József Szentiványi

Jozef Szentiványi (maď. Szent-Iványi, József; * 15. november 1884, Liptovský Žiar – † 1. december 1941, Balatonfüred)[1] bol maďarský právnik, statkár, verejný činiteľ a jeden z najvýznamnejších politikov maďarskej menšiny v období medzivojnového Česko-Slovenska.

Jozef Szentiványi
József Szentiványi
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1920 – 1938
Poslanec Maďarského parlamentu
V úrade
1938/1939 – 1941
Biografické údaje
Narodenie15. november 1884
Liptovský Ján, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie2. december 1941 (57 rokov)
Balatonfüred, Maďarské kráľovstvo
Politická stranaMaďarská národná strana
Zjednotená maďarská strana
Profesiaroľník, statkár
Národnosťmaďarská
Vierovyznanieevanjelické

Životopis upraviť

Absolvoval štúdium gymnázia v Bratislave a v Kežmarku. Pokračoval štúdiom práva na univerzite v Budapešti. Po predčasnom ukončení štúdia začal hospodáriť na majetku v Behynciach (dnes časť Tornale).[2] Vzdelanie v oblasti poľnohospodárstva si dopĺňal štúdiom v Nemecku a iných západoeurópskych krajinách. Verejne činným bol už v období pred rokom 1918. Pôsobil vo vedení Gemersko-novohradského hospodárskeho spolku, masovej roľníckej organizácie, z ktorej sa neskôr vytvorila Krajinská maďarská maloroľnícka strana. Do jej čela sa postavil práve J. Szentiványi. Strana sa v roku 1922 premenovala na Krajinskú stranu maloroľníkov, poľnohospodárov a živnostníkov a v roku 1925 na Maďarskú národnú stranu. Po Krajinskej kresťansko-socialistickej strane išlo o druhú najvýznamnejšiu maďarskú politickú stranu, taktiež s negativistickým postojom k ČSR.[1]

V prvých parlamentných voľbách v roku 1920 bol Szentiványi spolu s Kolomanom Füssym zvolený za poslanca Národného zhromaždenia. Kandidovali v rámci formácie Maďarsko-nemecká kresťansko-socialistická strana, avšak v poslaneckej snemovni si vytvorili vlastný poslanecký klub.[3] Poslanecký mandát obhájil aj po parlamentných voľbách v roku 1925, kedy už Maďarská národná strana kandidovala spoločne s nemeckým Zväzom poľnohospodárov a Spišskou nemeckou stranou, ako aj po parlamentných voľbách v roku 1929 i 1935.[3][4][5] Po Viedenskej arbitráži v závere roku 1938 väčšine maďarských poslancov (vrátane Szentiványiho) mandát zanikol.[6] Ako zástupca novopripojených území však bol kooptovaný do maďarského parlamentu, v ktorom zotrval aj po parlamentných voľbách v roku 1939 až do svojej smrti v roku 1941.[2]

Referencie upraviť

  1. a b MAŤOVČÍK, Augustín. Slovenský biografický slovník: (od roku 833 do roku 1990). Martin : Matica slovenská, 1992. S. 205.
  2. a b HAEFFLER, István. Országgyűlési almanach 1884-1944. Budapešť : [s.n.], 1940. Dostupné online. S. 317. Archivované z originálu.
  3. a b Národní shromáždění republiky československé v prvém desítiletí,. Praha : [s.n.], 1928. Dostupné online. S. 1231-1232. Archivované z originálu.
  4. Poslanecká sněmovna v II. volebním období. Praha : [s.n.], 1926. Dostupné online. S. 155. Archivované z originálu.
  5. Národní shromáždění republiky Československé v druhém desítiletí (1928-1938). Praha : Predsednictvo poslanecké sněmovny a senátu, 1938. Dostupné online. S. 930. Archivované z originálu.
  6. Národné zhromaždenie 1935 - 1938: Register - menný [online]. nrsr.sk, [cit. 2024-01-13]. Dostupné online.