Ján Kovalik-Ústiansky
PhDr. Ján Kovalik-Ústiansky, vlastným menom Ján Kovalik (* 27. november 1861, Ústie nad Oravou – † 8. marec 1950, Žilina) bol básnik. Pseudonym: Bohuznámy, Ján K.Oravský, Peter Skala, Ústiansky.
Ján Kovalik | |
pedagóg, spisovateľ a politik | |
Poslanec Revolučného národného zhromaždenia | |
---|---|
V úrade 1920 – 1920 | |
Senátor Národného zhromaždenia republiky Česko - slovenskej | |
V úrade 1920 – 1935 | |
Člen Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny | |
V úrade 1935 – 1938 | |
Člen Štátnej rady Slovenskej republiky | |
V úrade 1942 – 1943 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 27. november 1861 Ústie nad Oravou, Rakúske cisárstvo |
Úmrtie | 8. marec 1950 (88 rokov) Žilina, Česko-Slovensko |
Politická strana | HSĽS |
Alma mater | Univerzita v Budapešti |
Profesia | pedagóg |
Národnosť | slovenská |
Vierovyznanie | rímskokatolícke |
Odkazy | |
Ján Kovalik-Ústiansky (multimediálne súbory) | |
Životopis
upraviťJeho otec bol Ján Kovalik a matka Mária rod. Habernalová. V roku 1872 – 1880 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1880 – 1885 filozofiu na univerzitách vo Viedni a v Budapešti. V roku 1885 – 1890 pôsobil ako profesor gymnázia v Trstenej, 1890 – 1935 v Žiline. Politický exponent HSĽS. V januári 1920 po abdikácii Vladimíra Makovického bol povolaný za poslanca Revolučného národného zhromaždenia za slovenský klub. V revolučnom parlamente zasadal v sociálnom výbore. V parlamentných voľbách v roku 1920 bol zvolený za senátora za Česko - slovenskú stranu ľudovú. V roku 1921 jej slovenskí poslanci a senátori (vrátane J. Kovalika) zo spoločného klubu vystúpili a vytvorili si vlastný. Za senátora bol zvolený aj v parlamentných voľbách v roku 1925 i 1929. V rokoch 1930 – 1936 bol aj členom predsedníctva HSĽS. V krajinských voľbách v roku 1935 bol zvolený za člena Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1938 sa stal na ustanovujúcej schôdzi v Žiline prvým predsedom Zväzu slovenských drevopreimyselníkov, drevoobchodníkov a lesomajiteľov.[1]
V období Slovenského štátu v rokoch 1942 – 1943 bol členom Štátnej rady Slovenskej republiky.[2]
V roku 1947 sa za svoje členstvo v Štátnej rade musel zodpovedať pred Národným súdom. Jeho prípad sa skončil oslobodzujúcim rozsudkom.[3]
Z hľadiska jeho literárnej tvorby je považovaný za predstaviteľ aromantizmu. Ako epigón štúrovskej balady vstúpil roku 1879 do slovenskej literatúry občiansky a vlastenecky motivovanými veršami v časopise Orol, neskôr ho ovplyvnila aj poézia P.O. Hviezdoslava. Zväčša išlo o veršované epické skladby plné patetizmu, rétoriky a verbalizmu, ktoré ideovo kotvili vo vlasteneckej poézii neskorého štúrovstva a do slovenského literárneho vývinu nezasiahli. Je autorom filozofického spisu Adaptio és emancipatio (1885). Venoval sa aj publicistike, zaoberal sa najmä pedagogickou problematikou.
Referencie
upraviťLiteratúra
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Kovalik-Ústiansky
Externé odkazy
upraviť- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Plné texty diel Ján Kovalika-Ústianskeho
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 88; pokrstený ako Joannes Kovalik