Martin Višňovský (* 21. september 1978, Prešov) je slovenský hudobník, basgitarista a spevák, organizátor podujatí, zakladateľ klubu Stromoradie, známy predovšetkým vďaka pôsobeniu v alternatívno-rockovej skupine Chiki liki tu-a.

Martin Višňovský
Základné informácie
Popis umelca slovenský spevák, basgitarista, hudobník, autor skladieb, textár, organizátor podujatí
Narodenie 21. september 1978 (46 rokov)
Prešov, Česko-Slovensko
Žáner alternatívny rock, experimentálny rock
Hrá na nástrojoch spev, basgitara
Roky pôsob. 1995 – súčasnosť
Vydavateľstvá Sony BMG, Agentúra Pohoda, Primitives Records, Millenium Records, Panorama media
Súvisiace
články
Chiki liki tu-a, Festival zlej hudby
Webstránka Chiki liki tu-a

V hudbe je príznačný svojim špecifickým vokálom a kreatívnym prístupom v hre na basgitaru. Je známy aj vďaka vtipným, a v rannej tvorbe melancholickým textom, tematicky a spoločensky zasadeným do prostredia mesta Prešov a okolia, ktoré mu poskytuje prirodzenú inšpiráciu. Zároveň sa venuje manažmentu kapely. Martin Višňovský sa podieľa aj na prešovskom hudobnom živote spoluorganizovaním koncertov (Apocalyptica, Randy Brecker, Pražský výběr, Jiří Schmitzer, Bez ladu a skladu, Buty, Mňága a Žďorp) a hudobných podujatí a festivalov (Za slobodu prejavu, East side festival, Dni mesta Prešov, Koncert pre Jána a Martinu).  V rokoch 2002 – 2007 bol členom Akadémie slovenskej populárnej hudby, 2009 – 2011 výkonným riaditeľom Rádia Prešov, 2012 – 2018 riaditeľ Panorama media. V roku 2018 založil s Petrom Šimom hudobný klub Stromoradie, kde je dramaturgom programu. Je bratom bubeníka Tomáša Višňovského (Chiki liki tu-a) a saxofonistu a basgitaristu Jána Višňovského (Ali ibn Rachid).

Životopis

upraviť

Martin sa narodil v Prešove ako v poradí štvrté z piatich detí. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Prešove, kde so spolužiakom Petrom Šimom založili v roku 1995 kapelu Chiki liki tu-a. V mladosti sa venoval aj basketbalu, kapitánom prešovských basketbalistov bol v rokoch 1990 – 1996. Tri semestre navštevoval Fakultu manažmentu Prešovskej univerzity, ktorú zanechal kvôli koncertovaniu s kapelou.

Kariéra

upraviť

Od roku je 1995 zakladajúcim členom, basgitaristom, spevákom, textárom a manažérom Chiki liki tu-a v jednej osobe. S kapelou odohral cez 1400 koncertov v 15-tich krajinách Európy. Nevynechali kluby v mestách Paríž, Bordeaux, Londýn, Dublin, Belfast, Budapešť, Berlín, Drážďany, Skopje, Ľubľana, Praha, Varšava, Krakov, Bratislava, Viedeň ako aj vystúpenia na festivaloch Sziget, Trutnov Open Air, Pohoda, Rock for People, Colours of Ostrava, Schengen fest, Taksirat, Grape. Vydali šesť radových albumov a získali niekoľko ocenení. Nezatváraj Milan dvere (1998), Budeš musel vlasy na blond prefarbil (2000), Choďte sa hrať pred vlastný vchod (2003), Dvojkilometrový jeleň (2005), Slzy tvý mámy, Šedivý a spol. (2015), 3 x 4 =13 (2016) a Venované pamiatke budúcich zosnulých (2021). Album Slzy tvý mámy, Šedivý a spol. získal cenu poslucháčov Rádia_FM Album roka 2015 Radio_Head Awards. Album Venované pamiatke budúcich zosnulých bol vyhlásený za najlepší album roka 2021 Radio_Head_Awards.

Zorganizované podujatia

upraviť

Koncerty

upraviť

Apocalyptica, Haydamaky, Sabot, Másfél, The Plastic People of the Universe, Persiana JonesZdob shi Zdub, Bez ladu a skladu, Laura a její tygři, Vypsaná fixa, Nagual, Myster Möbius, Ali ibn Rachid.

Festivaly

upraviť

Za slobodu prejavu, East side festival, Vrbovské vetry, Koncert pre Jána a Martinu.

Dni mesta Prešov

upraviť

Pražský Výběr II., Vidiek, Hex, Komajota, Billy Barman, Polemic, Srečna mladinaKorai Öröm, Deti Picasso, Katarína Knechtová, Horkýže Slíže, Mango Molas, Cathy Davey, Squartet.

Stromoradie

upraviť

Chiki liki tu-a, Abusus, Kniha Jobusova, Komajota, Raptor Koch, Vojdi, Sto múch, Para, Gladiátor, Pete Biggin, Eugen Botos, Darkness Positive, Fúzy Múzy, Slobodná Európa, Edo Klena a Klenoty, Emilio Pinchi, Korai Trancemission, Akustika, Koneskhan, Saténové ruky, O.B.D., Mindspy, Jana Uriel Kratochvílová, Jirka Hrubeš, AMC trio, ĽH Stana Baláža, Says, Luvver, Barokový koncert Toník Horkel, Le Singe Blanc, Don Vito, Hrana, Davová psychóza, N3O, Zuzana Mikulcová, Peter Lipa, Natural, Norman Beaker Trio, Juraj Griglák, Johan Svensson, Juraj Burian, Pavel Morochovič trio, Mloci, Walter Schnitzelsson, Veronika Rabada, VBPS, Korben Dallas, Jiří Schmitzer, Hoten Toten, Družina, Mňága a Žďorp, Hrdza, Fermáta, Randy Brecker, Castaway, Úzka krajina, Hurragun, Strana Východná, Karavana, HPdB, Otras, Medial Banana, Papyllon, IMT Smile, Mala Lata, Gregos, Trilobeat, Viki Olejárová, Michal Pavlíček, Karpatské Chrbáty, Gloom, Elevenhill, Altar Quintet.

Profesné míľniky

upraviť
  • 1995 – zakladajúci člen kapely Chiki liki tu-a
  • 1998 – 2000 zakladateľ festivalu Za slobodu prejavu
  • 2001 – 2004 zakladateľ festivalu East side music festival
  • 2001 – 2011 zakladateľ festivalu Zlej hudby
  • 2002 – 2007 člen Akadémie slovenskej populárnej hudby
  • 2007  - spoluzakladateľ festivalu Vrbovské Vetry
  • 2008 – 2011 spoludramaturg Dni mesta Prešov
  • 2009 – 2011 výkonný riaditeľ Rádia Prešov
  • 2012 – 2013 zástupca mesta Prešov v rámci projektu Pentapolitana EHMK 2013
  • 2012 – 2018 riaditeľ Panorama media
  • 2016 – 2019 spoludramaturg Dni mesta Prešov
  • 2017 -  predseda Fragokoncert o.z.
  • 2017 -  člen hudobného projektu Bolo nás jedenásť (Lasica, Filip, Satinský)
  • 2018 -  spoluorganizátor koncertu pre Jána a Martinu
  • 2018 -  spoluzakladateľ klubu Stromoradie
  • 2020 -  zakladajúci člen Asociácie hudobných klubov Slovenska
  • 2020 -  člen Hudobnej únie Slovenska

Chiki liki tu-a

upraviť

Diskografia

upraviť
Štúdiové albumy
Single, kompilácie, kooperácie
DVD
  • Vrbovskí Víťazi (2007) – DVD, V2P2 records
  • 25 rokoch Mlokoch (2010) – DVD, Mloci
Film
  • Vrbovský veter (2014) réžia Miro Remo
  • Bars dobrý film (2017) réžia  Ján Stračina
Divadlo
Publikácie
  • Slovenské hudobné alternatívy (2006) Július Fujak
  • CHVM – Cesta o boľševika k nezávislosti (2010) Ľuboš Dzúrik
  • Miesto (2018) Michal Malicher, Peter Putz
  • Hermovo ucho a Postmuart (2020) Július Fujak
  • Színpadon a Korai Öröm (2020) Járó György
Videoklipy
  • Gdoja (1997)  
  • Lala (2000)  
  • Malicherná záležitosť (2000)
  • Laska moja de si (2004)
  • Ďakujem (2004)
  • Monte Carlo (2004)
  • Doktori v Prahe a daktorí v Kladne (2005)
  • Americká pesnička (2007)
  • Letaky (2012)
  • Chceme hrať hudbu (2013)
  • Prezident (2014)
  • Milenka (2015)
  • DPH (2015)
  • Kristína (2016)
  • Kuca paca (2016)

Ceny a nominácie

upraviť
  • Aurel 2004 – nominácia objav roka a obal roka
  • Zlatý gunár 2004 – nominácia akadémie humoru za hudbu
  • Musicbox TV 2005 – 2. najhranejšia slovenská kapela
  • Zlatý gunár 2005 – cena akadémie humoru za hudbu
  • Aurel 2005 – nominácia na video roka „Laska moja de si“
  • Aurel 2006 – nominácia alternatívny album roka – Dvojkilometrový jeleň
  • Cena primátora mesta Prešov 2013 za prínos v oblasti hudby
  • Cena Vrbovských vetrov 2016 za prínos v oblasti hudby
  • Radio_Head Awards 2016 – album roka 2015 – Slzy tvý mámy, Šedivý a spol.
  • Radio_Head Awards 2016 – nominácia skladba roka 2015 – „DPH“
  • Radio_Head Awards 2017 – nominácia album roka 2016 – 3x4=13

Externé odkazy

upraviť