Psiare sú miestnou časťou obce Hronský Beňadik. Ležia pri Slovenskej bráne, na pravom brehu Hrona, na styku Štiavnických vrchov.

Psiare
miestna časť obce Hronský Beňadik
Pohľad na Psiare z Krivína
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žarnovica
Región Tekov
Vodný tok Hron
Nadmorská výška 185 m n. m.
Súradnice 48°19′44″S 18°33′12″V / 48,328889°S 18,553333°V / 48.328889; 18.553333
Rozloha 1,97 km² (197 ha)
Obyvateľstvo 260 (31.12.2007)
Hustota 131,98 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1209
PSČ 966 53
EČV (do r. 2022) ZC
Tel. predvoľba +421-45
Poloha miestnej časti na Slovensku
Poloha miestnej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa miestnej časti
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Obec sa nachádza 2 km južne od Hronského Beňadika, na ceste I/76 (10km južne od Novej Bani a 18km severne od Levíc) a pri železničnej trati Kozárovce - Zvolen.

Dejiny upraviť

Psiare sú súčasťou takzvanej „Slovenskej brány“ ktorá bola vstupom k bohatým banským mestám ako Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica. Na ľavom brehu Hrona sa na skalnej ostrohe vypína dominanta Psiar Krivín (315,9 m), ktorý je súčasťou pohoria Štiavnických vrchov. Je to hradisko z doby halštattskej a veľkomoravskej s viacnásobným obranným valovým systémom. V tomto období sa hradiská podobného typu v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „Slovenská brána“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri Kozárovciach, Tlmačoch, Tekovskej Breznici a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor).

Názov dediny sa vyvíjal rôzne vzhľadom na historicko-spoločenské udalosti. V roku 1773 sa obec nazývala Pesér, Psär, Psary, 1786 Peschér, Psáry, 1808 Peszér, Psár, Psáry, 1863-1913 Peszér, od roku 1920 Psiare, Psáre, 1927-1948 Psáry a od roku 1948 až dodnes Psiare.

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou helmicou z konca 19. storočia.[1] Fasády zvonice sú členené nárožnou rustikou, okná majú šambrány.

Turizmus upraviť

Túto dedinu obmýva rieka Hron. Je to miesto, ktoré najmä v letnom čase navštevuje veľa turistov alebo ľudí čo sa rozhodli splavovať rieku Hron a tiež aj mnoho turistov zo zahraničia, ktorí navštevujú túto dedinu najmä kvôli oddychu. Výhodou je najmä vynikajúca poloha pri Hrone, ktorá je veľmi výborná na kempovanie a nádherné prírodné prostredie zaručuje neskutočnú príležitosť na oddych pri rieke Hron najmä v horúcich letných dňoch. Na ľavom brehu Hrona (na druhej strane) je verejné táborisko.

Občianska vybavenosť upraviť

V obci sa môžete tiež občerstviť v miestnom pohostinstve Alžbetka pri kostole alebo nakúpiť v Mäsiarskom dvore rôzne mäsové výrobky či chlieb alebo víno. V dedine sa nachádza aj budova starej školy, ktorá sa dá po dohodne s kompetentnými ľuďmi v obci využiť ako miesto pre rôzne rodinné alebo súkromné akcie.

V obci sa nachádza novovybudovaný kostol vysvätený 22.5.1996 arcibiskupom Jánom Sokolom a tiež rôzne miesta kde sa dá rôzne využiť voľný čas. Medzi tieto miesta patria určite futbalové ihrisko, ktoré sa nachádza v hornej časti dediny.

Referencie upraviť

  1. Zvonice v okrese Žarnovica [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Externé odkazy upraviť