Ludrová

obec na Slovensku v okrese Ružomberok

Ludrová je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.

Ludrová
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Región Liptov
Vodný tok Ludrovčanka
Nadmorská výška 560 m n. m.
Súradnice 49°02′50″S 19°19′57″V / 49,0472°S 19,3326°V / 49.0472; 19.3326
Rozloha 5,34 km² (534 ha) [1]
Obyvateľstvo 981 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 183,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1376
Starosta Peter Slimák[3] (nezávislý)
PSČ 034 71
ŠÚJ 510823
EČV (do r. 2022) RK
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Ludrová 239
Telefón +421 44 4352189
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ludrová
Webová stránka: ludrova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Ludrová

Polohopis upraviť

Geografická poloha upraviť

Obec Ludrová sa nachádza v ústí Ludrovskej doliny približne 4 km východne od Ružomberka. Je situovaná v smere sever – juh. Obec je obklopená menšími masívmi Páncovej a Čerien, ktoré tvoria podhorie Nízkych Tatier. Obec je východiskom do Ludrovskej doliny, ktorá končí pod masívom Salatína, ktorý je najvyšším bodom oblasti a patri k najvyšším vrchom v okresu Ružomberok.

Obec Ludrová susedí s obcami Štiavnička, Liptovská Štiavnica a priamo s Ružomberkom (Bielym Potokom). Obec je obklopená mnohými poľami a políčkami, ktoré sa zarezávajú do okolitého terénu.

Prírodné podmienky upraviť

 
Prameň kyselky pri Ludrovej

Obec Ludrová sa nachádza oblasti podhorského vegetačného stupňa, čo výrazne ovplyvnilo zloženie flóry a fauny. V chotári obce sa vyskytujú ihličnaté lesy (najčastejšie smreky a borovice), ktoré sa miešajú s porastom brezy, buku. Okrem lesných porastov sa tu nachádzajú aj početné lúky, ktoré slúžia ako pasienky. Na nich sa hodne vyskytujú porasty krov ako šípka obyčajná a trnka obyčajná. Na poliach v okolí obce sa darí zemiakom a obilninám.

Fauna pozostáva zo živočíchov typických pre podhorské a horské pásmo. Okrem nízkej zvery ako líška obyčajná, plch obyčajný, veverica karolínska sa tu vyskytujú početné skupiny vysokej zvery. Najpočetnejšími zástupcami sú jeleň obyčajný a srna hôrna, ktoré sa zvyknú pásť na pasienkoch spolu s hospodárskymi zvieratmi (ovcami a kravami) na podhorských lúkach. Zo šeliem bol zaznamenaný výskyt medveďa hnedého a rysa ostrovida. Z vtáctva tu má hodné zastúpenie sýkorka obyčajná, trasochvost biely, vrabec domový a početné kŕdle vrán. Dravé vtáky sú zastúpené v podobe pustovky obyčajnej, myšiaka hôrneho, hodne sa vyskytujú aj sovy, najmä sova obyčajná, vzácne aj výr skalný.

Z geologického hľadiska sa obec nachádza v pásme vnútorných západných Karpát. Geologické podložie má kryštalické jadro. V okolí obce sa nachádza niekoľko prameňov kyseliek, ktoré poznáme pod názvom medokýš. Činnosť oxidu uhličitého v minulosti je zrejmá aj v podobe bohatých ložísk travertínu, najmä v oblastí Čerien.

Vodné toky upraviť

Cez obec Ludrová preteká potok Ludrovčanka, ktorý sa v niektorej literatúre spomína pod názvom Štiavnický potok alebo Štiavničanka. Potok má charakter horskej bystriny, ktorý pramnení v Ludrovskej doline, neďaleko lokality Javorie. V minulosti tento potok vymedzoval východnú hranicu chotáru Ružomberka. Jeho dĺžka je cca 10 km. Ústí do Váhu neďaleko ružomberskej celulózky.

Symboly obce upraviť

Návrh súčasného erbu obce rešpektuje skutočnosť, že vznikla spojením dvoch odlišne sa vyvíjajúcich celkov (Zemianska Ludrová a Villa Ludrová).

Erb tvorí v červenom poli po zelenej pažiti doľava kráčajúca strieborná hus so zlatým zobákom a nohami. Nad ňou sa vznáša strieborná heraldická ruža so zelenými lístkami a zlatým semenníkom sprava vodorovne prestrelená zlatým šípom.

Hus v kombinácii s heraldickou ružou nepoužíva žiadna iná obec na Slovensku.

Dejiny upraviť

Prvá priama prísomná zmienka o obci pochádza z 9. júla 1376, kedy sa spomína v ktorej kráľ Ľudovít I. nariaďuje platiť obyvateľom obcí ležiacich v chotári mesta Ružomberok miestnu daň. Prvá nepriama zmienka však pochádza z zo 14. novembra 1340 z listiny uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou, v ktorej udelil Ružomberku mestské výsady a ohraničil jeho chotár Štiavnickým potokom (Ludrovianka). Spomínaný potok bol aj hranicou medzi rozdelenou obcou. Na pravom brehu sa nachádzala obec Zemianska Ludrová, ktorá patrila zemianskemu rodu Tholtovcov, z ktorého pochádzal aj zakladateľ obce Rudolf (Rudlinus z Ludrovej a Štiavnice). Okrem iného sa spomínajú aj rody Rakovských a Štiavnických. Na ľavom brehu sa nachádza Villa Ludrová, ktorá bola na základe listiny uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou súčasťou Ružomberka ako jedna z jeho ulíc (spolu s Bielym Potokom, Vlkolíncom a Černovou). K zjednoteniu oboch obcí dochádza v auguste roku 1953.

Politika upraviť

Obecné zastupiteľstvo upraviť

Obecné zastupiteľstvo pozostáva zo 7 poslancov, z toho jeden je zástupca starostu. V obci pôsobí aj kontrolór. Obecný úrad v Ludrovej vydáva miestny občasník Ludrovský hlásnik.

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v časti Kút, dvojloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z poslednej tretiny 13. storočia.[4] Kostol sa nachádza v opevnenom areáli medzi poľami, mimo obce. Nakoľko ide o staré patrocínium a v objekte sú použité ešte románske a ranogotické architektonické prvky, mohol by sa datovať i do prvej polovice 13. storočia. Reštaurátorský prieskum pod vedením Ing. arch. Juraja Matáka zistil, že svätyňa bola postavená spolu so sakristiou. Táto sakrálna pamiatka reprezentuje tzv. kolonizačný typ kostola, čiže kostol s pravouhlým presbytériom, obdĺžnikovou loďou a sakristiou pristavanou k svätyni zo severnej strany. Najstaršie architektonické prvka kostola sa nachádzajú vo svätyni, štrbinové okno na východnej stene, južné okno s polkruhovým ukončením a jednoduché rebrá klenby s klinovým profilom. V prvej polovici 15. storočia bolo presbytérium a čiastočne aj exteriér doplnený o hodnotné nástenné maľby. Zobrazujú Christologický cyklus na 34 obrazoch. Ide o celkovo najrozsiahlejší dochovaný súbor s touto tématikou na Slovensku. Nachádza sa ta napríklad neobvyklý výjav Obesenie Judáša.[5] Prestavba kostola bola realizovaná v druhej polovici 15. storočia, kedy bola postavená južná bočná loď a veža kostola na západnej strane. Pôvodný západný vstup zamurovali a ako nový hlavný vstup do kostola slúžil neskorogotický sedlový portál. V rokoch 1617-1679 bol kostol evanjelický. Veža bola zvýšená vďaka renesančnej úprave v 17. storočí, čo dosvedčuje i sgrafito na jej nárožiach. Z tohto obdobia pochádza aj obranný múr, ktorý bol v 19. storočí zastrešený šindľovou strieškou. Vstupná brána je postavená v klasicistickom štýle. Na kovanej bráne sa nachádzajú iniciály donátorov Mórica a Petronely Rakovských. Stavba má hladké fasády, veža je ukončená šindľovým ihlancom. Kostol je dnes súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku.
  • Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová klasicistická stavba so segentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z toku 1825.[6] Kostol má segmentovo ukončené okná. Priečelie je členené lizénami a oknami s dekoratívnymi šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.

Pravidelné podujatia upraviť

V Ludrovej sa pravidelne koná:

  • Memoriál Viktora Močáryho,
  • Gazdovská veselica - ľudová zábava v krojoch,
  • Mitrove dni - jarmoky a zábava,
  • Trojkráľový výstup na vrch Ostrô.

Hospodárstvo upraviť

Dôležité firmy upraviť

  • Travertín s.r.o.

Šport upraviť

  • Obecný športový klub Ludrová (OŠK Ludrová)

Osobnosti obce upraviť

Rodáci upraviť

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Ludrová-Kút [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Zdroj upraviť

  • B. MOČÁRY A KOL., Ludrová, Obecný úrad Ludrová; Ružomberok, 2002

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ludrová

Externé odkazy upraviť