Orvištský kanál[1] je kanál v regióne Dolné Považie, na území obce Veľké Orvište a mesta Piešťany v okrese Piešťany v Trnavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina. Ústi do Starej Holešky. Má dĺžku 8,3 km. Rád toku V.

Orvištský kanál
kanál
Štát Slovensko Slovensko
kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Obce Veľké Orvište, Piešťany
začiatok Veľké Orvište
 - poloha Trojchotárnik
 - výška 163 m
 - súradnice 48°37′13″S 17°48′02″V / 48,6204°S 17,8005°V / 48.6204; 17.8005
Ústie Stará Holeška
 - poloha Piešťany
 - výška 157 m
 - súradnice 48°33′19″S 17°46′54″V / 48,5553°S 17,7816°V / 48.5553; 17.7816
Dĺžka 8,3 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-21-10-1553
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Začiatok

upraviť

Začína sa rozvetvením vodného toku Dubová v 163 m n. m. na východnom okraji intravilánu obce Veľké Orvište priamo na hranici medzi obcou Veľké Orvište a mestom Piešťany, 100 m juhovýchodne od trojchotárnika obcí Veľké Orvište, Piešťany a Bašovce.

Opis toku

upraviť

Orvištský kanál tečie od začiatku južným smerom v priamke striedavo cez intravilán i extravilán Veľkého Orvišťa, začiatočných 130 m tečie po obecnej hranici medzi obcou Veľké Orvište a mestom Piešťany, vteká na územie obce Veľké Orvište, prudko mení smer na západ a opäť na juhozápadojuh, v lokalite Topoľové svojim ľavým brehom obmýva západnú hranicu čerpacej stanice pre hydromeliorácie, v 161 m n. m. v poľnohospodárskom extraviláne pretína hranicu medzi obcou Veľké Orvište a mestom Piešťany, pokračuje v priamom toku južným smerom, svojim ľavým brehom obmýva západnú hranicu vodárne, podteká cestu Piešťany - Trebatice a hneď v 158 m n. m. aj železnicu Piešťany - Vrbové, preteká cez pole Trubný rad, cez pole Obecný háj a cez pole Dolný háj, na južnom okraji územia mesta Piešťany v 157 m n. m. ústi do vodného toku Stará Holeška ako jej ľavostranný prítok.[2]

Orvištský kanál patrí do okresu Piešťany v Trnavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina v geomorfologickom podcelku Dolnovážska niva.[3][4] Nemá dôležitejší prítok.[5]

Pôvod názvu

upraviť

Názov vodného toku Orvištský kanál má pôvod v názve obce Veľké Orvište. Z druhej zložky toponyma Veľké Orvište bolo po pridaní formantu -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Orvištský kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6].

Názov obce Veľké Orvište s písomne doloženými záznamami 1113 Rivvis (Zoborská listina), 1305 Rywse, 1773 Welko Orviscse má pôvod v slovnom koreni orv- v slovese orvať v historickom význame prerývať, ničiť a pod. s predponou o- ako v slovách osekať, oberať a pod. a s príponou priestoru -ište v historickej podobe -išče. Orvištský kanál vznikol spojením pôvodného Orvištského kanála s dĺžkou 3,7 km a Podhájskeho kanála.[7][8][9] Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1978[10]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Orvištský kanál je jedinečným hydronymom (september 2022).

Referencie

upraviť
  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-09-27.
  2. Geografické názvy okresu Trnava A3 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-261/1984 z 28.9.1984. 97 s. S. 52, 53, 75, 82, 90. 79-901-85 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-09-28
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Orvištského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-09-22]
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 3. Bratislava : VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 3 zv. (532 s.) 71-114-78 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). S. 247.
  8. Juraj Hladký. Hydronymia povodia Dudváhu. 1. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta, 2011. 196 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-8082-504-1. S. 94-95.
  9. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (43). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 1, ISSN 0023-5202. S. 24, 25. Dostupné online [4] [cit. 2022-09-30.]
  10. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 74. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).