Pacifikál zo Spišskej Novej Vsi

Pacifikál zo Spišskej Novej Vsi[pozn. 1][3][4] je menší ozdobný kríž so schránkou na relikvie z prvej polovici 14. storočia.[5] Ide o najstaršiu gotickú zlatnícku prácu na území dnešného Slovenska. Pacifikál bol pravdepodobne zhotovený sienským zlatníkom Mikulášom Gallicom z tepaných plátkov striebra, pozlátených častí a vygravírovaných reliéfov pokrytými transparentným emailom.[6] V súčasnosti sa nachádza v pokladnici Kostola nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi.[7]

Pacifikál zo Spišskej Novej Vsi

Základné informácie
Autorpravdepodobne Mikuláš Gallicus
Rok1330 – 1340
Technikakombinovaná zlatnícka technika (tepanie, odlievanie, zlátenie, email, gravírovanie, liatie)
Rozmery41,5 × 21 cm
Priemer16 cm (základňa)
GalériaPokladnica Kostola nanebovzatia Panny Márie
Spišská Nová Ves, Slovensko
Ďalšie odkazy
CommonsPacifikál zo Spišskej Novej Vsi

Opis upraviť

Relikviárový kríž bol vyrobený pre farský Kostol nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi medzi rokmi 1330 – 1340. Autorstvo sa všeobecne pripisuje Mikulášovi Gallicovi, ktorý pôsobil na uhorskom kráľovskom dvore v 30. rokoch 14. storočia. Podľa inej teórie pacifikál vytvoril istý majster Nicolaus Castellanus, čo dokladajú vygravírované iniciály N a C na koncoch ramien kríža. V staršej literatúre bolo písmeno C transkribované ako G a práve autorstvo sa prisudzovalo Mikulášovi Gallicovi.[2][1] Za pravdepodobnú hypotézu sa však považuje, že vygravírované iniciály NC patrili donátorovi Nicolausovi Castellanovi, ktorý bol kastelánom Spišského hradu na začiatku 14. storočia.[1] Spracovanie pacifikálu odkazuje na zlatnícke práce uložené v Uhorskej kaplnke v Aachene, ktoré vznikli približne v rovnakom období.[2]

Drevené jadro krucifixu je pokryté tepanými striebornými plátmi. Na prednej strane kríža sa uprostred rozvilinového ornamentu nachádza liata postava ukrižovaného Ježiša Krista s nápisom INRI. Pole zadnej a prednej strany kríža je doplnené o motív rozviliny, ktorý pravdepodobne Mikuláš čerpal z rodinného vzorníka. Podľa niektorých historikov umenia sa mohol Mikuláš Gallicus inšpirovať ornamentom rozviliny na nástennej maľbe v Katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule[8] alebo na bordúre cyklu legendy o svätom Antonovi v Kostole svätej Alžbety Uhorskej v Dravciach.[9] Na ramenách kríža sa nachádzajú emailové plakety v tvare štvorlístka, ktoré znázorňujú Bolestnú Pannu Máriu (vľavo), apoštola Jána (vpravo), cisára Konštantína I. Veľkého (hore) a svätú Helenu (dole).[2] Práve postavy cisára Konštantína I. Veľkého a jeho matky Heleny odkazujú na legendu o objavení dreva svätého Kríža. Na zadnej strane sa nachádza schránka pravdepodobne pre relikviu svätého Kríža (dnes je schránka poškodená). Schránka bola zakrytá diskom z horského kryštálu. Na koncoch ramien kríža a okolo schránky sú symboly štyroch evanjelistov (Tetramorf) s charakteristickými nápisovými páskami.[1][2]

Základňa kríža je tvorená zo striedavo okrúhlych a zahrotených výsečov, ktoré sa dvíhajú nad viacnásobným profilovaným okrajom podstavca s ažúrovanou obrubou. Na okrúhlych poliach sú na vygravírovaných kosoštvorcových sieťach umiestnené listové masky. Naopak v zahrotených výsečiach sú päťhranné polia s transparentným strieborným emailom, na ktorých sú zobrazené motívy donátorov, Bolestného Krista (Vir dolorum), Zmŕtvychvstanie a arma Christi. Niektoré časti kríža v priebehu storočí stratili pôvodný email a zlátenie. Na drieku kríža boli umiestnené pravdepodobne liate postavičky v arkatúre oktogonálnej kaplnky. Email bol aj v slepých oknách architektonicky stvárneného drieku. Ďalej bol na rotuli so štyrmi poľami na štyroch čelných stranách naplocho stlačeného nodusu, kde sa nachádza nápis: IESU. Na spodnej časti základni sa nachádza vyrytý nápis: nova villa iglo.[2] Pacifikál sa v súčasnosti nachádza v pokladnici Kostola nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi.[7][10] V roku 2010 vydala Slovenská pošta poštovú známku v nominálnej hodnote 0,60 €, s vyobrazením pacifikálu, od akad. mal. Petra Augustoviča a Mgr. art. Ľubomíra Žáleca ArtD.[11]

Galéria upraviť

Poznámky upraviť

  1. V odbornej literatúre sa možno stretnúť aj inými názvami ako: Relikviárový kríž v Spišskej Novej Vsi[1] alebo Kríž s relikviou v Spišskej Novej Vsi[2]

Referencie upraviť

  1. a b c d Dušan Buran. Relikviárový kríž In: Arslexicon [online]. Príprava vydania Barbara Balážová, Bibiana Pomfyová. [Cit. 2022-07-03]. Dostupné online.
  2. a b c d e f Kríž s relikviou v Spišskej Novej Vsi. In: Gotika: Dejiny slovenského výtvarného umenia. Ed. Dušan Buran. Bratislava : SNG, Slovart, 2003. ISBN 80-8059-080-X. Kapitola Zlatníctvo a liturgické výšivky, s. 805.
  3. ŠÁŠKY, Ladislav. Umenie Slovenska: obrazový sprievodca po pamiatkach. Bratislava : Tatran, 1988. S. 240.
  4. WAGNER, Vladimír. Vývin výtvarného umenia na Slovensku. Bratislava : Slovenská akadémia vied a umení, 1948. S. 49.
  5. BARTOŠOVÁ, Zuzana, et al. Umenie na Slovensku: stručné dejiny obrazov. Bratislava : Slovart, 2009. ISBN 978-80-8085-435-5. S. 236.
  6. slovenské zlatnictví. In: Encyklopedie českého zlatnictví, stříbrnictví a klenotnictví. Praha : Libri, 2003. ISBN 80-85983-90-7. S. 464.
  7. a b Church of the Assumption of the Virgin Mary in Spišská Nová Ves [online]. Košice región, [cit. 2022-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. TOGNER, Milan. Monumetálna maľba na Spiši 1300 – 1350. Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (Bratislava: Slovak Academic Press), 1992, roč. 25, čís. 2, s. 110. Dostupné online [cit. 2022-06-27]. ISSN 0044-9008.
  9. Ľuboslav Hromják. Bitka pri Rozhanovciach a jej vplyv na nástennú maľbu v katedrále v Spišskom Podhradí. In: Bitka pri Rozhanovciach v kontexte slovenských a uhorských dejín. Ed. Ferdinand Uličný, Drahoslav Magdoško. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2012. ISBN 978-80-7097-954-9. S. 257.
  10. Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Spišská Nová Ves, [cit. 2022-06-30]. Dostupné online.
  11. Kultúrne dedičstvo Slovenska: Kostol Nanebovzatia P. Márie v Spišskej Novej Vsi [online]. Poštová filatelistická služba – Slovenská pošta, [cit. 2022-06-30]. Dostupné online.

Literatúra upraviť

  • MARSINA, Richard, et al. Dejiny Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. : Do roku 1526. Bratislava : Veda, 1986. S. 376.
  • RUTTKAY, Alexander. Stredoveké umelecké remeslo. Bratislava : Tatran, 1979. S. 61.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť