Magura (1 416,4 m n. m.)
Magura (1 416,4 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad obcou Liptovská Lúžna, približne 11 km južne od Ružomberka.[2])
| Magura | |
| vrch | |
 Magura v strednej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Ružomberok |
| Obec | Liptovská Štiavnica |
| Časť | Salatíny |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 416,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′33″S 19°19′54″V / 48,9757°S 19,3317°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v západnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Salatíny.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Ružomberok a na katastrálnom území obce Liptovská Štiavnica. Najbližším sídlom je južným smerom situovaná Liptovská Lúžna, juhozápadne leží Liptovská Osada a severným smerom sa nachádza Ružomberok, Ludrová a Liptovská Štiavnica. Južným úbočím vedie hranica Národného parku Nízke Tatry, do ktorého patrí vrcholová a severná časť hrebeňa.[2]
Opis
upraviťMagura je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie západným smerom zo Salatína (1 630 m n. m.) na Červenú Maguru (1 298 m n. m.). Severne susedí Vyšný Brankov (1 136 m n. m.), Bohúňovo (1 304 m n. m.) a Úplazy (1 428 m n. m.), východne Salatín a Klin (1 362 m n. m.), južne Tlstá (1 555 m n. m.), Veľká hoľa (1 640 m n. m.), Skalka (1 549 m n. m.), Košarisko (1 695 m n. m.) a Veľká Chochuľa (1 753 m n. m.) a západne Žiar (1 007 m n. m.), Červená Magura a Smrekovica (1 530 m n. m.).[4] Vrch patrí do povodia Váhu; južnú časť odvodňujú prítoky Lúžňanky do Revúcej, voda zo severných častí odteká Ludrovčankou do Váhu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník a vrch je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Salatín.[2]
Výhľady
upraviťVrchol Magury pokrýva lesný porast so skalnými bralami, umožňujúcimi obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je tak možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier a susednej Veľkej Fatry, pri priaznivých podmienkach tiež Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy, Malú Fatru a Štiavnické vrchy.[5]
Prístup
upraviťNa vrchol nevedie značený turistický chodník, no južným úbočím a hrebeňom na východe prechádza 
červeno značkovaná trasa z Liptovskej Lúžnej cez Ráztocké sedlo a Salatín do Ludrovej.[2]
Referencie
upraviť- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 36.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
- ↑ Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.