Veronika hrdobarkovitá
Veronika hrdobarkovitá[2] (zastarano: rozrazil ožankolistý[3]; lat. Veronica teucrium[1]) je druh z rodu veronika (Veronica) z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina s drevnatejúcim podzemkom[2]. Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po západnú Sibír.[1]
| Veronika hrdobarkovitá | |
 Veronika hrdobarkovitá – kvetné strapce. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Veronica teucrium L.[1], 1762[1] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Niekedy sa klasifikuje ako súčasť druhu veronika rakúska (Veronica austriaca), konkrétne ako poddruh Veronica austriaca subsp. teucrium (staršie: Veronica austriaca subsp. pseudochamaedrys).[4]
Rozsah taxónu
upraviťDo druhu veronika hrdobarkovitá niektorí autori zahŕňajú (spravidla ako poddruh či poddruhy) aj to, čo sa inde klasifikuje ako samostatné druhy Veronica crinita, Veronica thracica, Veronica bosniaca; a prípadne aj Veronica sennenii, Veronica bastardii, Veronica orsiniana, Veronica teucroides, Veronica kindlii, Veronica linearis a Veronica krylovii. V dávnejšej minulosti sa do druhu veronika hrdobarkovitá niekedy zahŕňali navyše aj ďalšie dnes samostatné druhy (napr. Veronica austriaca a Veronica prostrata), takže druh veronika hrdobarkovitá de facto zahŕňal skoro celú dnešnú podsekciu Pentasepalae z podrodu Pentasepalae z rodu Veronica.[4][5][6][7] Podrobnosti o rozsahu druhu porovnaj aj v článku veronika rakúska.
V nasledujúcom texte článku veronika hrdobarkovitá nezahŕňa uvedené ďalšie taxóny.
Opis
upraviťVeronika hrdobarkovitá je trváca bylina s vláknitým, niekedy drevnatejúcim podzemkom a početnými adventívnymi koreňmi. Stonka je vzpriamená, spravidla jednoduchá (nerozkonárená), oblá, vysoká 30 až 100 cm a sivo chlpatá.[2][8][9]
Protistojné listy sú sediace, vajcovité, podlhovasto kopijovité, na báze uťaté alebo plytko srdcovité. Čepele sú vrúbkovane pílkovité, na vrchole väčšinou tupé, na oboch stranách odstávajúco chlpaté. Listy nekvitnúceho výhonku sú na okraji pílkovité až celistvookrajové.[2][8][9]
Štvorpočetné kvety sú usporiadané v dlhostopkatých, bočných, protistojných strapcoch v pazuchách horných listov. Na vrchole stonky je nekvitnúci výhonok. Tanierovitá koruna s priemerom 10 až 15 mm je jasnomodrá, zriedkavo ružová. Kvetné lupienky sú široko vajcovité, tupo končisté, s tmavšími žilkami. Hrdlo a krátka rúrka koruny sú biele. Dve tyčinky sú o niečo kratšie ako koruna. Čnelka s pologuľovitou bliznou je dlhá do 6 mm. Kalich je väčšinou 5-dielny (len výnimočne 4-dielny), diely sú nerovnako dlhé, podlhovasto kopijovité a riedko chlpaté. Kvetné stopky sú chlpaté, dlhé do 5 mm. Listene sú úzko kopijovité.[2][8][9]
Široko elipsovité až guľovité tobolky sú zboku stlačené, na vrchole plytko vykrojené, roztrúsene chlpaté, s výraznou žilnatinou a sú dlhšie ako kalich. Ploské semená sú široko vajcovité, veľké do 2 mm.[2][8]
Rozšírenie
upraviťAreál prirodzeného rozšírenia veroniky hrdobarkovitej zahŕňa Európu a tiahne sa od Španielska po západnú Sibír a na juhu cez severný Kaukaz po Kazachstan. Zavlečená je v Spojených štátoch, Kanade, Veľkej Británii a Belgicku.[1] Na Slovensku okrem najsevernejších oblastí a tiež Západných Tatier, Vysokých Tatier a Pienin, je druh veľmi hojný. Najvyššie zaznamenaný výskyt bol vo výške 1 500 m n. m., vo Veľkej Fatre.[2]
Výskyt
upraviťVeronika hrdobarkovitá obsadzuje stanovištia od pahorkatín do podhorského stupňa, miestami vystupuje aj do horského stupňa. Rastie na vápencoch, dolomitoch a andezitoch, na zásaditých až neutrálnych, kyprých, humóznych, hlinitopiesočnatých pôdach. Obľubuje svetlé lesy, lesostepi, výslnné trávnaté a krovinaté stráne. Kvitne od mája do júla.[2][8][9]
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e Veronica teucrium L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. ISBN 80-224-0481-0. S. 195-197.
- ↑ POLÍVKA, F., BROUL, F. Kľúč pre určovanie rastlín v našej vlasti najčastejšie sa vyskytujúcich. Olomouc: Promberger, 1932. S. 113
- ↑ a b Marhold, K. (2011+): Veronica. – In: Euro+Med Plantbase - the information resource for Euro-Mediterranean plant diversity. [1]
- ↑ Rojas-Andrés, Blanca M., Enrique Rico, and M. Montserrat Martínez-Ortega. “A Nomenclatural Treatment for Veronica Subsect. Pentasepalae (Plantaginaceae Sensu APG III) and Typification of Several Names.” TAXON 65.3 (2016): 617–627. [2]
- ↑ WATZL, B. Veronica prostrata L., teucrium L. und austriaca L. nebst einem Anhang über deren nächste Verwandte. In: Abhandlungen der K.-k. zool.-botan. Gesellschaft in Wien. Band V, Heft 5. 1910 [3] S. 66
- ↑ Roth. Enumeratio plantarum phaenogamarum in Germania sponte nascentium. [s.l.] : Gleditsch, 1827. 1032 s. Dostupné online. S. 49-51.
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 962-963.
- ↑ a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 298-299.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika hrdobarkovitá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika hrdobarkovitá
