Wikipédia

Ján Kubiš

slovenský diplomat a politik
O českom účastníkovi protinacistického odboja pozri Jan Kubiš.

Ing. Ján Kubiš, Dr.h.c. (* 12. november 1952, Bratislava)[1] je slovenský diplomat a politik. V rokoch 2006 – 2009 pôsobil vo funkcii ministra zahraničných vecí vo vláde Roberta Fica. 19. augusta 2023 oznámil záujem kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2024 ako občiansky kandidát.[2]

Ján Kubiš
slovenský diplomat a politik
Ján Kubiš v roku 2006
Ján Kubiš v roku 2006
12. minister zahraničných vecí Slovenska
V úrade
4. júl 2006 – 26. január 2009
Predchodca Eduard Kukan Miroslav Lajčák Nástupca
3. Generálny tajomník OBSE
V úrade
1999 – 2005
Predchodca Giancarlo Aragona Marc Perrin de Brichambaut Nástupca
Bývalý stály predstaviteľ SR pri OSN a ostatných medzinárodných organizáciách v Ženeve
V úrade
1993 – 1994
Predchodca Funkcia vznikla Mária Krasnohorská Nástupca
Bývalý výkonný tajomník Hospodárskej komisie OSN pre Európu
V úrade
január 2009 – 2012
Predchodca Marek Belka Sven Alkalaj Nástupca
Biografické údaje
Narodenie12. november 1952 (71 rokov)
Bratislava, ČSR
Politická stranaNestrannik
Alma materMoskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov
Rodina
Manželka
Jaroslava Kubišová
Deti1
Odkazy
Ján Kubiš na kubisprezident.sk
Spolupracuj na CommonsJán Kubiš
(multimediálne súbory)

Život

upraviť

Kubiš sa narodil v Bratislave ako staršie z dvoch detí Jána Kubiša, pôvodom z Lučatína, a matky Žofie, pôvodom z Bardejova.[3] Má mladšiu sestru Evu. Navštevoval ZŠ Košická a následne absolvoval Gymnázium Jura Hronca.[3]

Vysokoškolské štúdium v rokoch 1971 – 1976 na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov ukončil s titulom inžinier v roku 1976. Počas štúdií v Moskve sa stal členom KSČ, členstvo ukončil po Nežnej revolúcii v roku 1989.[4] Od roku 1976 do 1992 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí ČSFR a v rokoch 1993 – 1994 pôsobil ako veľvyslanec a stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri OSN a iných medzinárodných organizáciách. Medzi rokmi 1994 – 1998 pôsobil ako riaditeľ Centra OBSE pre prevenciu konfliktov. V roku 1998 sa podieľal na vzniku Strany občianskeho porozumenia. V rokoch 1999 – 2005 bol generálnym tajomníkom OBSE a od roku 2005 pôsobil v Bruseli ako osobitný predstaviteľ EÚ pre strednú Áziu.

V rokoch 2006 – 2009 pôsobil ako nestraník vo funkcii ministra zahraničných vecí vo vláde Roberta Fica.[3] Počas ministrovania v rokoch 2007 – 2008 pôsobil ako predseda Rady ministrov Rady Európy, v rokoch 2006 – 2007 viedol ministerstvo v čase, keď Slovensko malo kreslo nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.[3] Z pozície odišiel v januári 2009, kedy bol vybraný na pozíciu výkonného tajomníka Hospodárskej komisie OSN pre Európu v Ženeve (EHK/UNECE), v hodnosti námestníka generálneho tajomníka OSN.[3][5]

Pôsobenie v štruktúrach OSN (2009 – 2021)

upraviť

Post výkonného tajomníka EHK Kubiš zastával v rokoch 2009 až 2012. Od januára 2012 bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Afganistan a šéfom Asistenčnej misie Spojených národov v Afganistane (UNAMA). V septembri 2014 Kubiša nahradil na čele misie Nicholas Haysom z Juhoafrickej republiky, ktorého do tejto funkcie vymenoval generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.[6] Na jar 2015 nastúpil ako osobitný predstaviteľ GT OSN do vedenia misie OSN v Iraku (UNAMI). V rámci pozície riešil humanitárnu a rozvojovú pomoc, konsolidáciu vnútropolitických pomerov a pomoc vláde v boji s Islamským štátom.[3]

V januári 2019 oznámil svoj záujem stať sa prezidentom Slovenska.[7] Nakoniec však nekandidoval. Bol od januára 2019 osobitým vyslancom OSN pre Libanon (UNSCOL).[3]

V januári 2021 ho generálny tajomník OSN António Guterres vymenoval za osobitného vyslanca OSN pre Líbyu (UNSMIL). Jeho predchodcom bol do marca 2020 Ghassan Salamé, zastupovala ho Stephanie Williams. Pôvodne mal funkciu zastávať bulharský diplomat Nikolaj Mladenov, ten však post odmietol.[8] V novembri 2021 Ján Kubiš oznámil svoju rezignáciu na post osobitného vyslanca OSN v Líbyi.[9] V decembri 2021 z profesionálnych a osobných dôvodov Kubiš ukončil prácu v OSN.[3]

Kariéra po roku 2021, kandidatúra za prezidenta

upraviť

V roku 2023 nastúpil ako odborný asistent na Právnickej fakulte Univerzite Komenského.[3]

19. augusta 2023 oznámil záujem kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2024 ako občiansky kandidát.[2] V decembri 2023 kritizoval vládnu snahu o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry v skrátenom legislatívnom konaní.[10] Viac než 22 tisíc podpisov pre svoju prezidentskú kandidatúru odovzdal na ministerstve vnútra 30. januára 2024.[11]

V prvom kole volieb získal 45 957 (2,04 %) platných hlasov a skončil na 6. mieste.[12]

Kariéra

upraviť
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky
  • 2006 – 2009: Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky
  • 2005 – 2006: Osobitný predstaviteľ Európskej únie pre Strednú Áziu
  • 1999 – 2005: Generálny tajomník OBSE
  • 1998 – 1999: Osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN pre Tadžikistan, vedúci Misie vojenských pozorovateľov OSN v Tadžikistane (UNMOT)
  • 1994 – 1998: Riaditeľ Centra OBSE pre prevenciu konfliktov
  • 1993 – 1994: Veľvyslanec – stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri OSN, GATT a ďalších medzinárodných organizáciách v Ženeve
  • 1994 zároveň hlavný vyjednávač Slovenska pre Pakt stability v Európe
Federálne ministerstvo zahraničných vecí bývalého Československa
  • 1991 – 1992: Generálny riaditeľ euro-atlantickej sekcie
  • 1992 zároveň predseda Výboru vysokých predstaviteľov Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE) počas československého predsedníctva KBSE a zároveň generálny riaditeľ
  • 1990 – 1991: Zástupca veľvyslanca a vedúci politického oddelenia veľvyslanectva ČSFR v Moskve, radca
  • 1989 – 1990: Veľvyslanectvo ČSFR v Moskve, prvý tajomník
  • 1985 – 1988: Vedúci oddelenia bezpečnosti a kontroly zbrojenia, odbor základných politických otázok
  • 1980 – 1985: Veľvyslanectvo ČSSR v Addis Abebe, atašé, neskôr tretí tajomník
  • 1976 – 1980: Odbor medzinárodných ekonomických organizácií, neskôr kancelária ministra zahraničných vecí

Vyznamenania

upraviť

Referencie

upraviť
  1. ↑ Ján Kubiš [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2023-10-15]. Dostupné online.
  2. ↑ a b TASR. J. Kubiš chce byť občianskym kandidátom na prezidenta SR. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-08-19. Dostupné online [cit. 2023-10-15].
  3. ↑ a b c d e f g h i Životopis [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2024-02-27]. Dostupné online.
  4. ↑ ŠTÚDIUM [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2024-02-27]. Dostupné online.
  5. ↑ SECRETARY-GENERAL APPOINTS JÁN KUBIŠ OF SLOVAKIA TO HEAD UNITED NATIONS ECONOMIC COMMISSION FOR EUROPE [online]. unece.org, [cit. 2024-02-27]. Dostupné online.
  6. ↑ F. Ružička na pôde BR OSN k Afganistanu a pôsobeniu Asistenčnej misie OSN [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, 2014-12-18. Dostupné online. Archivované 2015-09-24 z originálu.
  7. ↑ DEDINSKÝ, Matej; SLIZ, Martin. Poslanci môžu ukončiť Kubišov boj o palác. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-01-07. Dostupné online [cit. 2023-10-15].
  8. ↑ Slovenský diplomat Jána Kubiš sa stane osobitným vyslancom OSN pre Líbyu. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-01-16. Dostupné online [cit. 2023-10-15]. ISSN 1339-844X.
  9. ↑ TASR. Ján Kubiš odstúpil z funkcie osobitého vyslanca OSN pre Líbyu. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-11-23. Dostupné online [cit. 2023-10-15].
  10. ↑ MATIŠÁK, Andrej; MIHALKOVÁ, Henrieta. Kubiš: Za stôl s vládou som posadil aj Taliban. Na Slovensku by som to tiež zvládol. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-12-26. Dostupné online [cit. 2024-02-27]. ISSN 1336-197X.
  11. ↑ TASR. Kubiš aj Kotleba odovzdali podpisy na prezidentskú kandidatúru. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-01-30. Dostupné online [cit. 2024-02-27]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024. teraz.sk (Bratislava: TASR). Dostupné online [cit. 2024-03-30].
  13. ↑ TASR. Ján Kubiš sa stal novým osobitným koordinátorom OSN pre Libanon. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2019-01-09. Dostupné online [cit. 2023-10-15]. ISSN 1336-197X.
  14. ↑ tengrinews.kz. Казахстан наградил орденом главу миссии ООН в Афганистане [online]. tengrinews.kz, 2012-01-14, [cit. 2024-02-27]. Dostupné online.
  15. ↑ Anfragebeantwortung 10542/AB XXIV. GP [online]. parlament.gv.at, [cit. 2024-02-27]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Kubiš

Externé odkazy

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ján_Kubiš&oldid=7827737“