Otvoriť hlavné menu

Náprstník červený (lat. Digitalis purpurea L.) je mohutná, dvojročná, jedovatá bylina z rodu dvojklíčnolistových, a čeľade skorocelovitých.

Náprstník červený
Digitalis purpurea 01.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Digitalis purpurea
L.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

CharakteristikaUpraviť

Náprstník je mohutná, dvojročná, jedovatá 0,5 – 1,5 m vysoká bylina. V prvom roku vyháňa mohutnú ružicu prízemných listov, z ktorej v druhom roku vyháňa priamu, sivoplsnatú stonku s veľkými až 25 cm dlhými, podlhovasto vajcovitými, končístými listami, ktoré sa pozvoľna zužujú do krátkej stopky. Kvety vyrastajú v hornej časti stonky z pazúch listeňov a tvoria jednostranný strapec. Úhľadne kvety majú päťzubý kalich a veľkú, až 5 cm dlhú, nachovú, zriedka bielu, náprsníkovo nafúknutú korunu so šikmým, nenápadne dvojpyskovitým okrajom. Koruna je vnútri brvitá a škvrnitá. Má štyri dvojmocné tyčinky. Plod je tobolka. Čas kvitnutia je od júna do augusta.

Biotop a pestovanieUpraviť

Patrí k západoeurópskej kvetene a u nás sa pestuje jednak ako ozdoba v záhradách, jednak v poľných kultúrach pre farmaceutický priemysel, a to v ľahkých piesočnatých pôdach neobsahujúcich vápno. Pestuje sa výsevom semien alebo priamo do zeme, alebo po predchádzajúcom predpestovaní priesad v parenisku.

Zber a využiteUpraviť

Zbiera sa list (Folium digitalis). Na jeseň sa odrezávajú listy iba zdravých, jednoročných rastlín, listy dvojročných, kvitnúcich rastlín sa zbierajú v lete, hneď po odkvitnutí. Pestovanie, zber, sušenie a celá prax je pri tejto vzácnej rastline veľmi chúlostivá.

Účinné látky a účinkyUpraviť

Listy obsahujú jedovaté glykozidy, najmä digitoxín a gitoxín. Ďalej sú prítomné saponíny, enzýmy, farbivá, slizy a iné. Hlavnou terapeutickou doménou náprstníkových glykozidov je srdce a krvný obeh. V rukách skúseného lekára sú nenahraditeľným liekom. Vo farmácii sa vyrábajú početné galenické a špeciálne prípravky.

VýskytUpraviť

Rastie na slnečných lúkach, na kamenných svahoch a na okrajoch svetlých lesov. Obľubuje menej kyslú až kyslú kamenistú pôdu, s dostatkom humusu. Ľudia ho obľubujú v okrasných záhradách.

OtravaUpraviť

Pri prežúvaní listov dochádza k nevoľnosti, vracaniu a zápalu úst. Pri toxickej dávke dochádza k nevoľnosti, hnačkám, podráždeniu tráviaceho ústrojenstva, zle sa dýcha, môžu sa objaviť poruchy videnia, pulz je nerovnomerný. Asi po 2 hodinách pulz stúpa a klesá. Človek umiera na zástavu srdca. Otrava sa lieči podaním absorpčného uhlia a trieslovín (tanín, odvar z dubovej kôry, silný čierny čaj). Je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Už dva listy náprstníka môžu byť pre človeka smrteľne nebezpečné. Ale pre ich horkú chuť je náročné ich zjesť v takom množstve.

ZaujímavostiUpraviť

  • V bývalom ZSSR ho od prvej svetovej vojny nahradil náprstník veľkokvetý (Digitalis grandiflora Mill.).
  • V Česku sa vyskytuje aj ako pôvodný.

GalériaUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • MACKŮ, Jan; KREJČA, Jindřich. Redakcia DOC. RNDr. Ján Futák, CSc.; PROF. RNDr. Ladislav Šomšák, DrSc.. 4. slovenské vydanie. vyd. Bratislava : veda vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1987. 476 s. skorocelovité.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Náprstník červený na českej Wikipédii.