Veronika (rod)
Veronika[3] (staršie [bohemizmus]: rozrazil[4][5]; lat. Veronica[6]) je na rod z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae) z radu hluchavkotvaré. Všetky druhy majú štvorpočetné kvety a iba dve tyčinky. Dvojpuzdrové tobolky majú srdcovitý tvar.[3] Areál rozšírenia rodu je kozmopolitný.[6]
Veronika | |
Veronika obyčajná – kvety. | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Veronica L.[1][2], 1753[1][2] | |
Synonymá | |
Zoznam
| |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
V súčasnosti rod veronika (Veronica) obyčajne zahŕňa aj to, čo iní autori klasifikujú ako samostatné rody Hebe, Synthyris, Besseya, Pseudolysimachion (veronikovec) a niektoré ďalšie. Podrobnosti pozri v kapitole Systematika.
Opis
upraviťDruhy rodu veronika sú jednoročné alebo trváce byliny s poliehavými alebo priamymi byľami. Listy sú protistojné, horné niekedy striedavé. Modré, fialové, ružové alebo biele kvety vyrastajú v pazuchách listov alebo vo vrcholových strapcoch. Štvorpočetná kvetná koruna je tanierovitá alebo zvončekovitá, s krátkou rúrkou. Ku korune sú prirastené iba dve tyčinky. Plodmi sú dvojpuzdrové tobolky, na vrchole väčšinou vykrojené. Niťovité čnelky sa zachovávajú obyčajne aj na plode.[7][8][9]
Na Slovensku bežnými druhmi sú: veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), ktorá má dvojradovo chlpatú byľ, veronika lekárska (Veronica officinalis), s plazivou stonkou a oválnymi listami, veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia), jednoročná bylina so zubatými listami, veronika drchničková (Veronica anagallis-aquatica), ktorá rastie v mokradiach a pobrežných porastoch. Veronika perzská (Veronica persica) je zdomácnený druh, ktorý sa vyskytuje na narušených stanovištiach.[3] Veroniky rastúce ako poľné buriny; veronika roľná (Veronica arvensis) a veronika poľná (Veronica agrestis), sú väčšinou jednoročné.[10]
Rozšírenie
upraviťAreál rozšírenia rodu veronika je kozmopolitný, s výnimkou niektorých izolovaných ostrovov, kde bola zavlečená: Ascension, Bermudy, Galapágy, Haiti, Havajské ostrovy, Madagaskar, Maurícius, Réunion, Tristan da Cunha, Veľkonočný ostrov a ďalšie.[6]
Ekológia
upraviťDruhy rodu veronika obsadzujú stanovištia od úrovne mora až do vysoko alpínskych oblastí. Prispôsobili sa pritom širokému spektru biotopov, rôznym druhom klímy a takmer všetkým typom pôd.[7][8][9]
Počiatok a následný vývoj kladu veronika sa datuje do obdobia spred 28 miliónov rokov.[11] Extrémna variabilita v morfológii, forme života a biotopoch viedla k mnohým návrhom týkajúcim sa evolúcie a biogeografie. Štúdia zameraná na adaptabilitu jednoročných a trvácich bylinách z rodu veronika ukázala, že obe formy rastlín uplatňujú rôzne stratégie na prispôsobenie sa nepriaznivému prostrediu a sezónnemu stresu, ako je sucho, teplo, mráz, spásanie, predácia semien, záplavy, nízka konkurencia a únik pred patogénmi. Podľa výsledkov predkovia rodu veronika boli pravdepodobne viacročné rastliny. Jednoročné druhy však mali tu výhodu, že dokázali prežiť nepriaznivé obdobia v podobe semien. V dôsledku adaptácie na podobné selektívne tlaky dochádzalo postupne u ročných druhov k paralelnému vývoju morfologických znakov.[12][13]
Význam a využitie
upraviťViaceré druhy rodu veronika obsahujú chemické látky, ako sú flavonoidy a glykozidy. Z tohto dôvodu sa vo veľkej miere využívajú v tradičnej medicíne na celom svete. Používajú sa predovšetkým ako diuretikum, na hojenie rán, liečbu chrípky a iných respiračných ochorení, ďalej na liečbu rôznych zápalových ochorení, vrátane reumatizmu, ako aj prostriedok proti hnačke.[7]
Systematika
upraviťZaradenie v systéme
upraviťOkolo roku 2000 bolo na základe molekulárnych analýz veľké množstvo rodov (vrátane rodu Veronica) z dovtedajšej čeľade krtičníkovité (Scrophulariaceae) presunutých do dovtedajšej čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Tento presun bol následne uskutočnený aj napríklad v systéme krytosemenných rastlín APG III (2009).[7]
Rozsah rodu
upraviťPodľa analýz DNA sa rod Veronica tak, ako sa zvyčajne chápal v druhej polovici 20. storočia, ukázal byť parafyletickým. Aby sa vytvoril monofyletický rod, boli dovtedajší rod Veronica (veronika; výskyt: na severnej pologuli), komplex rodov Hebe (výskyt: na južnej pologuli), severoamerické rody Synthyris a Besseya a eurázijský rod Pseudolysimachion (veronikovec) spojené do spoločného rodu Veronica v širšom zmysle.[7][14][15][16]
Taxóny rodu vyskytujúce sa na Slovensku
upraviťV prirodzenom prostredí z rodu veronika na Slovensku rastú (alebo historicky boli zaznamenané) tieto súčasné druhy, poddruhy (prípadne variety)[3][8][9] (pre pomenovanie druhov bývalého rodu veronikovec je tu alternatívne použité pomenovanie odvodené od názvu nového rodu, do ktorého boli začlenené – veronika a tiež ich pôvodné názvy (v zmysle Zásad)[17]):
|
Ostatné druhy a hybridy
upraviťPodľa webových stránok POWO patria do rodu veronika tieto druhy:[6]
Hybridy
Galéria
upraviťPozri aj
upraviť- Puccinia veronicarum – huba
Referencie
upraviť- ↑ a b Sp. Pl.: 9 (1753)
- ↑ a b Veronica L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. S. 246.
- ↑ KOLOKOLOV, N. Liečivé rastliny druhej polovice leta. In: 7-8 1941 S. 212
- ↑ SMOLAŘ, G., CHRAPPA, A. Botanika pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924, S. 227
- ↑ a b c d Veronica. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-04]. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Muazaz Azeez Hasan Al-Hadeethi et al.. Morphological and Anatomical Review of Some Veronica Species from the Plantaginaceae Family [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, April 2023, [cit. 2023-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. prvé. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 137-262.
- ↑ a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 960-974.
- ↑ Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. 73.
- ↑ APW - Angiosperm Phylogeny Website [online]. University of Missouri, St Louis, and Missouri Botanical Garden, [cit. 2023-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Jian-Cheng Wang, Bo-Rong Pan, Dirk C. Albachcorresponding. Evolution of morphological and climatic adaptations in Veronica L. (Plantaginaceae) [online]. National Center for Biotechnology Information, 8600 Rockville Pike, Bethesda, MD, 20894 USA, 2016 Aug 16, [cit. 2023-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ D. C. Albach, M. M. Martínez-Ortega and M. W. Chase. Veronica: Parallel morphological evolution and phylogeography in the Mediterranean [online]. JSTOR , 165 Broadway, New York, NY, July 2004), [cit. 2023-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Dirk C. Albach. Further arguments for the rejection of paraphyletic taxa: Veronica subgen. Pseudolysimachium (Plantaginaceae), TAXON Volume 57, Issue 1 p. 1-6 [online]. WILEY, 01 February 2008, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Dirk Albach et al.. A New Classification of the Tribe Veroniceae: Problems and a Possible Solution [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, May 2004, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Hebe Comm. ex Juss. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Kliment, J., Feráková, V., Goliašová, K., Hindák, F., Hindáková, A., Hodálová, I., Kochjarová, J., Kubinská, A., Lackovičová, A., Lizoň, P., Marhold, K. & Mártonfi, P. 2017. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 39, Suppl. 1: 1–79, S. 43
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika (rod)
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika (rod)