Gerhard Schröder

nemeckí politici

Gerhard Fritz Kurt Schröder[1] (* 7. apríl 1944, Mossenberg (dnes mestská časť Blombergu[2])), známy aj ako Gerd Schröder, je nemecký politik (SPD) a právnik. V rokoch 19982005 bol spolkový kancelár Nemeckej spolkovej republiky.

Gerhard Schröder
nemecký politik a právnik
Gerhard Schröder
Gerhard Schröder, podpis (z wikidata)
7. spolkový kancelár Nemecka
V úrade
27. október 1998 – 22. november 2005
PrezidentiRoman Herzog
Johannes Rau
Horst Köhler
Predchodca Helmut Kohl Angela Merkelová Nástupca
Biografické údaje
Narodenie7. apríl 1944 (80 rokov)
Mossenberg, Nemecko
Politická stranaSPD
Alma materUniverzita Georga-Augusta v Göttingene
Vierovyznanieevanjelická cirkev
Rodina
Manželka
Eva Schubachová
Anne Taschenmacherová
Hiltrud Hampelová
Doris Köpfová
Kim So-jon
Deti2
Odkazy
Gerhard Schröder na gerhard-schroeder.de
Spolupracuj na CommonsGerhard Schröder
(multimediálne súbory)

Životopis upraviť

Štúdium a vstup do politiky upraviť

Jeho otec zahynul počas druhej svetovej vojny v Rumunsku a piatich súrodencov vychovávala matka, ktorá bola upratovačkou. Po základnej škole bol obchodným učňom do roku 1961 a neskôr, do roku 1964, pracoval ako zamestnanec v obchode. V tom čase dokončil stredoškolské štúdium v Göttingene, kde potom študoval právo na univerzite. Právnický titul získal v roku 1976.[2]

Na začiatku svojej právnickej kariéry začal pôsobiť v Sociálnodemokratickej strane (SPD). V roku 1971 sa stal predsedom mladého krídla SPD v Hannoveri, v roku 1978 ho zvolili za federálneho predsedu Mladých socialistov. Mladý Schröder bol marxista a environmentalista. V 70. rokoch bol jeho idolom Willy Brandt, ktorý sľuboval lepšie vzťahy s komunistickou východnou Európou a Sovietskym zväzom. Po prvý raz bol zvolený do Bundestagu, dolnej komory nemeckého parlamentu, v roku 1980. Schröder bol pôvodne viac orientovaný na ultraľavicové krídlo SPD, postupne sa však posunul smerom k politickému stredu. V polovici 90. rokov sa začal zapájať do federálnej politiky. Bol členom tieňovej vlády Rudolfa Scharpinga pre oblasť ekonomiky, dopravy a energetiky. [2]

Spolkovým kancelárom upraviť

Scharping, Schröder a Oskar Lafontaine sa stali vedúcou "trojkou" SPD, ale prieskumy verejnej mienky v roku 1997 ukázali, že Gerhard Schröder má väčšie šance oproti Lafontainovi poraziť úradujúceho kancelára Helmuta Kohla. Krajinské voľby v Dolnom Sasku v marci 1998 mali rozhodnúť o tom, kto sa stane vyzývateľom Kohla v celonárodných voľbách. Schröder presvedčivo zvíťazil so 47,9 percenta. Federálny predseda SPD Franz Müntefering potom oznámil, že kandidátom strany na kancelársky post bude Schröder. Vo federálnych parlamentných voľbách 27. septembra 1998 bol zvolený za kancelára Nemecka, pričom porazil Kohla, ktorý bol na čele krajiny štyri štvorročné funkčné obdobia.[2]

Schröder po svojom zvolení za prioritu označil viac pracovných príležitostí, pričom povedal, že ak sa jeho vláde nepodarí zásadne znížiť nezamestnanosť, nezaslúži si zostať pri moci. To sa stalo jeho najväčším neúspechom po svetovom ekonomickom poklese roku 2002, ktorý prispel k nárastu počtu nezamestnaných v Nemecku na asi 4 milióny ľudí, teda na úroveň, ktorú zdedil po Kohlovi. [2]V roku 2002 bol zvolený do druhého funkčného obdobia.[1] Počas Schröderovej vlády sa Nemecko začalo oveľa zásadnejšie presadzovať na svetovej politickej scéne. Nemecké jednotky sa zúčastnili na mierotvorných operáciách v Kosove a v Macedónsku a na bojových operáciách v Afganistane. Jeho veľkým úspechom bola oblasť daňovej reformy.[2] Schröder podporoval vstup Turecka do .[3] Značnú politickú odvahu a pracovné nasadenie investoval do programu Agenda 2010.[4] V auguste 2005 bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier.[5] Po voľbách roku 2005 Schröder prehlásil, že nebude súčasťou vlády.[6] 22. novembra ho na poste spolkového kancelára vystriedala Angela Merkelová.[7]

Kariéra po roku 2005 upraviť

V decembri 2005 sa stal čestným členom Nemeckého futbalového zväzu (DFB). Schödera ocenili za jeho prínos pri úspešnej kandidatúre a príprave majstrovstiev sveta vo futbale.[8] Takisto začal spolupracovať so známou newyorskou agentúrou Harry Walker.[9] Je stále veľmi populárny ako hlavný hráč v globálnom energetickom sektore a je predsedom výboru akcionárov európsko-ruskej spoločnosti zaoberajúcej sa ropovodom Nord Stream AG, poradca investičnej banky Rothschild a od 1. januára 2006 je poradca švajčiarskej vydavateľskej spoločnosti Ringier.[1][10][11] V júli 2006 oznámil svoj krátky návrat do politiky. Povedal, že chce pomôcť jeho sociálnym demokratom pred nadchádzajúcim miestnymi voľbami v štáte Dolné Sasko.[12] V januári 2009 sa stal členom predstavenstva anglo-ruskej ropnej spoločnosti TNK-BP.[13] V septembri 2017 sa stal prezidentom dozornej rady najväčšieho ruského ropného koncernu Rosnefť.[14]

Návšteva na Slovensku upraviť

Schöder ako spolkový kancelár navštívil Slovensko roku 2003. V apríli 2008 prišiel na neoficiálnu návštevu, kedy sa stretol s predsedom vlády Robertom Ficom.[15]

Osobný život upraviť

S novinárkou Doris Köpfovou má 2 adoptované dcéry.[2][16] Od júla 2018 je ženatý s úspešnou podnikateľkou žijúcou v juhokórejskej metropole Soul Kim So-jon.[17]

Zaujímavosti upraviť

Je držiteľom vyznamenania Pro Pax, Vita et Humanitatis (Za mier, život a humanitu).[18] Vlastní vlastnú advokátku kanceláriu v Berlíne.[9]

Iné projekty upraviť

Referencie upraviť

  1. a b c Gerhard Fritz Kurt Schröder [online]. interactioncouncil.org, [cit. 2021-11-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c d e f g SITA. Spolkový kancelár G. Schröder pricestuje do Bratislavy. SME (Bratislava: Petit Press), 2003-10-28. Dostupné online [cit. 2021-11-27]. ISSN 1335-4418.
  3. ©TASR 2002. Nemecko a Francúzsko zaujmú pozitívny postoj k snahe Turecka o vstup do EÚ. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-12-04. Dostupné online [cit. 2021-11-27]. ISSN 1335-4418.
  4. TASR. Gerhard Schröder sa lúči s pôsobením vo funkcii kancelára. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-11-19. Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.
  5. TASR. Medzi kandidátmi na Nobelovu cenu mieru je aj Gerhard Schröder. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-08-23. Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.
  6. TASR. Schröder potvrdil svoje rozhodnutie odísť z vlády. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-10-12. Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.
  7. TASR. Merkelovú zvolili za historicky prvú nemeckú kancelárku. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-11-22. Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.
  8. SITA. Schröder čestným členom DFB. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.
  9. a b TASR. Exkancelár Schröder má údajne prednášať prominentom. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-12-27. Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.
  10. TASR. Exkancelár Schröder bude poradcom vydavateľského koncernu Ringier. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-11-24. Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.
  11. TASR. Nemecký exkancelár Schröder bude poradcom aj investičnej banky Rothschild. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-03-24. Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.
  12. Schröder sa vracia do politiky. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-07-13. Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.
  13. TASR. Gerhard Schröder sa stane novým členom správnej rady TNK-BP. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-01-15. Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.
  14. TASR. Bývalý nemecký kancelár G.Schröder sa stal šéfom dozornej rady Rosnefť. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-09-29. Dostupné online [cit. 2021-11-28].
  15. SME.sk. Schröder bol s Ficom na husacine. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-04-01. Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.
  16. TASR. Nemecký exkancelár Schröder sa zosobášil s juhokórejskou partnerkou. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-07-11. Dostupné online [cit. 2021-11-28].
  17. TASR. Nemecký exkancelár Schröder sa zosobášil s juhokórejskou partnerkou. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-07-11. Dostupné online [cit. 2021-11-28].
  18. TASR. Vyznamenanie Za mier, život a humanitu dostane záchranná služba z Gabčíkova. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-12-25. Dostupné online [cit. 2021-11-28]. ISSN 1335-4418.