Otvoriť hlavné menu
Kresba sondy Mars Reconnaissance Orbiter, ktorá v súčasnosti skúma Mars z jeho obežnej dráhy

Mars sa stal jednou z prvých planét, ktorá bola skúmaná v začiatkoch vesmírneho prieskumu. Okolo tejto planéty už obiehali, dopadali na jej povrch, pristávali a jazdili po nej, aby získali dáta o jej geologickom zložení, vlastnostiach povrchu, hľadali vodu a skúmali klímu americké, ruské, európske a japonské sondy.

V poslednej dobe sa Mars dostáva do veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto planéte. Dôvodom je hlavne relatívne malá vzdialenosť Marsu od Zeme (v porovnaní s inými planétami), pevný povrch, a prítomnosť riedkej atmosféry, čo veľmi uľahčuje výskum automatickými sondami. Už v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne vyvrátili. Na Marse sa však nachádza zmrznutá voda v polárnych čiapočkách, kedysi pravdepodobne dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku, či v minulosti nemohol na Marse predsa len mimozemský život existovať, aj keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnohokrát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom okolo roku 2030.

Pokusy o prelet (1960 – 1964)Upraviť

Sovietsky zväz odštartoval v štartovacích oknách 1960, 1962, 1964 celkom šesť sond: Mars 1M No.1, Mars 1M No.2, Mars 2MV-4 No.1, Mars 1, Mars 2MV-3 No.1 a Zond 2. Štyri z nich sa nedostali ani na cestu k Marsu a so zvyšnými dvoma bolo na ceste prerušené spojenie. USA vyslali roku 1964 2 sondy Mariner (3 a 4), z ktorých s jednou bolo prerušené spojenie a druhá odoslala 22 snímok Marsu.

Prelety a prvé oblety (1969 – 1971)Upraviť

USA pripravili pre obidve okná tohto obdobia dve sondy. Marinery 6 a 7 preleteli okolo planéty vo vzdialenosti 3 430 km, odoslali 400 snímok a skúmali zloženie atmosféry. Ďalšie tri sovietske sondy opäť havarovali, ale roku 1971 sa vydali na cestu sondy Mars 2 a Mars 3, z ktorých každá sa skladala z orbitálnej a povrchovej sondy. Obidva orbitálne moduly mapovali povrch od decembra 1971 do augusta 1972. Povrchová časť sondy Mars 2 dopadla tvrdo na Mars, ale Mars 3 pristál mäkko a 20 sekúnd po pristátí vysielal. Na obrázku nebolo nič rozoznať, čo podporilo špekulácie o kvapalnom povrchu. Napriek tomu tieto dve sondy boli prvé, ktoré dosiahli povrch Marsu. Mariner 8 havaroval, ale snímky orbitálnej sondy Mariner 9 sa stali základným kameňom pre plánovanie ďalších amerických misií.

Prvý veľký nápor (1973 – 1975)Upraviť

Mars 4 – 7Upraviť

Pre rok 1973 si Američania dali pauzu. Oproti tomu Sovieti pripravili 4 sondy Mars 4 – 7 (2 družice a 2 povrchové sondy). So sondou Mars 6 sa stratilo spojenie pri zostupe, Mars 4 a 7 úplne minuli planétu. Iba Mars 5 odoslal niekoľko snímok skôr ako sa s ním stratilo spojenie.

Program VikingUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Program Viking
 
Pohľad z povrchového modulu Vikinga

USA vyslali v roku 1975 dve sondy, ktoré sa skladali z obežnej a povrchovej časti. Všetky časti možno označiť za úspešné. Celkom odoslali 55 000 snímok. Orbitálne moduly zmapovali celý povrch s rozlíšením 100 m a regionálne oblasti až 30 m. Dlhodobé záznamy povrchových modulov sú základom pre marsovskú klimatológiu.

Sonda Pristátie
povrchovej sekcie
Ukončenie práce
družice
Ukončenie práce
povrchovej sekcie

Viking 1 19. jún 1976 7. august 1980 11. november 1982
Viking 2 7. august 1976 12. apríl 1978 25. júl 1980

Pokus o návrat na MarsUpraviť

Misia Fobos (1988)Upraviť

Po dlhej pauze vo výskume sa ako prvý spamätal Sovietsky zväz, ktorý roku 1988 zorganizoval špeciálnu misiu pre výskum mesiaca Marsu Fobos. S jednou sondou bolo stratené spojenie na ceste a s druhou po odoslaní iba niekoľkých snímok.

Mars Observer (1992)Upraviť

USA pre návrat zvolili komplexnú a drahú sondu Mars Observer, ktorá však stroskotala krátko pred dosiahnutím obežnej dráhy. Táto havária viedla k prehodnoteniu ďalších misií, čo viedlo k programu dvoch lacných sond (jedna družica a jedna povrchová sonda) každé štartovacie okno.

Misie roku 1996Upraviť

Mars 96Upraviť

Rusko s pomocou niektorých európskych krajín chcelo už v roku 1994 vyslať sondu k Marsu, ale došlo k zdržaniu a štart misie Mars 96 sa uskutočnil až v roku 1996. Kvôli poruche na nosnej rakete sa sonda však zrútila do Tichého oceánu.

Mars Global SurveyorUpraviť

Nová americká misia bola Mars Global Surveyor, ktorá zopakovala niektoré experimenty zo strateného Mars Observeru. Napriek tomu, že kvôli chybnému vyklopeniu slnečných panelov trvalo brzdenie s pomocou atmosféry trocha dlhšie, sonda bola funkčná až do novembra 2006 a mapovala povrch s rozlíšením 15 metrov. Vďaka novej technológii mohla s rozlíšením 0,5 m rozoznať povrchové sondy. Štart sondy: 7. november 1996; na obežnej dráhe Marsu bola od 12. septembra 1997. 2. novembra sa so sondou stratilo spojenie a podľa vyhlásenia Jet Propulsion Laboratory je nutné považovať ju za stratenú.

Mars PathfinderUpraviť

 
rover Sojouner

Povrchová sonda Mars Pathfinder si so sebou niesla aj rover Sojouner, ktorý skúmal zloženie kameňov v okolí sondy a komunikoval cez ňu so Zemou. Pohyboval sa rýchlosťou 1 cm/s, prešiel takmer 80 m okolo sondy Pathfinder a nevzdialil sa od nej na viac ako 8 m. Počas 83 dní misie preniesol Sojourner prostredníctvom povrchového modulu Pathfinder 550 snímok a 16 chemických analýz vzoriek.

Štart sondy: 4. december 1996; pristátie 4. júla 1997; prerušenie spojenia 27. septembra 1997.

Neúspechy a minimálne misie (1998 – 2001)Upraviť

Mars Climate Orbiter a Mars Polar LanderUpraviť

V rámci plánu dvoch misií odštartovala roku 1998 orbitálna sonda Mars Climate Orbiter, ktorá mala skúmať počasie a dianie v atmosfére. Druhou sondou bol Mars Polar Lander, ktorý mal pristáť v polárnej oblasti a počas pristátia uvoľniť dva penetrátory (Deep Space 2), ktoré sa mali veľkou rýchlosťou zavŕtať do povrchu a skúmať hlbšie vrstvy. Jedno riadiace stredisko sondy Mars Climate Orbiter počítalo v míľach a druhé v kilometroch. Sonda sa kvôli tomuto nedorozumeniu dostala do hustejších vrstiev atmosféry a zhorela. Na sonde Mars Polar Lander bola technická porucha a sonda sa zrútila.

Mars Odyssey 2001Upraviť

Pre rok 2001 sa pôvodne počítalo tiež s dvoma sondami, ale po predchádzajúcom neúspechu bol povrchový modul zakonzervovaný a bude použitý pre misiu Phoenix v roku 2007. Sonda 2001 Mars Odyssey nesie ďalšie experimenty stratené na veľkej sonde Mars Observer ako štúdium radiácie a chemického zloženia. Kamera sondy má horšie rozlíšenie ako pri sonde Mars Global Surveyor, ale zaberá väčšie územie. Sonda funguje ako retranslačná stanica pre povrchové sondy. Väčšina dát z misie MER prichádza práve cez ňu, ďalšia časť cez MGS a iba malá časť je vysielaná priamo na Zem.

Druhý náporUpraviť

NozomiUpraviť

Japonská sonda Nozomi odštartovala už v roku 1998, ale pre poruchu nosiča sa nedostala na potrebnú dráhu a spotrebovala veľa paliva. Aby sa jej podarilo pri Marse zabrzdiť, bolo rozhodnuté využiť menej náročný prílet v roku 2003. Môžeme ju teda počítať k celkom 5 sondám, ktoré mali v tomto období Mars skúmať. Bohužiaľ v kritický okamih zážihu nebolo so sondou naviazané spojenie a tá iba bez úžitku preletela okolo.

Mars ExpressUpraviť

Misia Európskej kozmickej agentúry zahŕňala orbitálny modul a povrchovú sondu Beagle 2, ktorá mala pomocou mechanickej ruky skúmať pôdu vo svojom okolí. So sondou Beagle 2 nebolo po plánovanom pristátí nadviazané spojenie. Orbitálna sonda Mars Express potvrdila výskyt vodného ľadu v polárnych oblastiach.

Mars Exploration Rover 2003Upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mars Exploration Rover

Misia Mars Exploration Rover pozostáva z dvoch vozidiel (roverov): Opportunity a Spirit. Spirit pristál 4. januára 2004 v kráteri Gusev a Opportunity 25. januára 2004 na pláni Meridiani. Hlavným cieľom misie je hľadať kamene a pôdu, ktorá by dokazovala skorší výskyt vody na Marse. Vozidlo Spirit sa odmlčalo po šiestich rokoch práce v marci 2010, Opportunity je stále funkčné.

Mars Reconnaissance OrbiterUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mars Reconnaissance Orbiter

Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) odštartoval 12. augusta 2005, k Marsu sa dostal v marci 2006, ale vedecká časť misie začala až v novembri po navedení na nižšiu dráhu pomocou pomalého, menej náročného brzdenia s pomocou atmosféry (tzv. aerobraking). Hlavným cieľom misie je fotografovať planétu s vysokým rozlíšením (30 – 60 cm) pre detailné plánovanie ďalších sond a hľadať dôkazy o prítomnosti vody na povrchu v minulosti. V období od januára 2009 do decembra 2010 bude sonda využívaná ako retranslačná družica na zaisťovanie spojenia s inými sondami a automatickými laboratóriami na povrchu Marsu.

 
Záber panoramatickej stereoskopickej kamery s vysokým rozlíšením SSI (Surface Stereoscopic Imager), na ktorom je časť solárneho panelu sondy a robotické rameno pri odbere vzoriek

Sonda PhoenixUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Phoenix (sonda)

25. mája 2008 úspešne pristála na Marse nepohyblivá americká sonda Phoenix, ktorá bola na svoju cestu vyslaná 4. augusta 2007. Pristála v blízkosti severnej polárnej čiapočky. Sonda je vybavená robotickou rukou, ktorá je schopná odobrať vzorky až do vzdialenosti 2,5 metra a dostať sa až meter pod marťanský povrch. Medzi vybavenie sondy patrí mikroskopická kamera, ktorá je schopná vyhotoviť fotografie predmetov s veľkosťou jednej tisíciny hrúbky ľudského vlasu.[1] Komunikáciu so Zemou jej zabezpečujú sondy na obežnej dráhe Marsu Mars Odyssey a Mars Reconnaissance Orbiter. Dĺžka misie je plánovaná na cca 3 – 4 mesiace, kým nenastane na severnej pologuli zima a nedostatok svetla pre solárne panely sondy. Vedci neočakávajú, že by Phoenix prežil zimné obdobie, kedy teploty klesajú k −100 °C. Do tej doby by však mohol zhromaždiť údaje, z ktorých by sa vedci mali dozvedieť viac o tom, či na Marse kedysi mohla existovať primitívna forma života.[1][2]

Vo vzorke odobratej 30. júla 2008 sa dokázala prítomnosť vody, čím bola jednoznačne dokázaná nielen prítomnosť vody na Marse, ale aj hypotéza o polárnom ľade, ktorý sa nachádza v polárnych oblastiach pod niekoľkocentimetrovou vrstvou prachu.[3]

CuriosityUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Curiosity

Doteraz najkomplexnejšou a najdrahšou misiou k planéte Mars je robotické vozidlo Mars Science Laboratory, nazývané aj Curiosity. Ide o viac ako 900 kg vážiaci rover, ktorý obsahuje vyše 80 kg vedeckého vybavenia. Inovatívnym a pomerne zložitým manévrom úspešne pristál v kráteri Gale 6. augusta 2012.

ReferencieUpraviť

  1. a b Phoenix: The Search for Water [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Phoenix Mars Mission [online]. [Cit. 2008-05-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. 2007-034A - Phoenix [online]. Academy of Sciences Library. Dostupné online.