Julian Ursyn Niemcewicz

	Julian Ursyn Niemcewicz
	; poľský politik a spisovateľ
Narodenie	6. február 1758; Skoki, dnešné Bielorusko
Úmrtie	21. máj 1841 (83 rokov); Paríž, Francúzsko
Podpis
Odkazy
Commons	Julian Ursyn Niemcewicz
	Politický portál; Literárny portál; Biografický portál

Julian Ursyn Niemcewicz (* 6. február 1758, Skoki, Poľsko-litovské kráľovstvo – † 21. máj 1841, Paríž, Francúzsko) bol poľský politik a spisovateľ.

Život

Narodil sa do síce starobylej ale chudobnejšej šľachtickej rodiny v lokalite Skoki pri meste Brest (dnes Bielorusko). Od mladosti veľa cestoval po celej Európe a veľmi rýchlo sa stal jedným z popredných poľských politikov. Študoval na Rytierskej škole vo Varšave, ktorú založil kráľ Stanislav August Poniatowski a ktorá mala vychovávať nových vojenských dôstojníkov a štátnych úradníkov. Po ukončení vzdelávania na škole Niemcewicz vstúpil do služieb magnáta Adama Kazimierza Czartoryskeho. S ním a jeho rodinou navštívil Francúzsko, Anglicko a niektoré talianske územia. Niemcewicz sa v rokoch 1788 – 1792 zúčastnil Štvorročného (aj Veľkého alebo Reformného) snemu, ktorý mal priniesť krajine isté modernizačné reformy. Na sneme patril k tzv. Národnej strane (poľsky: Stronnictwo Patriotyczne; jeho členom bol aj A. K. Czartoryski) ktorá podporovala niektoré liberálne reformy, spísané napokon do Ústavy 3. mája (rok 1791). Niemcewicz patril k horlivým stúpencom reforiem, bol členom politického spolku (či skôr strany) s názvom Priatelia ústavy, ktorý presadzoval implementáciu ústavy do reálneho života (spolok či strana mala viac ako 200 členov na čele s kráľom, členmi strany boli vedúci činitelia snemu, ktorí sa zaslúžili o vytvorenie Ústavy 3. mája, ako napr. Hugo Kołłątaj, Ignacy Potocki, Tadeusz Mostowski alebo Michał Ossowski).

Proti zavedeniu ústavy do praxe však stála konzervatívna šľachta, ktorá sa združila v tzv. Targowickej konfederácie (názov podľa mesta, v ktorej vznikla). Konfederáti sa obrátili na ruskú cárovnú Katarínu II. so žiadosťou o intervenciu proti poslancom reformného snemu a ich stúpencom. S cieľom posilniť svoj vplyv v Poľsko-litovskom kráľovstve cárovná súhlasila s intervenciou a Targowická konfederácia s ruskou vojenskou pomocou po krátkej – len tri mesiace trvajúcej – vojne napokon dosiahla anulovanie ústavy (bola oficiálne zrušená v novembri 1793 na sneme v Grodne, poslanci ktorého prijali aj rozhodnutie o druhom delení územia Poľsko-litovského kráľovstva medzi Prusko a Rusko). Po porážke pokrokových síl vo vojne v roku 1792 sa Niemcewicz, spolu s ďalšími liberálnymi členmi snemu, emigroval do Saska.

Od roku 1792 žil v cudzine, hlavne vo Francúzsku a v Taliansku. V exile sa zoznámil s Kosciuszkom, ktorý ho menoval svojím pobočníkom. Spolu s ním tiež padol do ruského zajatia. Keď boli obaja cárom Pavlom I. prepustení, spolu s Kościuszkom odišiel do Británie a následne do USA. V rokoch 1798 – 1802 a 1804 – 1807 žil v Spojených štátoch amerických. V roku 1798 sa stal členom Americkej filozofickej spoločnosti v Philadelphii.

V USA sa Niemcewicz v roku 1800 oženil s bohatou americkou vdovou Susan Livingston Kean (1759 – 1833; pochádzala z bohatej rodiny Livingstonovcov zo štátu New York; jej manželom bol John Kean, delegát za Južnú Karolínu na Kontinentálnom Kongrese v rokoch 1785 – 1787). S manželkou sa Niemcewicz spoznal ako vychovávateľ jej syna Petra Keana (1788 – 1828).^[1]

Niemcewicz sa v októbri 1802 vrátil do Poľska, kde sa zdržal do jari 1804 (v októbri 1804 bol späť v USA). V roku 1807 sa vrátil späť do Poľska a stal sa senátorom a štátnym tajomníkom v obnovenom Varšavskom kniežatstve (1807 – 1813). Zúčastnil sa aj novembrového povstania v roku 1831, po ktorom opäť emigroval, tentokrát do Francúzska, kde v roku 1841 zomrel.

Literárna činnosť

Niemcewicz sa venoval tiež básnickej, prozaickej a dramatickej činnosti. Vydal napr. zbierku poviedkovo ladených veršovaných Bájok, cyklus "historických spevov", ospevujúcich dôležité postavy poľských dejín, radu historických drám (napr. Prometeusz, Powrót posla) a historické romány.

Dielo

Władysław pod Warną – tragédia 1788
Kazimierz Wielki – tragédia 1792
Powrót posła – politická komédia 1791
Fragment Biblii Targowickiej – politický paškvil
Na hersztów targowieckich – politický paškvil
Juljana Ursyna Niemcewicza, podróże historyczne po ziemiach polskich między rokiem 1811 a 1828 odbyte čítaj po pol.
Puławy – báseň v štyroch piesňach 1802-1804 (vyd. 1855)
Śpiewy historyczne – jedna z najpopulárnejších poľských knižiek 19. storočia
Cztery pory życia człowieka – báseň
Dzieje panowania Zygmunta III, króla polskiego, wielkiego księcia litewskiego, ruskiego, pruskiego, [...] dziedzicznego króla Szwedów, Gotów i Wandalów. čítaj po pol. v google books
preklady: Pukiel włosów ucięty Alexandra Popeho, diela Lewisa, Percyieho, Foscola, Jana Potockého.

Referencie

↑ RUSINOWA, I.: Pana Juliana przypadki życia..., Warszawa 1999, s. 50 – 51.

Literatúra

RUSINOWA, Izabella: Pana Juliana przypadki życia : Julian Ursyn Niemcewicz, 1797 – 1841. Warszawa : Wydawnictwo TRIO, 1999. 404 s. ISBN 83-85660-57-7

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Julian Ursyn Niemcewicz

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julian Ursyn Niemcewicz na českej Wikipédii.

[1] RUSINOWA, I.: Pana Juliana przypadki życia..., Warszawa 1999, s. 50 – 51.

[1]