Ján Kovalik-Ústiansky

slovenský básnik

PhDr. Ján Kovalik-Ústiansky, vlastným menom Ján Kovalik (* 27. november 1861, Ústie nad Oravou – † 8. marec 1950, Žilina) bol básnik. Pseudonym: Bohuznámy, Ján K.Oravský, Peter Skala, Ústiansky.

Ján Kovalik
pedagóg, spisovateľ a politik
Ján Kovalik-Ústiansky
Poslanec Revolučného národného zhromaždenia
V úrade
1920 – 1920
Senátor Národného zhromaždenia republiky Česko - slovenskej
V úrade
1920 – 1935
Člen Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny
V úrade
1935 – 1938
Člen Štátnej rady Slovenskej republiky
V úrade
1942 – 1943
Biografické údaje
Narodenie27. november 1861
Ústie nad Oravou, Slovensko
Úmrtie8. marec 1950 (88 rokov)
Žilina, Slovensko
Politická stranaHSĽS
Alma materUniverzita v Budapešti
Profesiapedagóg
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJán Kovalik-Ústiansky
(multimediálne súbory)

ŽivotopisUpraviť

Jeho otec bol Ján Kovalik a matka Mária rod. Habernalová. V roku 1872 – 1880 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1880 – 1885 filozofiu na univerzitách vo Viedni a v Budapešti. V roku 1885 – 1890 pôsobil ako profesor gymnázia v Trstenej, 1890 – 1935 v Žiline. Politický exponent HSĽS. V januári 1920 po abdikácii Vladimíra Makovického bol povolaný za poslanca Revolučného národného zhromaždenia za slovenský klub. V revolučnom parlamente zasadal v sociálnom výbore. V parlamentných voľbách v roku 1920 bol zvolený za senátora za Česko - slovenskú stranu ľudovú. V roku 1921 jej slovenskí poslanci a senátori (vrátane J. Kovalika) zo spoločného klubu vystúpili a vytvorili si vlastný. Za senátora bol zvolený aj v parlamentných voľbách v roku 1925 i 1929. V rokoch 1930 – 1936 bol aj členom predsedníctva HSĽS. V krajinských voľbách v roku 1935 bol zvolený za člena Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1938 sa stal na ustanovujúcej schôdzi v Žiline prvým predsedom Zväzu slovenských drevopreimyselníkov, drevoobchodníkov a lesomajiteľov.[1] V období Slovenského štátu v rokoch 1942 – 1943 bol členom Štátnej rady Slovenskej republiky.

Z hľadiska jeho literárnej tvorby je považovaný za predstaviteľ aromantizmu. Ako epigón štúrovskej balady vstúpil roku 1879 do slovenskej literatúry občiansky a vlastenecky motivovanými veršami v časopise Orol, neskôr ho ovplyvnila aj poézia P.O. Hviezdoslava. Zväčša išlo o veršované epické skladby plné patetizmu, rétoriky a verbalizmu, ktoré ideovo kotvili vo vlasteneckej poézii neskorého štúrovstva a do slovenského literárneho vývinu nezasiahli. Je autorom filozofického spisu Adaptio és emancipatio (1885). Venoval sa aj publicistike, zaoberal sa najmä pedagogickou problematikou.

LiteratúraUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

  1. Slovenské lesy do slovenských rúk. Slovenský denník (Bratislava), 1938-11-01, roč. XXI, čís. 254, s. 3.