút po oddelení prebehli tri krátke zážihy trysiek OAMS (Orbit Attitude and Maneuvering System) a necelú polhodinu po štarte potom prvý veľký manéver na zmenu roviny orbity. Keď Gemini prelietala v dosahu sledovacej stanice Tananarive na Madagaskare, riadiace stredisko zaslalo posádke údaje na vykonanie záverečnej fázy zbližovania. Astronauti ich porovnali s číslami, ku ktorým došli sami a zistili, že rozdiely sú natoľko malé, že si môžu vybrať, ktoré údaje použijú. Vybrali si tie svoje.

Päťdesiat minút po začiatku misie sa začala finálna fáza zbližovania s Agenou. Conrad vykonal počas finálnej fázy dve malé korekcie trajektórie a v čase 01:17:41 od štartu začal brzdiaci manéver. O ďalších 8 minút neskôr Gemini zastavila približne 15 metrov od Ageny oslnivo žiariacej v lúčoch slnka. Gordon tak mohol podpichnúť vedúceho letových operácií Chrisa Krafta: „Povedzte pánovi Kraftovi: ‚Verili by ste, že M rovná sa 1?‘“ Bola to narážka na typ rendezvous na prvom oblete, ktoré sa označovalo ako M=1. V čase 1 hodinu, 34 minút a 17 sekúnd po štarte bola loď Gemini 11 spojená s Agenou. Vzhľadom na to, že v systéme OAMS zostávala ešte viac ako polovica pohonných látok, mohli Conrad s Gordonom vykonať niekoľko cvičných odpojení a pripojení, ktoré boli na programe už pri predošlej misii Gemini 10. Vtedy sa táto sekvencia neuskutočnila práve kvôli nedostatku paliva. Celkovo sa uskutočnili štyri spojenia, pričom o dve (vrátane prvého) sa postaral Conrad a o dve Gordon. Každý z nich si vyskúšal jeden manéver za orbitálneho dňa a jeden v zemskom tieni. Poslednou veľkou úlohou tohto dňa bola previerka motora cieľového telesa. Astronauti natočili súlodie kolmo vzhľadom na smer letu a na 3 sekundy zapálili motor Ageny. Tým mierne zmenili orbitálnu rovinu súlodia. Nasledovala perióda, kedy sa astronauti venovali niekoľkým experimentom, pričom niektoré z nich sa vykonávali aj v čase, keď prebiehalo rendezvous. Následne sa po ôsmich hodinách letu mohli Conrad s Gordonom najesť a uložiť k spánku.

Predná časť kozmickej lode Gemini 11 s pripojeným raketovým stupňom Agena z pohľadu Richarda Gordona počas jeho výstupu do otvoreného vesmíru, 13. september 1966

Po osviežujúcom osemhodinovom spánku astronauti začali druhý letový deň niekoľkými menšími experimentmi a prípravou na Gordonov výstup do otvoreného vesmíru. Vtedy však natrafili na zvláštny problém. Počas výcviku prešli simulovanou prípravou na výstup toľkokrát, že všetky kroky zvládali dokonalo. Príprava na výstup mala v letovom pláne vyhradené tri hodiny, lenže už približne po 50 minútach boli obaja pripravení a ich vybavenie bolo prichystané. Gordon bol napojený na hrudný „batoh“ ELSS (Extravehicular Life Support System), ktorý mu zaisťoval okrem iného ventiláciu, ale tá pôsobila v natlakovanej kabíne problémy. Ventilácia prebiehala pomocou vháňania kyslíka do Gordonovho skafandra a jeho následné vyfukovanie von. Lenže „von“ v tomto prípade znamenalo do kabíny, a tak astronauti museli neustále upúšťať atmosféru mimo loď, aby zachovali v kokpite potrebný tlak. To zasa preťažovalo ohrievač, ktorý nestíhal udržiavať teplotu v kabíne. Nakoniec Gordonovi nezostala iná možnosť, než vypnúť ELSS a opäť sa napojiť na ventilačný systém kabíny. S Conradom diskutovali, či nepožiadať o začatie výstupu o jednu orbitu skôr, ale nakoniec sa rozhodli počkať a postupovať podľa letového plánu. Keď sa v čase 24 hodín a 2 minúty po štarte Gordon vynoril z kokpitu, bol už premočený potom. Hneď prvá úloha, upevnenie kamery, ktorá mala snímať jeho činnosť pri Agene, robila Gordonovi problémy. Conrad musel Gordona pridržiavať, ale nebola to dostatočná opora. Gordon zakrátko hlásil, že je unavený a zadýchaný. Výcvik pri parabolických letoch ho nemohol pripraviť na problémy, ktorým bude čeliť vo vesmíre. Teraz mal pri výstupe podobné problémy ako pred ním Gene Cernan a Michael Collins. Po krátkom odpočinku sa Gordon vydal dopredu, k prednej časti Gemini. Okamžite sa prejavil nedostatok úchytných bodov. Keď sa Dick pokúsil jemne postrčiť dopredu, vyletel nad súlodie a Pete ho musel ťahaním za pútací kábel dostať späť. Po niekoľkých pokusoch sa Dick konečne dostal tam, kde mal byť. Obkročmo sa posadil na predok Gemini a z vaku na dokovacom prstenci Ageny začal vyťahovať pútacie lano. Pri výcviku na palube „Vomit Comet“ (lietadlo KC-135 upravené na parabolické lety) zvládal túto úlohu bez problémov, teraz sa však vznášal rôznymi smermi a jeho namáhavý dych začal Conrada znepokojovať.

Gordon pri návrate späť k prielezu do kabíny Gemini 11

Pripevňovanie lana na ustreďovací kolík Gemini bolo pre Gordona veľmi problematické. Zatiaľ čo pri výcviku sa dokázal pridržiavať nohami upevnenými v dokovacom prstenci Ageny, teraz to z nejakého dôvodu nebolo možné. Zrejme išlo o dôsledok diferenciálneho tlaku skafandra, čo sa nedalo simulovať pri nácviku. Preto sa Gordon musel ľavou rukou pridržiavať na mieste a celú operáciu vykonávať iba pravou rukou. Niekoľkokrát si musel dať pauzu a odpočívať. Pri prvej takej pauze mal Conrad ešte veselú poznámku na Gordonovu pozíciu v prednej časti lode: „Do sedla, kovboj!“ Ale po niekoľkých minútach to začalo vyzerať vážne. Našťastie sa Dickovi podarilo uspokojivo upevniť lano. Teraz mal podľa plánu nainštalovať zrkadlo, ktorým by mohol Pete sledovať jeho činnosť, keď sa bude pohybovať vzadu na adaptéri. Kryt zrkadla sa však nedal povoliť, a tak sa Dick vydal späť k prielezu. Keď sa Gordon dostal ku kokpitu, postavil sa na svoje sedadlo a oddychoval. Bol na hranici vyčerpania. Navyše začal mať problémy s pravým okom, do ktorého sa mu dostal pot a teraz ho silno pálilo. Snažil sa pozbierať zvyšky síl na to, aby mohol dokončiť výstup podľa plánu, ale nakoniec sa s Conradom zhodli, že by to nebolo rozumné. Namiesto plánovaných 107 minút sa poklop nad Gordonom uzavrel už po 33 minútach. Asi hodinu po skončení výstupu astronauti ešte raz otvorili dvere kabíny a zbavili sa nepotrebného vybavenia. Zvyšok dňa trávili fotografickými experimentmi.

Pohľad na západnú Austráliu z Gemini 11 počas 26. obletu Zeme po zvýšení apogea dráhy, 14. september 1966

Na tretí letový deň začali astronauti už s predstihom pripravovať kabínu pre hlavnú udalosť dňa. Agena, ktorá mala poslúžiť ako posúvacia lokomotíva, bola schopná akcelerovať súlodie s preťažením iba 1 g, ale aj to mohlo byť v prípade prítomnosti voľných predmetov v kabíne nebezpečné. Keď Conrad a Gordon konfigurovali systémy Ageny pre nadchádzajúci zážih, zistili, že Agena registruje ich povely vždy až na druhý pokus. Našťastie sa ukázalo, že problém je v prístrojoch Gemini a nešlo o nič vážne. V čase 40 hodín, 28 minút a 48 sekúnd po štarte, na 26. orbite misie, sa spustil motor Ageny. Hlavný motor horel 25 sekúnd a súlodie zrýchlil o 280 m/s. O pol hodinu neskôr dosiahla zostava Gemini-Agena nad Austráliou svoje apogeum. Z výšky 1 374 km už bolo zakrivenie Zeme neprehliadnuteľné: „Hovorím, všetko je tu hore ‚GO‘ a svet je naozaj okrúhly,“ ohlásil Conrad komunikátorovi (CAPCOM) na sledovacej stanici Carnarvon. „(...) Je to jednoducho úžasné!“ Gordon sa pridal: „Bill, je to naozaj fantastické! Tomu by si neveril!“ Hlavnou úlohou teraz bolo urobiť približne 300 snímok zemského povrchu. Súčasne tiež posádka hlásila priebežné hodnoty radiácie, ktoré veľmi zaujímali výskumníkov a v konečnom dôsledku aj všetkých zainteresovaných v programe Apollo. „Pre vašu informáciu, dozimeter nám tu ukazuje 0,3 radu za hodinu,“ informoval riadiace stredisko Conrad. Neskôr svoj odpočet opravil na 0,2 rad/h. Dávka žiarenia bola teda hlboko pod hranicou, kde by mohla spôsobiť akékoľvek významné zmeny v organizme. Úžasný výhľad si mohli astronauti užiť dvakrát. Na 28. orbite, 3 hodiny a 22 minút po prvom zážihu, potom opäť použili motor Ageny, ktorý zážihom s trvaním 22,47 sekundy opäť znížil apogeum na asi 303 km, čím sa dráha súlodia takmer cirkularizovala. Ihneď po cirkularizácii mali začať prípravy na „Stand-up EVA“. Astronauti však predtým vynechali raňajky, preto teraz venovali pár minút rýchlemu obedu a až potom začali pripravovať seba aj kabínu na tretiu riadenú dekompresiu.

Pokus o let vo formácii s Agenou pripojenou 30-metrovým lanom

V čase 46 hodín a 7 minút po štarte Dick Gordon opäť otvoril svoj poklop a postavil sa na svoje sedadlo. Tentokrát ho k lodi pútalo krátke lano, čiže bol na svojom mieste bezpečne fixovaný. Nemusel tak, na rozdiel od predchádzajúcej skúsenosti, bojovať o udržanie svojej polohy a obe ruky mal voľné na to, aby mohol zhotovovať fotografie hviezd v ultrafialovej časti spektra a tiež fotografie zemského povrchu vo viditeľnej časti spektra. Pete Conrad si tiež užíval nádherné výhľady, hoci ho trápilo znečistenie vnútornej strany vonkajšej tabuľky skla vo svojom okienku. V jeden moment dokonca ohlásil: „Toto nie je práca, toto je privilégium!“ Asi hodinu a pol po začiatku výstupu loď prelietala v dosahu sledovacej stanice Tananarive a prekvapený CAPCOM zistil, že sa mu napriek opakovaným výzvam posádka nehlási. Conrad aj Gordon totiž na pár minút zaspali – obaja obklopení vákuom a Gordon stojaci polovicou tela mimo lode. Po chvíli sa predsa len ozval Gordon a objasnil nezvyčajné rádiové ticho: „Proste si tu dvaja chlapíci pospali, to je všetko.“ Tento pokojný výstup trval 2 hodiny a 8 minút a bol úplne bezproblémovou záležitosťou. Napriek tomu obaja muži po uzavretí poklopu a natlakovaní kabíny priznali, že sú po dlhom dni unavení. Čakala ich však ešte jedna dôležitá úloha: bolo treba zbaviť sa Ageny a následne vykonať experiment s pripútaným letom vo formácii. Približne 49 hodín a 50 minút po štarte Gordon stlačením tlačidla odpojil Agenu a Conrad tryskami jemne postrčil Gemini vzad. Tridsaťmetrové lano sa pomaly rozbaľovalo, ale počas tohto procesu sa niekoľkokrát zadrhlo, väčšinou o kúsky suchého zipsu, ktorý ho predtým držal v zloženom stave. Prvá úloha, teda let vo formácii s využitím gravitačného gradientu sa veľmi nevydarila. Spočiatku sa zdalo, že Agena bude stabilná. Keď sa však lano zadrhlo práve o suchý zips, Conrad musel posunúť Gemini mimo vertikálu, aby uvoľnil suchý zips. To Agenu rozkolísalo a keď sa začalo zdať, že stabilizácia bude trvať oveľa dlhšie oproti predpokladom, operátori sa začali obávať, či nie je v neporiadku orientačný systém Ageny. Preto posádke odporučili prejsť k druhej úlohe – pokusu s umelou gravitáciou. Conrad začal pomalú rotáciu Gemini okolo spoločného ťažiska a Agena sa pridala. Jediným problémom spočiatku bolo to, že lano sa nechcelo natiahnuť a priehyb astronautov znepokojoval. Po chvíli sa ale lano samo naplo a súlodie úhľadne rotovalo rýchlosťou 38° za minútu. Gemini sa nachádzala približne 19 metrov od spoločného ťažiska a astronauti mohli teraz zakúsiť umelú gravitáciu s hodnotou asi 0,0005 g.

Odpojenie spojovacieho lana s Agenou

Po niekoľkých desiatkach minút stredisko požiadalo, aby astronauti zvýšili rýchlosť otáčania. Conrad neochotne vyhovel, hoci doterajší stav sa mu zdal ideálny. Najprv to vyzeralo trocha divoko: keď Pete blikol tryskami, aby zvýšil uhlovú rýchlosť zostavy, Agena sa rozkolísala a jej pohyby rozhodili aj Gemini. Loď sa natáčala bokom k Agene v uhle až 60° a Conrad musel Gemini krotiť. Po pár minútach sa ale všetko opäť upokojilo a zostava sa pokojne otáčala, teraz rýchlosťou 55°/min. Pre astronautov bola umelá gravitácia príliš slabá na to, aby ju pociťovali. Preto skúsili otestovať, či naozaj funguje. A fungovala: keď natiahli ruku s fotoaparátom k palubnej doske a nechali fotoaparát voľne vznášať, okamžite si to pomaličky namieril smerom k zadnej časti kabíny. Najprv mali Conrad s Gordonom obavy, ako sa bude správať loď, lano a Agena v momente, keď sa bude treba oddeliť. Nakoniec však celá procedúra bola oveľa jednoduchšia ako na simulátore. Gordon zapol orientačný systém Ageny, Conrad postrčil loď smerom k Agene a v momente, keď sa lano začalo prevesovať, stisol tlačidlo pre odhodenie ustreďovacieho kolíka, na ktorom bolo lano upevnené. Kolík bol odhodený na druhý pokus a potom všetko išlo veľmi rýchlo. Zapracoval orientačný systém Ageny, Conrad stabilizoval Gemini a 30 sekúnd po odhodení kolíka boli obe telesá stabilné a leteli vo formácii. Celá evaluácia spojovacieho lana trvala niečo cez tri hodiny. Pár desiatok minút po oddelení vykonali Conrad s Gordonom separačný zážih, ktorý mal Gemini naviesť na dráhu, z ktorej bude možné vykonať ďalšie rendezvous. Tentoraz sa mala Gemini pohybovať po identickej dráhe ako Agena, ale vo vzdialenosti asi 30 km. Svojím spôsobom išlo o let vo veľmi uvoľnenej formácii, pričom relatívne rýchlosti medzi oboma telesami boli takmer nulové. Conrad a Gordon sa teraz mohli venovať experimentom. Pozoruhodný bol najmä D-15, čiže pokus s aparatúrou na nočné videnie. Medzitým však zlyhal spínač pre ohrievač nádrže s vodíkom. Pružinový spínač sa stále vracal do polohy „vypnuté“. Hrozilo, že počas tlakovania, ktoré malo trvať pol hodiny, budú musieť držať spínač ručne. Gordon ale prišiel so zaujímavým riešením: do otvoru pri spínači jemne zarazil nôž zo súpravy na prežitie a jeho čepeľ dokázala držať spomínanú súčiastku po požadovaný čas v správnej polohe. V letovom čase 57 hodín a 20 minút sa astronauti uložili k spánku.

Posádka Gemini 11 po pristátí v Atlantiku, 15. september 1966

Posledný deň na orbite začal čoskoro – už 65 hodín a 27 minút po štarte Conrad jemne zabrzdil Gemini, čím ju nechal klesnúť na nižšiu orbitu a loď tak začala doháňať cieľové teleso. Po hodine stíhania Conrad pre zmenu ľahko urýchlil Gemini a 77 minút po začiatku celého manévru Gemini 11 opäť letela v tesnej formácii s Agenou. „Sme tu, sme v poriadku doma,“ ohlásil Conrad. Tentoraz trval spoločný let len necelú štvrťhodinku, na konci ktorej Conrad vykonal ďalší separačný zážih, tentoraz definitívny. „Vykonali sme retrográdny zážih 1 m/s a opustili sme najlepšieho kamoša, akého sme kedy mali,“ povzdychol si Pete počas debriefingu po pristátí. „Neradi sme od nej odlietali, bola na nás fakt dobrá. Let s ňou bol skvelý,“ pridal sa Gordon. Gemini mala v tom čase v nádržiach OAMS už len 3 % pohonných látok a pomaly nastal čas chystať sa na pristátie, pri ktorom malo dôjsť k dosiahnutiu ďalšieho prvenstva: prvýkrát mali astronauti zveriť svoje životy počas návratu do atmosféry úplne do rúk počítača. Pri doterajších misiách pristátie prebiehalo v poloautomatickom režime – počítač astronautom „napovedal“, ako majú natočiť návratovú kabínu, aby pristáli čo najbližšie k stredu cieľovej oblasti, a veliteľ riadil kabínu ručne podľa pokynov. Teraz mali Conrad a Gordon iba sledovať, ako kabínu riadi počítač. V letovom čase 70:41:36 sa postupne zapálili štyri brzdiace motory v retrográdnej sekcii adaptéra a keď kabína preletela hranicou 122 km, Conrad ju naklonil o 44° doľava a po pár minútach odpojil páku ručného ovládania. Napriek tomu na nej mal počas celého zostupu položenú ruku a duplikoval zásahy počítača, hoci páka nepredávala ďalej žiadne signály. Istil sa tak pre prípad, keby bolo treba rýchlo zasiahnuť. Počítač však fungoval výborne a kozmická loď Gemini 11 v poriadku pristála 15. septembra 1966 o 08:59:35 miestneho času (13:59:35 UTC) na hladine Atlantického oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 320 km severovýchodne od ostrova Grand Turk a asi 4,6 km od záchrannej lietadlovej lode USS Guam. Astronauti sa nechali vyzdvihnúť vrtuľníkom a už 24 minút po pristátí boli na jej palube.

Parametre misie

Spojenie s raketovým stupňom Agena

• Spojenie: 12. september 1966, 16:16:00 UTC
• Odpojenie: 14. september 1966, 16:55:00 UTC

Výstupy do vesmíru

• Gordon – EVA 1
  • Začiatok: 13. september 1966, 14:44:00 UTC
  • Koniec: 13. september 1966, 15:17:00 UTC
  • Trvanie: 33 minút
• Gordon – EVA 2 (Stand-up)
  • Začiatok: 14. september 1966, 12:49:00 UTC
  • Koniec: 14. september 1966, 14:57:00 UTC
  • Trvanie: 2 hodiny, 8 minút

Galéria

• 
  Kozmická loď Gemini 11 počas príprav na let
• 
  Richard Gordon trénuje výstup do otvoreného vesmíru
• 
  Posádka Gemini 11 raňajkuje v spoločnosti šéfastronauta Alana Sheparda v deň štartu
• 
  Pete Conrad pri obliekaní skafandra
• 
  Conrad (v popredí) a Gordon začínajú svoju cestu k štartovacej rampe
• 
  Conrad (v popredí) a Gordon v kozmickej lodi Gemini 11 pred štartom
• 
  Štart raketového stupňa Agena pomocou nosnej rakety Atlas, 12. september 1966
• 
  Štart misie Gemini 11, 12. september 1966
• 
  Gordon upevňuje lano na Agenu, 13. september 1966
• 
  Fotografia Gordona, ktorý sa chystá úplne otvoriť dvere na kabíne Gemini 11
• 
  India a Cejlón pri pohľade z Gemini 11 počas 26. obletu Zeme po zvýšení obežnej dráhy, 14. september 1966
• 
  Pohľad z Gemini 11 fotografovaný Gordonom počas výstupu do otvoreného vesmíru
• 
  Agena spojená s Gemini 11 pomocou lana počas skúšok umelej gravitácie
• 
  Gemini 11 klesá na padáku do vĺn Atlantického oceánu
• 
  Conrad opúšťa kabínu Gemini 11 po pristátí v Atlantiku, 15. september 1966
• 
  Spokojní Gordon (vľavo) a Conrad na lietadlovej lodi USS Guam

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gemini 11

Externé odkazy

• Oficiálna stránka (po anglicky)
• Gemini 11 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Gemini 11 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• Gemini – Kosmonautická maturita (16. díl) (po česky)