Wikipédia

Skorocelovité

Skorocelovité (Plantaginaceae) je čeľaď vyšších dvojklíčnolistových rastlín z radu hluchavkotvaré (Lamiales). Nástup molekulárnej systematiky v posledných dvoch desaťročiach urobil doslova prevrat vo vymedzení a obsahu tejto čeľade.

Skorocelovité

Skorocel kopijovitý
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Plantaginaceae
Juss., 1789
Synonymá
Callitrichaceae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Popis čeľade

upraviť

Vzhľadom na to, že spoločné morfologické znaky charakterizujúce všetkých zástupcov čeľade v podstate neexistujú, je nasledujúci opis trochu vágny.

Rastliny sú buď jednoročné alebo vytrvalé, niekedy kríky alebo vodné rastliny, nikdy nie sú parazitické alebo poloparazitické.

Trichómy sú obvykle jednoduché, často žľaznaté, niekedy hviezdovité alebo štítnaté. Listy sú protistojné alebo striedavé, zriedkavo praslenovité, väčšinou jednoduché, vzácne zložené, celistvé až sperené so sperenou žilnatinou (rod skorocel (Plantago) žilnatina viac či menej súbežná). Palisty chýbajú.

Súkvetie rôzneho typu, niekedy sú kvety samostatné. Kvety sú obyčajne obojpohlavné a súmerné, ale u niektorých pravidelné (napr. Bacopa, Sibthorpia) alebo redukované (hviezdoš – Callitriche). Rody hviezdoš (Callitriche) a truskavec (Hippuris) sú jednodomé, niektoré druhy skorocelov (Plantago), rodu Hebe a jeden druh hviezdoša (Callitriche) sú dvojdomé, popr. mnohomanželné. Korunných lístkov je najčastejšie 5, ale niekedy tiež 4 následkom zrastu horných lalokov koruny, niekedy koruna ďalej zrastá až na 2 lístky (Lagotis). U niektorých veroník (Veronica) a pri rode hviezdoš (Callitriche) koruna chýba.

Tyčinky sú obvykle 4, rovnakej či nerovnakej veľkosti, niekedy počet redukovaný na 2 alebo 1 (truskavec - Hippuris, hviezdoš - Callitriche). Niekedy prítomná piata nefunkčná tyčinka - staminodium. Prašné vačky rôzneho tvaru. Peľ izopolárny, trikolpátny alebo trikolporátny s retikulátnou exinou (čo ale vždy neplatí). Opeľovanie vetrom, hmyzom, vtákmi alebo vodou (hviezdoš – Callitriche).

Piestik z dvoch plodolistov, s jednou čnelkou (redukovanou u Hemiphragma a Erinus). Blizna dvojlaločná alebo vretenovitá. Semenník vrchný s axilárnou placentáciou, dvojpúzdrý (brehovka (Littorella) zaniká zadné puzdro). Vajíčka obvykle početné, niekedy len po 1 v každom puzdre (napr. Lagotis), obrátené alebo priame, jednoobalné. Často prítomný nektáriový disk.

Plod je obvykle tobolka (najčastejšie lokulicídna), ale vyskytujú sa aj iné typy plodov (napr. nažka u truskavca (Hippuris), tvrdka u hviezdoša (Callitriche).

Zo sekundárnych metabolitov prevažujú iridoidy, ale niekedy chýbajú a nahradené rôznymi glykozidmi.

Taxonómia

upraviť

Tradičné (morfologické) vymedzenie čeľade

upraviť

Podľa pôvodného morfologického poňatia obsahuje čeľaď 3 rody – skorocel (Plantago), brehovka (Littorella) a Bougueria, niekedy sa oddeľuje ešte štvrtý Psyllium, iní autori naopak zlučujú všetkých zástupcov do jediného rodu skorocel (Plantago).

Prevrat v čeľadi krtičníkovitých a následky pre zloženie skorocelovitých

upraviť

V roku 1995 bola publikovaná prvá štúdia dokazujúca, že veľká a zavedená čeľaď krtičníkovitých nie je monofyletická.[1] Ďalší výskum tieto výsledky podoprel a krtičníkovité čakal úplný rozpad.[2]

V pôvodnej čeľadi zostalo len minimum rodov (ako krtičník (Scrophularia), divozel (Verbascum) a blatnička (Limosella)). Tieto rody sa vyznačujú špecifickým typom peľnice, kde prašné vačky navzájom splývajú a otvárajú sa priečnou štrbinou.

Väčšina rodov z krtičníkovitých bola preradená do iných existujúcich čeľadí. Najvýznamnejší prírastok zaznamenali práve skorocelovité, kam je dnes radená asi polovica (cez 90) pôvodných rodov krtičníkovitých (napr. rody papuľka (Antirrhinum), pyštek (Linaria), náprstník (Digitalis), veronika (Veronica). Silne sa rozrástli aj zárazovité (Orobanchaceae), kam boli preradené všetky parazitické a poloparazitické rody – napr. čermeľ (Melampyrum), očianka (Euphrasia), zdravienok (Odontites), všivec (Pedicularis), štrkáč (Rhinanthus) a zubovník (Lathraea). Zostávajúce rody boli zaradené do menších čeľadí: do čeľade linderniovité (Linderniaceae) 13 rodov, do čeľade frymovité (Phrymaceae) 8 rodov, do novej čeľade papučkovité (Calceolariaceae) 2 rody. Rod paulovnia (Paulownia) bol preradený do samostatnej čeľade paulovniovité (Paulowniaceae).

Podčeľade a rody

upraviť

Čeľaď v dnešnom poňatí zahŕňa 12 podčeľadí, cez 90 rodov a cca 2000 druhov, rozšírených po celom svete.

Referencie

upraviť
  1. ↑ Evidence for the polyphyly of the Scrophulariaceae based on chloroplast rbcL and ndhF sequences. [s.l.] : [s.n.], 1995.
  2. ↑ Disintegration of the Scrophulariaceae. [s.l.] : [s.n.], 2001.

Literatúra

upraviť
  • Piecing together the "new" Plantaginaceae. [s.l.] : [s.n.], 2005.
  • Květena České republiky. [s.l.] : [s.n.], 2000.
  • Klíč ke květeně České republiky. [s.l.] : [s.n.], 2002.

Iné projekty

upraviť

Zdroj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jitrocelovité na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Skorocelovité&oldid=7886676“