Otvoriť hlavné menu
Sídlo Medzinárodného menového fondu vo Washingtone
Demonštrácie 18. marca 2005 vo Washingtone

Medzinárodný menový fond (MMF, angl. International Monetary Fund (IMF)) je medzinárodná organizácia zodpovedná za globálny finančný systém a výpomoc jej členom na udržanie finančnej rovnováhy. Cieľom je podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu a uľahčovať rozmach a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu, rovnako aj podporovať stabilitu výmenných kurzov.

Obsah

HistóriaUpraviť

Medzinárodný menový fond bol založený 45 krajinami vrátane bývalého Česko-Slovenska na medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala v júli 1944 v Bretton-Woods, New Hampshire, USA. Zmluva o MMF vstúpila do platnosti 27. decembra 1945, keď 29 krajín podpísalo články dohody a odvtedy sa viackrát menila. Fond začal svoju činnosť v máji 1946.[1] Počet členov rokmi rástol až na súčasný stav 187 členov (Október 2011).

OrgányUpraviť

Zbor guvernérovUpraviť

Zbor guvernérov (Board of Governors) je najvyšší riadiaci orgán MMF, do ktorého všetky členské krajiny vymenúvajú guvernéra a jeho alternáta. Rada guvernérov, ktorej členmi sú ministri financií alebo guvernéri centrálnych bánk, prijíma zásadné rozhodnutia o činnosti Fondu. Schádza sa obvykle dvakrát ročne (na výročných zasadaniach MMF a Svetovej banky).

Menový a finančný výborUpraviť

Medzinárodný menový a finančný výbor (International Monetary and Financial Committee – IMFC) sa schádza dvakrát ročne, aby posúdil kľúčové problémy týkajúce sa medzinárodného menového systému.

Výkonná radaUpraviť

Výkonná rada (Executive Board) má 24 výkonných riaditeľov menovaných alebo volených členskými štátmi. Každú z piatich krajín s najväčším počtom hlasov (USA, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo) ako aj Čínu, Rusko a Saudskú Arábiu zastupuje jeden výkonný riaditeľ. Ďalších šestnásť výkonných riaditeľov zastupuje jednotlivé skupiny krajín.

Generálny riaditeľUpraviť

Generálny riaditeľ (angl. Managing Director), ktorého volia členovia výkonnej rady spomedzi seba, je jej predsedom a zároveň najvyšším riadiacim pracovníkom v organizačnej štruktúre Medzinárodného menového fondu. Je volený na päťročné obdobie a môže byť zvolený niekoľkokrát za sebou. Podľa nepísaného pravidla je generálny riaditeľ Medzinárodného menového fondu Európan a riaditeľ Svetovej banky občan USA.

Generálni riaditelia Medzinárodného menového fondu[2]
máj 1946 – 6. máj 1951 Camille Gutt Belgicko
august 1951 – október 1956 Ivar Rooth Švédsko
december 1956 – 5. máj 1963 Per Jacobsson Švédsko
1. september 1963 – 1. september 1973 Pierre-Paul Schweitzer Francúzsko
1. september 1973 – 17. jún 1978 Johannes Witteveen Holandsko
17. jún 1978 – 16. január 1987 Jacques de Larosière Francúzsko
16. január – 14. február 2000 Michel Camdessus Francúzsko
1. máj 2000 – 4. marec 2004 Horst Köhler Nemecko
4. marec 2004 – 4. máj 2004 Anne Krueger USA (prechodné obdobie)
4. máj 2004 – 1. november 2007 Rodrigo Rato Španielsko
1. november 2007 – 18. máj 2011 Dominique Strauss-Kahn Francúzsko
19. máj 2011 – 5. júl 2011 John Lipsky USA (prechodné obdobie)
5. júl 2011 – súčasnosť Christine Lagardová Francúzsko

PracovníciUpraviť

V MMF pracuje približne 2690 pracovníkov zo 141 členských krajín.

Zvláštne práva čerpania (SDR)Upraviť

V roku 1969 Medzinárodný menový fond zaviedol medzinárodnú rezervnú menu SDR (skratka zo Special Drawing Rights, v slovenčine sa používa označenie Zvláštne práva čerpania), ktorá slúži na doplnenie existujúcich rezervných mien. Hodnota tejto meny je určená na základe hodnoty niektorých kľúčových národných mien: americký dolár, jen, britská libra a euro – krajín najviac zapojených do medzinárodného obchodného systému. Kód tejto meny, používanej napríklad aj vo vnútri MMF na vedenie účtovníctva, je podľa normy ISO 4217 skratka XDR.[3]

ČlenstvoUpraviť

Medzinárodný menový fond má teraz 185 členov (Október 2007). Každý člen platí členskú kvótu v národnej mene (75%) a v konvertibilnej mene alebo v SDR (25%). Výška kvóty sa prehodnocuje každých 5 rokov a závisí od celkového ekonomického stavu krajiny. Podľa kvóty sa členom prideľujú hlasovacie práva. Zmeny vo výške kvóty, vystúpenie člena z MMF a iné dôležité zmeny musia byť odsúhlasené 85% hlasov. Na významné rozhodnutia je potrebných 70% hlasov a na bežné rozhodnutia 50% hlasov. Rozhodnutia vyžadujúce 85% hlasov môžu vetovať USA so 17,84% hlasov alebo skupina Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie s 15,91% hlasov. Kvóta okrem hlasovacieho práva ovplyvňuje aj množstvo prostriedkov, ktoré štát môže čerpať zo zdrojov fondu.[4]

Tabuľka 21 najvplyvnejších členov:[5]

Členský štát MMF Kvóta (milióny SDR) Kvóta (%) Hlasy (počet) Hlasy (%)
  USA 37149.3 17.09 371743 16.79
  Japonsko 13312.8 6.13 133378 6.02
  Nemecko 13008.2 5.99 130332 5.88
  Francúzsko 10738.5 4.94 107635 4.86
  Spojené kráľovstvo 10738.5 4.94 107635 4.86
  Čína 8090.1 3.72 81151 3.66
  Taliansko 7055.5 3.25 70805 3.2
  Saudská Arábia 6985.5 3.21 70105 3.17
  Kanada 6369.2 2.93 63942 2.89
  Rusko 5945.4 2.74 59704 2.7
  Holandsko 5162.4 2.38 51874 2.34
  Belgicko 4605.2 2.12 46302 2.09
  India 4158.2 1.91 41832 1.89
  Švajčiarsko 3458.5 1.59 34835 1.57
  Austrália 3236.4 1.49 32614 1.47
  Mexiko 3152.8 1.45 31778 1.43
  Španielsko 3048.9 1.4 30739 1.39
  Brazília 3036.1 1.4 30611 1.38
  Kórejská republika 2927.3 1.35 29523 1.33
  Venezuela 2659.1 1.22 26841 1.21
  Švédsko 2395.5 1.1 24205 1.09

DohľadUpraviť

MMF nemá donucovacie práva, ale môže zlepšiť komunikáciu medzi členskými krajinami a formulovať odporúčania pre riešenie ekonomických problémov danej krajiny. K členským povinnostiam patrí poskytovanie informácií o stave národnej ekonomiky. Fond vypracúva analýzy stavu ekonomiky každej členskej krajiny a organizuje pravidelné stretnutia zástupcov MMF s predstaviteľmi členskej krajiny. Podobný dialóg vedie fond aj s regionálnymi organizáciami ako je Európska únia.[6]

Fond pravidelne hodnotí aj stav globálnej ekonomiky ako celku. Publikuje svetový hospodársky výhľad (world economic outlook) a správu o globálnej finančnej stabilite (global financial stability reports).

ÚveryUpraviť

Fond disponuje rozsiahlymi finančnými zdrojmi, ktoré sú tvorené predovšetkým členskými kvótami. Tieto zdroje sa dočasne poskytujú krajinám s nevyváženou platobnou bilanciou, ktorým chýba konvertibilná mena na splatenie svojich záväzkov. Členský štát môže čerpať zdroje v menách ostatných členov výmenou za ekvivalentnú sumu vo vlastnej mene. Fond za čerpanie svojich zdrojov účtuje poplatky a vyžaduje, aby dlžná krajina včas kúpila svoju menu späť. Poplatky majú spravidla formu úroku odvodeného od výšky trhovej úrokovej sadzby.[7]

Práva čerpania sú rozdelené do tzv. tranží (tranches). Zlatá tranža (reserve tranche) je automatické čerpanie úveru vo výške 25% kvóty. Pred čerpaním zlatej tranže je 75% kvóty splatnej v národnej mene. Po nákupe zlatej tranže stúpne podiel národnej meny v členskej kvóte na 100%. Ďalšie čerpanie úveru vyžaduje súhlas fondu a je rozdelené do 4 úverových tranží (credit tranches) po 25% kvóty. Vklad národnej meny vo fonde môže takto stúpnuť na 200% kvóty. Pre čerpanie úveru nad 100% kvóty musí štát dokázať, že zaviedol dostatočné opatrenia na zlepšenie svojej platobnej bilancie.[8]

Okrem tranží sa prostriedky fondu sprístupňujú aj prostredníctvom tzv. facilít (facilities). Počas histórie fondu vzniklo niekoľko facilít určených na rôzne účely a poskytovaných za rôznych podmienok:[9]

  • Pohotovostné dohody (Stand-by Agreements) – Pomoc pri krátkodobých problémoch s platobnou bilanciou.
  • Rozšírené facility fondu (Extended Fund Facility) – Pomoc pri dlhodobých problémoch s platobnou bilanciou.
  • Doplnková rezervná facilita (Supplemental Reserve Facility) – Poskytuje sa v prípade náhlej a deštruktívnej krízy na trhu, ktorá vyvolá vysokú potrebu menových zdrojov.
  • Kompenzačná finančná facilita (Compensatory Financing Facility) – Pomoc pri vysokom importe obilia alebo dočasnom výraznom poklese exportu.
  • Finančná pomoc v naliehavom prípade (Emergency Assistance) – Poskytne sa, ak sú problémy v platobnej bilancii spôsobené prírodnou katastrofou, vojenským konfliktom alebo politickými nepokojmi.
  • Facilita na zníženie chudoby a podporu rastu (Poverty Reduction and Growth Facility) – Úver s veľmi nízkym úrokom (0,5%) pre chudobné krajiny. Cieľom je odstránenie chudoby.

Všetky úvery od fondu sú podmienené potrebou kompenzovať nevyváženú platobnú bilanciu. S výnimkou zlatej tranže sú všetky úvery podmienené aj vypracovaním plánu na odstránenie problémov s platobnou bilanciou. Fond môže formulovať konkrétne odporúčania pre riešenie finančných problémov krajiny. Odporúčania fondu smerujú k redukcii sociálneho štátu a podpore voľného trhu a sú preto často terčom kritiky.

ReferencieUpraviť

  1. KOTLEBOVÁ, Jana. Medzinárodné finančné centrá. 2. vydanie. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2006. ISBN 80-8078-109-5. S. s. 95.
  2. IMF Managing Directors [online]. MMF, [cit. 2008-04-07]. Dostupné online.
  3. Special Drawing Rights (SDRs) [online]. MMF, [cit. 2008-03-09]. Dostupné online.
  4. IMF Quotas [online]. MMF, [cit. 2008-03-09]. Dostupné online.
  5. IMF Members' Quotas and Voting Power, and IMF Board of Governors [online]. MMF, [cit. 2008-03-09]. Dostupné online.
  6. KOTLEBOVÁ, Jana. Medzinárodné finančné centrá. 2. vydanie. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2006. ISBN 80-8078-109-5. S. s. 97.
  7. IMF Financial Facilities [online]. Hoover Institute, [cit. 2008-03-21]. Dostupné online.
  8. KOTLEBOVÁ, Jana. Medzinárodné finančné centrá. 2. vydanie. vyd. [s.l.] : Iura Edition, 2006. ISBN 80-8078-109-5. S. s. 99.
  9. KOTLEBOVÁ, Jana. Medzinárodné finančné centrá. 2. vydanie. vyd. [s.l.] : Iura Edition, 2006. ISBN 80-8078-109-5. S. s. 101.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť