Kričim (bulh. Кричим) je mesto[2][3][4][5] (od roku 1969),[2] ktoré sa nachádza v južnom Bulharsku v plovdivskej oblasti.[2][3][4][5] Je centrom a jediným osídleným miestom rovnomenného okresu.[3][2][5] Leží na rieke Văča.[2][3][4]

Kričim
Кричим
mesto
mesto pri pohľade zo severu z mostu cez rieku Văča
Vlajka
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Kričim
Nadmorská výška 230 m n. m.
Súradnice 42°02′33″S 24°27′53″V / 42,042607°S 24,464589°V / 42.042607; 24.464589
Rozloha 54,895 km² (5 490 ha)
Obyvateľstvo 8 129 (2022) [1]
Hustota 148,08 obyv./km²
PSČ 4220
Tel. predvoľba 03145
Poloha v Bulharsku
Poloha v Bulharsku
Wikimedia Commons: Krichim
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Geografia

upraviť

Kričim leží na severnom úpätí Západných Rodop, ktoré sú podcelkom pohoria Rodopy,[2][4] na hraniciach s Hornotráckou nížinou.[4] Na južnej hranici mesta sa dvíhajú svahy rodopských dielov Bataška planina a Černatica, samotné mesto sa nachádza v kotline Kričimsko pole, ktoré je z východu ohradené horským hrebeňom Vărchovărch, ktorý je najseverozápadnejším výbežkom rodopského dielu Černatica. Južne od mesta sa nachádzajú priehrady Kričim a Văča.[4] Cez mesto preteká rieka Văča.[2][3][4]

 
Rieka Văča v Kričime

Mesto sa nachádza v nadmorskej výške približne 230 m n. m.[2][3][4] a jeho rozloha je 54,895 km².[5]

Leží 30 kilometrov juhozápadne od oblastného centra, mesta Plovdiv.[4] Priama vzdušná vzdialenosť od hlavného mesta Sofia je 117,809 km.[5]

Klíma je prechodná, kontinentálna.[4]

Obyvateľstvo

upraviť

Vývoj počtu obyvateľov

upraviť
Rok Počet obyvateľov
1946 6 626[2]
2011 8 409[2][3]
2013 8 253[5]
2022 8 129[6]

Okolie mesta bolo osídlené už v období neolitu. Na mieste dnešného mesta vznikla prvá osada v priebehu stredoveku. Prvá zmienka o sídle pochádza z osmanských registrov z roku 1576, pričom sídlo je v nich zapísané pod názvom Kiričme (bulh. Киричме).[4]

V roku 1861 bola v Kričime založená prvá cirkevná škola (v priebehu stredoveku bolo vzdelávanie zabezpečované chrámovými školami pri monastieroch svätých Kozmu a Damiána a Narodenia Bohorodičky), pričom prvá školská budova bola následne postavená v roku 1864.[4] V roku 1876 bolo v priebehu potláčania aprílového povstania na miestnom cintoríne obesených niekoľko obyvateľov Kričimu.[3] V priebehu rusko-turecká osloboditeľskej vojny bol Kričim oslobodený 21. januára 1878 ruským oddielom plukovníka Maximova. Po oslobodení Bulharska ostal Kričim na základe Berlínského dohovoru na území Východnej Rumélie.[4] V roku 1879 bol v meste postavený pravoslávny Chrám svätých Kozmu a Damiána.[4][3] 6. septembra 1885 sa Kričim stal v dôsledku zjednotenia Bulharska súčasťou Bulharského kniežatstva.[4]

V roku 1909 bola v Kričime otvorená základná škola.[4] V roku 1912 bolo založené komunitné centrum Probuda.[4] V roku 1969 získal Kričim štatút mesta.[2]

Hospodárstvo

upraviť
 
Centrálna časť mesta Kričim zvrchu

Významné je poľnohospodárstvo, pričom dôležitými odvetviami sú pestovanie zeleniny, ovocinárstvo[4][2] a pestovanie viniča, ako aj chov hospodárskych zvierat.[2] Ďalšími dôležitými hospodárskymi odvetviami sú lesné hospodárstvo a ťažba dreva.[2]

Južne od mesta sa nachádzajú priehrady Kričim a Văča s kaskádou štyroch vodných elektrární.[2][4]

Z výrobného priemyslu je zastúpená výroba kovových súčiastok a výroba chladiacich vitrín.[2][4]

Potravinársky priemysel je zastúpený výrobou konzerv, ako aj výrobou prírodných ovocných džúsov a mrazeného ovocia.[2][4]

Zastúpený je aj odevný priemysel, výroba obuvi a výroba kozmetických prípravkov[2][4] a parfumov.[4]

Kultúrne pamiatky

upraviť
 
Pohľad na Chrám svätých Kozmu a Damiána v meste Kričim

Na území katastru mesta, v pohorí Rodopy, sa nachádza starobulharský skalný nápis[2][4][7] z obdobia vlády cára Ivana Asena II. Nápis má štatút pamiatky národného významu.[2][3][4]

Medzi ďalšie kultúrne pamiatky v Kričime a blízkom okolí patria napríklad:

Chránené územia

upraviť

Na okraji mesta sa začína územie prírodnej spravovanej rezervácie Izgorialoto giune.[8][2][4]

Turizmus

upraviť

Mesto je východiskovým bodom na mnohé miesta v okolitých častiach pohoria Rodopy,[3][2][4] predovšetkým do doliny rieky Văča.[2]

Kultúra

upraviť

V meste sa nachádza komunitné centrum Probuda, ktoré bolo založené v roku 1912 a knižnica.[4]

Infraštruktúra

upraviť

Doprava

upraviť

Železničná doprava je zabezpečená lokálnou zastávkou vlaku na trase Plovdiv – Peštera.[2][4]

Autobusovú dopravu predstavuje pravidelné autobusové spojenie Kričimu s mestami Plovdiv, Pazardžik, Stambolijski, Peštera, Bracigovo a Peruštica, ako aj s viacerými dedinami plovdivskej a pazardžickej oblasti.[9]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-09-2022_2.txt
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 298. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 97 – 101. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 6 – zna-kru. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104289. S. 2465 – 2466. (po bulharsky)
  5. a b c d e f Град Кричим [online]. bg.guide-bulgaria.com, [cit. 2023-06-12]. Dostupné online.
  6. grao.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
  7. Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  8. CONEV, Rosen. Zaštiteni teritorii i opazvane na biologičnoto raznoobrazie. Sofia : Universitetsko izdatelstvo „Sv. Kliment Ochridski“. 2020. 360 s. ISBN 9789540749235. S. 283 – 284. (po bulharsky)
  9. кричим експрес оод [online]. krichimekspres.com, [cit. 2023-06-12]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť