Kysucké drevárske závody

Kysucké drevárske závody, štátny podnik (do roku 1989 národný podnik, skrátene KDZ) bol drevársky podnik so sídlom v Krásne nad Kysucou. Existoval od roku 1986 do roku 1998, kedy zbankrotoval. Vznikol 1. januára 1986 odčlenením od národného podniku Drevina so sídlom v Turanoch, ku ktorému jeho prevádzky patrili od roku 1948. V rokoch 1960 – 1986 tvorili tieto prevádzky v rámci podniku Drevina závod Drevina Krásno nad Kysucou-Oščadnica. Bol to druhý najväčší zamestnávateľ v regióne (po TATRE Kopřivnice š. p. v Čadci) a najväčší drevársky zamestnávateľ na Strednom Slovensku. Areál závodu zaberá plochu takmer 130 ha.

Starý tehlový komín Podnikovej kotolne pred odstrelením v roku 2008

Dejiny podnikuUpraviť

Podnik bol založený ako obecná píla v roku 1895. Stála na ľavom brehu rieky Kysuca a pravom brehu rieky Bystrica. Jej časť sa nachádzala na mieste súčasného Rázcestia v Krásne nad Kysucou-Kalinove. Prvé roky patrila píla obci a zamestnávala pár desiatok ľudí z blízkeho okolia. Mala plochu cca 15 ha a 2 hospodárske budovy, kde sa spracúvalo vyťažené smrekové drevo z blízkych lesov. Podnik v rokoch 1932 – 1945 kúpil Teodor Ševec, miestny podnikateľ, ktorý začal s veľkou výstavbou nových a zároveň aj s prestavbou dvoch hospodárskych budov a začal spolupracovať i s oščadnickou pílou Pick.

Počas 2. svetovej vojny jeho podnik prekvital a zamestnával cez 150 ľudí. V roku 1942 závod premenoval na Holzexport a o rok neskôr založil dcérske spoločnosti Slovolit, Slovodom a Slovšport, ktorým v priebehu 3 ďalších rokov vybudoval vlastné hospodárske budovy. Všetky spoločnosti prepájala úzkorozchodná železnička, ktorá viedla z oščadnickej píly až na Oravu. S výrobou sa však začalo až po vojne, v roku 1946.

Teodor Ševec ako majiteľ viedol tieto prevádzky necelé dva roky. V roku 1948 sa stali súčasťou drevárskeho podniku Drevina, ktoré ich anektovali a začali v nich jednotnú výrobu. Na konci roku dali do prevádzky prvú kotolňu s komínom a vybudovali nové, väčšie výrobné haly. Riaditeľom krasňanského závodu sa stal Ing. Mikuláš Bíroš, ktorý závod riadil 38 rokov. Za jeho funkcie sa v roku 1951 vybudovala železničná vlečka zo závodu smerom do železničnej stanice v Krásne a v tom istom roku sa začalo s veľkou modernizáciou a výstavbou veľkého drevokombinátu. Tá bola ukončená v roku 1953, pričom sa otvorili nové výrobné haly a prvý internát pre zamestnancov pod podnikom.

V priebehu 60. rokoch nastáva najväčší rozmach podniku. Boli postavené mnohé budovy ako napr. Závodný klub s kuchyňou, internát (terajšia SOŠ Drevárska), a nové haly. V 2. polovici 60. rokov sa vedenie rozhodlo, že v Krásne nad Kysucou postavia sídlisko pre zamestnancov. V spolupráci s JRD Krásno nad Kysucou sa vybudovalo Sídlisko 1. Mája, kde sa postavilo v rokoch 1967 – 1970 7 bytových domov. V roku 1973 prišlo rozhodnutie postaviť sídlisko Struhy v blízkosti rieky Bystrice. To sa dobudovalo v priebehu 4 rokov.

V roku 1970 po výstavbe obecnej kotolne (dnešná Mestská Tepláreň) už Drevina nemusela použivať podnikovú kotolňu a tak sa prepojila podniková plynofikácia s obecnou kotolňou.

V roku 1980 prišlo rozhodnutie, že časť historického podniku teda časť Slovolitu, Slovodomu a Slovšportu sa bude asanovať z dôvodu výstavby preložky štátnej cesty Žilina – Ostrava. K asanácii došlo na začiatku roku 1982, pričom podnik stratil až 80 z celkovej rozlohy 230 ha. Rezervná výroba začala v iných halách alebo bola premiestnená do Turzovky alebo Kysuckého Nového Mesta. Na mieste časti podniku tak dnes leží rázcestie, pri ktorom vznikla veľká autobusová zastávka.

V roku 1986 sa Drevina po odkúpení premenovala na Kysucké drevárske závody š. p. Začlenili do nej drevárske závody v Krásne, Oščadnici, Kysuckom Novom Meste a v Turzovke. Sídlo KDZ bolo v Krásne nad Kysucou. V roku 1987 podnik vydáva podnikové noviny – Kysucký Drevár. Novým podnikovým riaditeľom sa stal Ing. Milan Lahuta.

V roku 1999 na mieste starých Kysuckých drevárskych závodov začalo pôsobiť Kysucké drevárske združenie Trade a.s.. Od roku 2000 tu začala pôsobiť drevárska spoločnosť z Bratislavy Forest Trade Company (FTC), ktorá zanikla v roku 2003. Areál teraz využivajú mnohé firmy, ktoré si odkúpili pozemky. V rokoch 2004 – 2008 prebiehala likvidácia niektorých budov podniku. Zbúral sa aj kotoľňový komín, ktorý slúžil viac ako 60 rokov.

SúčasnosťUpraviť

Na mieste bývalých Kysuckých drevárskych závodov v roku 1999 založili spoločnosť Kysucké drevárske združenie Trade a.s., ktorá odkúpila bývalý podnik a začala s výrobou. Zamestnávala 250 pracovníkov. V roku 2003 aj táto spoločnosť skrachovala. Na mieste bývalého Slovodomu a Slovolitu sa dnes nachádzajú firmy AIW s.r.o., ENZA s.r.o., KOMAD spol.s.r.o. a v areáli sa nachádza nová výrobná spoločnosť Promont, a.s.

Mnohé spoločnosti sa v areáli bývalého závodu snažia postaviť nové fabriky, napríklad švedska spoločnosť IKEA, ktorá tu chcela postaviť výrobnú halu na nábytok. Zámer sa nakoniec neuskutočnil.

Od roku 2015 sa areál postupne premieňa na priemyselný park, v ktorom pôsobia firmy v oblasti strojárstva a automobilového priemyslu.[1][2]

Zachované budovy z bývalého závoduUpraviť

Budovy zo Závodu Drevina n.p. v Krásne nad Kysucou majú dlhoročnú históriu. Mnohé sa totiž postavili v 40. a 50. rokoch 20. storočia, pri veľkej prestavbe a modernizácií podniku. Po ukončení rekonštrukcie a dobudovaní všetkých budov v 60. rokoch zamestnával závod už okolo 1 200 zamestnancov. Štát do rozvoja podniku investoval značné finančné prostriedky. Krásno nad Kysucou sa vďaka podniku stalo najpriemyselnejšou obcou nielen na Kysuciach, ale aj na Slovensku. V pláne bolo Drevinu rozšíriť ďalej na západ, aby bol priemyselný park ešte väčší a podnik zamestnal viac zamestnancov. Po páde socializmu tieto plány neboli naplnené. Drevina už ako KDZ vydržala 8 rokov, kým ju nepredal štát súkromným firmám. Tie začali asanáciu niekoľkých budov. Veľkú časť dodnes stojacich budov vlastní firma Swedwood a Promont. Bývalý Závodný klub spolu s kuchyňou vlastní Folklórny súbor Drevár. V budúcnosti sa počíta s odkupom ďalších pozemkov pre firmy, ktoré tu začnú prevádzku. V súčasnosti sú stále z menšej časti nevyužívané a mnohé budovy na nich chátrajú. Budovy, ktoré vlastnia súkromné firmy už modernizujú.

Existujúce budovyUpraviť

  • Závodný klub Dreviny, postavený v roku 1965 spolu s podnikovým bufetom a kuchyňou.
  • Agrožel – v súčasnosti sa tu nachádza predajňa náradí, záhradkárskych potrieb a pod. Budova bola postavená v roku 1953. V minulosti patrila už oddelenej Panelárni. Nachádzala sa tu prvá ubytovňa zamestnancov pre Krasňanskú a Bystrickú závodnú časť. Drevine patrila do roku 1960. Po oddelení sa sem premiestnilo vedenie Panelárne. (Ľudovo bola nazývaná „Drevinská Bytovka“).
  • Sklady – boli spolu so závodom postavené v roku 1944. Rekonštruované pri veľkej prestavbe Dreviny v rokoch 1951 – 1953.
  • Hlavná výrobná hala – vyrábali sa tu okná a balkónové dvere. Budova postavená v roku 1950.
  • Výrobná hala č. 2 – TU sa prevážal a nakladal vyrobený tovar Dreviny, do roku 1950 to bola hlavná výrobná hala. Budova postavená v roku 1945.
  • Nová Hlavná budova – budova, do ktorej sa presťahovalo vedenie podniku v roku 1956. Sídlil tu riaditeľ, účtovník a iné hlavné orgány podniku. V súčasnosti je budova prázdna a chátra.
  • Podnikový internát – slúžil na ubytovanie pre zamestnancov. Je to 4-podlažná budova postavená v 2. polovici 50. rokov 20. storočia. Ako internát slúžila do roku 1986, kým sa nestala hlavným pavilónom novej Strednej odbornej školy drevárskej. V roku 2010 budovu zateplili a zrekonštruovali.
  • Výrobná hala č. 3 – tu sa vyrábali okná, balkónové dvere, stavebno-stolárske a iné drevárske výrobky. Jediná výrobná hala neprepojená vlečkou. Budova bola postavená v roku 1946.
  • Výrobná hala v Oščadnici – hlavná súčasť Oščadnickej časti podniku, jedna z piatich výrobných hál. Vyrábali sa tu nielen drevárske výrobky ale aj sa tu spracovávalo drevo vyťažené v blízkom lese. Začína sa tu vlečka na žel. stanicu v Krásne nad Kysucou. Budova postavená v roku 1943.
  • Kaštieľ v Oščadnici – patril Drevine Krásno ako ubytovanie pre zamestnancov až do roku 1981, kedy sa sem presťahovala Kysucká galéria. Budova pravdepodobne postavená v roku 1940.

Zničené budovyUpraviť

  • Komín so spaľovňou – boli postavené spolu s výstavbou DREVINY v roku 1943 – 1945. Komín bol tehlový, spaľovňa slúžila aj ako podniková kotolňa. Komín aj spaľovňa boli zbúrané v roku 2008 v rámci výstavby výrobnej haly Promontu a.s.
  • Budova sklárne a Výrobná hala č. 4 – výrobná hala sa nachádzala južne od komína a spaľovne – rovnako ako v ostatných výrobných halách sa tu vyrábali okná, balkónové dvere a drevárske výrobky, okrem toho aj sklo na okná a pod. Budova postavená v roku 1946, zbúraná v roku 2006.

Železničná vlečka do Podniku FTCUpraviť

V roku 1949 sa po pričlenení ku Drevine Turany podnik rozhodol, že drevo nebude prepravovať na Oravu, ale aj do Žiliny, Čadce a do zahraničia. Vďaka tejto vlečke sa Drevina tak stala významným výrobcom nielen v Česko-Slovensku ale aj v iných socialistických štátoch. Odtiaľto premávali vlaky s drevom aj do prevádzkovej fabriky v Turanoch. S výstavbou sa začalo v apríli 1949, dokončená bola v roku 1951. Vlečka je od Píly v Oščadnici dlhá takmer 3,5 km. Vlaky sa na stanici v Krásne vymieňali s vozňami. Slávnostné otvorenie sa konalo v marci 1951. Vlečku otvoril Podnikový riaditeľ Ing. Mikuláš Bíroš. Vlaky po nej začali premávať od apríla 1951. S vlečkou bol vybudovaný aj nový most cez rieku Kysucu. Vlaky s drevom tu premávali až do krachu podniku v roku 2005.

Železničná vlečka začína na železničnej stanici v Krásne nad Kysucou (v Zákysučí). Vlak jazdil po prvej koľaji stanice, prešiel na koľaj č.4, kde vstúpil na koľaj vlečky. Vlečka smeruje popri Košicko-bohumínskej železnici do osady u Gavlasa a následne do DREVINY po moste cez rieku Kysucu (blízko je sútok Bystrice a Kysuce). Ďalej pokračuje po malom kopčeku okolo bývalej obecnej kotolne až k odbočke pri Panelárni, ktorá bola tiež v minulosti súčasť DREVINY. Koľaj vlečky vstupuje do hlavnej výrobnej haly závodu, kde sa dovezené drevo používalo na výrobu. Odtiaľ vlečka pokračuje do oščadnickej píly, kde končí.

ReferencieUpraviť

  1. Nový priemyselný park Krásno zamestná viac ako tisíc ľudí [online]. Bratislava : iSITA, 2015-02-24, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  2. Ti-Hanil sa bude sťahovať z Čadce do Krásna nad Kysucou [online]. mojekysuce.sk, 2019-05-21, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť

Súradnice: 49°24′11″S 18°50′18″V / 49,403091°S 18,838377°V / 49.403091; 18.838377