Hontianska župa (Česko-Slovensko)
Hontianska župa (iné názvy: Hont, Hontská župa)[1] bola jednou zo žúp, provizórnych jednotiek územnej správy na Slovensku v rámci prvorepublikového Československa. Bola vytvorená pri vzniku Československa vydelením väčšiny územia z pôvodnej uhorskej Hontianskej župy. Existovala v rokoch 1918–1922, v roku 1919 mala rozlohu 2.100 km²[2] a jej správnym centrom boli Šahy.[3] Najvyššie položeným bodom bol vrchol vrchu Sitno.[4]
| Hontianska župa | |
| Hont, Hontská župa | |
| Župa | |
| Štát |  Česko-Slovensko
|
|---|---|
| Sídlo župy | Šahy |
| Najvyšší bod | Sitno |
| - výška | 1 009,2 m n. m. |
| Rozloha | 2 100 km² (210 000 ha) |
| Obyvateľstvo | 95 573 (1919) |
| Hustota | 45,5 obyv./km² |
| Vznik | 30. októbra 1918 |
| Zánik | 1. januára 1923 |
| Počet okresov | 5 (1919) |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Historický vývoj upraviť
Po vyhlásení Martinskej deklarácie 30. októbra 1918 a pripojení územia Slovenska k Česko-Slovensku prebralo územie Slovenska župný a municipálny systém pochádzajúci z obdobia Rakúsko-Uhorska. Zaisťoval to zákon č.11/1918 Zb. z. a n. vydaný Národným výborom československým v Prahe, ktorý mal zabezpečiť kontinuitu a nerušený prechod správy do nového štátneho úradu.[5] Jedným z provizórnych administratívnych celkov na území Slovenska bola prvorepubliková Hontianska župa, ktorá vznikla pripojením väčšej časti pôvodnej uhorskej Hontianskej župy k Česko-Slovensku.[1]
Sídlom župy zostalo naďalej mesto Šahy.[6]
Počas ďalšieho obdobia bola správa župy výrazne centralizovaná. Prijatie zákona č. 64/1918 Zb. z. a n. rozpustilo mestské a obecné výbory a ich právomoci prenieslo na komisie, ktoré mali byť ustanovené zmocnencom vlády a zároveň zriadilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Tento zákon však nerozpustil župné výbory (municipálne zbory) a administratívne výbory, ktoré boli rozpustené až nepublikovaným nariadením ministra s plnou mocou pre správu Slovenska č. 555/1919, ktoré predovšetkým posilnilo právomoci župana.
Do čela slúžnovských okresov postavil minister s plnou mocou pre správu Slovenska štátnych úradníkov, ktorí spočiatku používali názov okresný komisár, neskôr sa znova vrátili k pôvodnému názvu slúžny. Pôsobnosť slúžneho bola široká a zasahovala do všetkých správnych oblastí.
Istý čas malo mesto Krupina postavenie obce so zriadeným magistrátom. Avšak 21. septembra 1922 vláda Česko-Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 275/1922 Zb., ktorým sa mali previesť niektoré úpravy politickej správy na Slovensku. V tomto nariadení mesto Krupina stratilo štatút magistrátu a bolo prehlásené za veľkú obec, čím sa stalo integrálnou súčasťou krupinského okresu.[7] V ten istý deň vláda republiky Československej vydala nariadenie č. 281/1922 Zb., ktorým boli obce nachádzajúce sa na juhu okresu Pastovce začlenené do okresu Štúrovo (Párkáň) v Komárňanskej župe.[8]
Hontianska župa zanikla v celom svojom rozsahu dňa 1. januára 1923. Od tohto dátumu začal na Slovensku platiť nový župný systém, ktorý v praxi nahradil doterajšiu územnú správu na Slovensku. Celé územie Hontianskej župy bolo začlenené do novovzniknutej Pohronskej/Zvolenskej župy. Výnimku tvorili bývalé hontianske obce z okresu Pastovce, už patriace pod okres Štúrovo, ktoré sa stali súčasťou Nitrianskej župy.[9]
Postavenie mesta Banská Štiavnica-Belá v rámci Hontianskej župy upraviť
Hontianska župa v rámci svojho územia historicky zahŕňala mesto Baňská Štiavnica-Banská Belá, ktoré nepatrilo pod samosprávu Hontianskej župy a ako mesto s municipálnym právom tvorilo samostatnú územnosprávnu jednotku na úrovni župy.[6] Dňa 21. septembra 1922 vláda Česko-Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 275/1922 Zb., ktorým sa mali previesť niektoré úpravy politickej správy na Slovensku. Mesto Baňská Štiavnica-Belá bolo prehlásené za veľkú obec, čím mu zanikol štatút municipálneho mesta a stalo sa integrálnou súčasťou Hontianskej župy. Zároveň bol vytvorený nový slúžnovský okres so sídlom v Banskej Štiavnici-Belej. Tým sa zmenil tvar územia župy, keďže do novovytvoreného okresu boli pripojené aj obce z Tekovskej župy a jedna obec zo župy Zvolenskej.[7]
Hontiansky župan upraviť
- Gustáv Lehotský (8. januára 1919 / 14. januára 1919)[10][11]
- Viktor Ravasz (1919 – 1920)
- Jozef Országh (1920 – 1922)[12]
Geografia upraviť
Hontianska župa sa nachádzala na južnom Slovensku. Na západe hraničila s Komárňanskou a Tekovskou župou, na severe so Zvolenskou župou a na východe s Novohradskou župou. Južná hranica župy bola zároveň štátnou hranicou s Maďarskom.[13]
Administratívne členenie upraviť
V roku 1919 sa Hontianska župa členila na päť slúžňovských okresov:
- Bátovce,
- Krupina,
- Vinica (dobový názov Nekyje),
- Pastovce (dobový názov Pastuchov),
- Šahy (dobový názov Ipoľské Šiahy).[14]
Na konci roku 1922 mal vzniknúť nový slúžnovský okres:
- Banská Štiavnica-Belá (teraz samostatné mesto Banská Štiavnica a obec Banská Belá).[7]
Referencie upraviť
- ↑ a b VOLKO, Viliam; KIŠ, Miloslav. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska [online]. Ministerstvo vnútra SR, 2007, [cit. 2023-02-19]. Ďalej len Volko–Kiš. Dostupné online. Archivované 2020-03-12 z originálu.
- ↑ TIŠLIAR, Pavol. Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919 [online]. Bratislava: STATIS, 2007, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online. Archivované 2021-05-19 z originálu.
- ↑ Volko–Kiš, strana 26
- ↑ Sitno [online]. Región Hont, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.
- ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Zákon 11/1918 Sb. o zřízení samostatného státu československého úplné a aktuálne znenie [online]. ASPI, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska. [s.l.] : [s.n.], 2007. Dále jen Volko–Kiš. Dostupné online. S. 26–27.
- ↑ a b c INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Nařízení 275/1922 Sb. , kterým se provádějí některé úpravy politické správy na Slovensku úplné a aktuálne znenie [online]. ASPI, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.
- ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Nařízení 281/1922 Sb. , kterým se upravují obvody některých žup a služnovských okresů na Slovensku úplné a aktuálne znenie [online]. ASPI, [cit. 2023-03-05]. Dostupné online.
- ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Nařízení 378/1922 Sb. o rozdělení a sídlech okresních úřadů na Slovensku úplné a aktuálne znenie [online]. ASPI, [cit. 2023-03-05]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Z historickej budovy krupinského múzea odstránili balkón, bol novšieho dáta [online]. myzvolen.sme.sk, [cit. 2023-04-27]. Dostupné online.
- ↑ VÝVOJ VEREJNEJ SPRÁVY V ČESKO - SLOVENSKU Z ASPEKTU PODIELU SLOVÁKOV (1918 -1939) :: Suverenisti.sk [online]. www.suverenisti.sk, 2019-04-27, [cit. 2023-04-27]. Dostupné online.
- ↑ MATUŠKOVÁ, Veronika. Jozef Országh [online]. 2020-01-02, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online.
- ↑ Volko–Kiš, príloha 4.
- ↑ Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919. Príspevok k populačným dejinám Slovenska. [s.l.] : [s.n.], 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-85659-46-7. S. 129–130.
