Martina Lubyová

slovenská akademička a politička

JUDr. Mgr. Martina Lubyová, PhD. (* 12. máj 1967, Bratislava)[2][3] je slovenská akademička. Od 13. septembra 2017 do 21. marca 2020 bola ministerkou školstva, nominantka strany SNS, od novembra 2019 členka strany.[1] Predtým bola zástupkyňou riaditeľky Centra spoločenských a psychologických vied SAV.[4][5] Odborne sa zaoberá trhom práce, migráciou, integráciou a celoživotným vzdelávaním.[6]

Martina Lubyová
Martina Lubyová
19. Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
V úrade
13. septembra 2017 – 21. marca 2020
PrezidentAndrej Kiska
Zuzana Čaputová
PremiérRobert Fico
Peter Pellegrini
Predchodca Peter Plavčan Branislav Gröhling Nástupca
Biografické údaje
Narodenie12. máj 1967 (53 rokov)
Bratislava, ČSSR (dnes Slovensko)
Politická stranaSNS (od 2019)[1]
Alma materMatematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (Mgr.)
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (JUDr.)
Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave (PhD.)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMartina Lubyová
(multimediálne súbory)

Pred funkciou ministerkyUpraviť

Magisterské štúdium biofyziky absolvovala v roku 1991 na vtedajšej Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského.[7] Titul doktora práv získala v roku 1999 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.[7] Doktorát zo štatistiky získala v tom istom roku na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave.[7] Druhý doktorát z ekonómie získala v roku 2002 na State University of New York a Centre for Graduate Education – Economics Institute v Prahe[6] (Popritom pracovala ako Vedecko-výskumná pracovníčka Prognostického ústavu SAV Bratislava, 1995 – 2000 a právna poradkyňa 1999 – 2000 Ministerstva financií SR).[8]

Od roku 2000 do roku 2010 pracovala pre Medzinárodnú organizácia práce (International Labour Organization – ILO) väčšinou s pôsobiskom v Moskve.[8]

Od roku 2010 pracovala a od roku 2013 riadila Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied.[4][9] Ten bol spolu s Ústavom experimentálnej psychológie a Spoločenskovedným ústavom k 1. októbru 2015 začlenený do novovzniknutého Centra spoločenských a psychologických vied SAV.[10] Vyučovala štatistiku a sociálnu štatistiku na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave.[7] Od júna 2017[4] bola tiež členkou Predsedníctva SAV.[11][4]

Ministerka školstvaUpraviť

Lubyová bola 11. septembra 2017 predstavená ako nominantka SNS do funkcie ministerky školstva.[12][4][5] Predseda strany Andrej Danko k menovaniu Lubyovej povedal: „Snažil som sa nájsť človeka, ktorý dokáže skĺbiť aj tretí sektor, aj názory opozície, aj tejto vládnej koalície, pretože beriem ministerstvo ako určitú zodpovednosť k ľudom a k tejto spoločnosti.[12]

Pri vymenovaní do úradu 13. septembra 2017 poznamenala, že chce pokračovať v reformnom programe Učiace sa Slovensko a v riešení eurofondov.[13] Dňa 19. septembra 2017 zrušila kritizovanú výzvu na podporu dlhodobého výskumu a uviedla, že nová transparentná výzva bude vyhlásená v čo najkratšom čase.[14]

V januári 2019 sa objavili nové pochybnosti o transparentnosti prerozdeľovania financií na vedu a výskum. Viaceré z firiem nikdy nepôsobili vo vede a výskume, neboli zapísané v registri partnerov verejného sektora alebo boli blízke SNS.[15][16] Pri hodnotení projektov došlo najmenej v jednom z prípadov k neoprávnenému zasahovaniu do hodnotenia na ministerstve. Ministerka pre to odvolala generálneho riaditeľa sekcie vedy a techniky.[17]

V kauze rigoróznej práce Andreja Danka Lubyová uviedla, že prácu Andreja Danka nemožno posudzovať cez dnešný antiplagiátorský softvér.[18] „Po dvadsiatich rokoch vás nemôžu sekírovať za to, že ste niekde nedali úvodzovky,“ povedala Lubyová.[19]

Lubyová materiál (návrh na verejnú diskusiu) Učiace sa Slovensko (s podtitulom Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania)[20] sľubovala predložiť do parlamentu v septembri 2017. Už vtedy ho označila za autorský s tým, že ona sa ho "pokúsi pretaviť do Národného programu výchovy a vzdelávania".[21] V októbri 2017 označila materiál za nepoužiteľný.[22] Potom v máji 2018 oznámila vlastný návrh ako dokument, ktorý "bude vychádzať nielen z Učiaceho sa Slovenska, ale aj z programového vyhlásenia vlády a Správy o stave školstva, ktorá bola vypracovaná počas funkčného obdobia ministra školstva Dušana Čaploviča".[23]

Vláda Petra Pellegriniho, vrátane Martiny Lubyovej, podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu .[24]

KritikaUpraviť

Kritizovaná bola zo strany učiteľov základných a stredných škôl za zásadné zmeny v zákone o pedagogických zamestnancoch, ktoré Ministerstvo školstva nepredložilo na medzirezortné pripomienkové konanie.[25]

Nezúčastnila sa rokovania vlády 11. marca 2020, ktoré riešilo, ako zabrániť šíreniu koronavírusu. Na tomto rokovaní vlády boli prítomní všetci ministri, s výnimkou práve Lubyovej. Tá za seba poslala len štátnu tajomníčku Oľgu Nachtmannovú. Viaceré opatrenia, ktoré by mali zamedziť šíreniu koronavírusu, sa týkali práve školstva (zavretie všetkých škôl na minimálne 14 dní).[26]

InéUpraviť

Je dcérou fyzika Štefana Lubyho[27], bývalého predsedu Slovenskej akadémie vied (1995 – 2009).

ReferencieUpraviť

  1. a b Ministerka školstva Martina Lubyová podľa Danka požiadala o vstup do SNS a bola prijatá. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-11-19. Dostupné online [cit. 2019-11-19]. ISSN 1339-844X.
  2. Prezident Kiska vymenoval novú ministerku školstva. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-09-13. Dostupné online [cit. 2017-10-15].
  3. Martina Lubyová. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2019-09-17]. ISSN 1335-4418.
  4. a b c d e FOLENTOVÁ, Veronika. Aká bude nová ministerka školstva? Bystrá, racionálna, lepšia ako Plavčan, hovoria kolegovia zo SAV [online]. N Press, 2017-09-11, [cit. 2017-09-11]. Dostupné online.
  5. a b Novou ministerkou školstva bude Martina Lubyová, potvrdil to predseda SNS [online]. News and Media Holding, 2017-09-11, [cit. 2017-09-11]. Dostupné online.
  6. a b ProCeSI / Náš tím / Martina Lubyová [online]. Prognostický ústav SAV, [cit. 2017-09-11]. Dostupné online.
  7. a b c d JUDr. Mgr. Martina Lubyová, PhD. [online]. Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, [cit. 2017-09-11]. Dostupné online.
  8. a b Martina Lubyová a Ladislav Brimich riaditeľmi ústavov [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 2013-01-31, [cit. 2020-03-16]. Dostupné online.
  9. Vedenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR [online]. www.minedu.sk, [cit. 2017-09-22]. Dostupné online.
  10. Profil [online]. www.prog.sav.sk, [cit. 2017-09-12]. Dostupné online.
  11. Členka P SAV [online]. SAV, [cit. 2017-09-11]. Dostupné online.
  12. a b VIDEO: Novou ministerkou školstva bude M. Lubyová zo SAV [online]. TASR, 2017-09-11, rev. 2017-09-11, [cit. 2017-09-11]. Dostupné online.
  13. Minúta po minúte [online]. N Press, 2017-09-13, [cit. 2017-09-13]. Dostupné online.
  14. Ministerka Lubyová zrušila výzvu na podporu dlhodobého výskumu. Pravda.sk, 2017-09-19. Dostupné online [cit. 2017-09-22].
  15. NEJEDLÝ, Tomáš; TASR. Déjà vu s peniazmi na vedu. Po Plavčanovi financuje neznáme firmy aj Lubyová. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2019-01-03. Dostupné online [cit. 2019-05-03]. ISSN 1336-2674.
  16. KAPITÁN, Peter. Dotácie nezvládli. Časť peňazí od Lubyovej išla firmám protizákonne. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-01-03. Dostupné online [cit. 2019-05-03]. ISSN 1335-4418.
  17. KAPITÁN, Peter. Lubyová odvolala šéfa sekcie, podozrenia pri dotáciách zostávajú. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-02-04. Dostupné online [cit. 2019-05-03]. ISSN 1335-4418.
  18. BENEDIKOVIČOVÁ, Mária; PRUŠOVÁ, Veronika; VRAŽDA, Daniel. Danko zakázal zverejniť svoju prácu minulý týždeň v piatok, až po otázkach na jeho titul JUDr.. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-09-26. Dostupné online [cit. 2020-03-16]. ISSN 1339-844X.
  19. BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Prodekan Slobodník z UK: Z úcty k pravde sme sa museli ozvať. Dankova obrana neobstojí [online]. Denník N, 2019-01-17, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  20. BURJAN, Vladimír; FTÁČNIK, Milan; JURÁŠ, Ivan; VANTUCH, Juraj; VIŠŇOVSKÝ, Emil; VOZÁR, Libor. Učiace sa Slovensko : Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania [online]. Bratislava : Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, 2017, [cit. 2020-03-16]. Dostupné online.
  21. SITA. Lubyová predloží v parlamente reformu Učiace sa Slovensko. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-09-27. Dostupné online [cit. 2020-01-19]. ISSN 1335-4418.
  22. TASR. Reforma školstva je momentálne nepoužiteľná. Lubyovej v nej chýbajú ciele. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-10-13. Dostupné online [cit. 2020-01-19]. ISSN 1335-4418.
  23. ŠTEFÚNOVÁ, Ivana. Bublina spľasla, hovoria o reforme učitelia. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-05-25. Dostupné online [cit. 2020-01-19]. ISSN 1336-197X.
  24. Pravda. Pellegriniho vláda končí, podala demisiu. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2020-03-20. Dostupné online [cit. 2020-03-21]. ISSN 1336-197X.
  25. NEJEDLÝ, Tomáš. Učiteľské združenia žiadajú stiahnuť Lubyovej zákon o pedagogických zamestnancoch. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2019-03-04. Dostupné online [cit. 2019-05-03]. ISSN 1336-2674.
  26. BARIAK, Ladislav. Lubyová neprišla na vládu, premiér sa jej nevedel dovolať. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-03-11. Dostupné online [cit. 2020-03-17].
  27. Denník N. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-09-11. Dostupné online [cit. 2017-12-27]. ISSN 1339-844X.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť